Články na Infoweby.sk

Na konci 2. svetovej vojny sa stredná podunajská Európa a Balkán (okrem Grécka) dostali do sféry sovietskeho vplyvu. Obdobie rokov 1945 – 47/48 predstavuje v týchto krajinách prechodné obdobie, kedy boli nastolené režimy so socialistickými tendenciami. Antagonizmus medzi socialistickým a západným smerom vývoja sa otvorene prejavil na konci roku 1946. Od tejto doby sa východoeurópske krajiny rýchlo menili, napodobovali sovietsky model a oddelili sa od kapitalistického sveta, bola stiahnutá železná opona. Týmto zároveň mohla byť urýchlená socializácia v jednotlivých krajinách. (Čapek, V. a kol.; 1993)

Rovnako ako ostatné komunistické krajiny, bolo aj Maďarsko pod krutovládou diktatúry stalinského typu. Na čele maďarských komunistov stál zúrivý stalinista Matyás Rákosi. Okrem toho, že stál v čele strany, v rokoch 1952-53 pôsobil aj ako predseda vlády.

Pojem krajina je v definíciách mnohých vedeckých disciplín, zaoberajúcich sa Zemou a jej povrchom charakterizovaný viacerými spoločnými znakmi. V týchto definíciách sa totiž akceptuje fakt, a to že krajina je časťou zemského povrchu s jej objektmi. Podľa Harsthorna /1939/ má pojem krajina 2 základné významy – je to obmedzená časť krajiny, ktorej vzhľad je vnímaný ľuďmi.

Metódy mapovania krajinnej pokrývky a krajiny sa najskôr začali rozvíjať podľa potrieb praxe a podľa technických možností. Objektom výskumu bola samozrejme krajina a výskum sa zameral na jej využitie človekom. Najväčší rozvoj nastal namä v geografii poľnohospodárstva, kde vznikla mapa využitia zeme. Jedným z popredných geografov zaoberajúcich sa využitím krajiny bol poľský geograf Kostrovický. Vyčlenil 6 ukazovateľov, ktoré treba brať do úvahy pri hodnotení krajiny z hľadiska jej využitia: objekt, subjekt, formu, spôsob, orientáciu a výsledok. Jedným z hlavných cieľov poznávania využitia krajiny je mapové vyjadrenie, ktoré predstavuje dokument, poskytujúci jeho priestorový obraz. (cit.in.: Ferák,J.,Oťahel,J.)

Parciálne písomné záznamy o pôdnom fonde predstavujú počiatky mapovej registrácie krajiny na Slovensku. Ako prvé to boli donačné listiny registrované v kráľovských knihách zachované do roku 1527, ktoré boli vlastne darovacími zmluvami. Podrobnejšia evidencia pôdy súvisela s pozemkovou reformou. Boli to urbáre

Tento vojenský konflikt bol prvým veľkým stretnutím medzi totalitným a demokratickým režimom po 2. sv. vojne. Kórea bola po vojne rozdelená 38 rovnobežkou na sever pod kontrolou Sovietskeho zväzu a juh pod kontrolou USA.

Obec Pliešovce leží v povodí Hrona, v bezprostrednej blízkosti rozvodnice s Ipľom. Obec je postavená na brehoch potoka Neresnica, 2 km od jeho prameňa. Územie Pliešoviec sa rozprestiera na rozhraní troch geomorfologických celkov, Pliešovskej kotliny, pohoria Javorie a Krupinskej planiny. Stred obce (evanjelický kostol) leží v nadmorskej výške 409 m n.m., pričom zemepisné súradnice tohto bodu sú 48°25´32´´ severnej zemepisnej šírky a 19°09´32´´ východnej zemepisnej dĺžky.

Brazília je piata najväčšia krajina sveta, zaberá takmer polovicu juhoamerického kontinentu. Hraničí so všetkými juhoamerickými štátmi okrem Chile a Ekvádoru a patria jej aj niektoré ostrovy v západnej časti Atlantického oceánu.

Pojem krajina je v geografii najčastejšie definovaný ako určitá časť (segment) povrchu Zeme. Pri poznávaní krajiny sa vnímajú a zohľadňujú jednak jej materiálne komponenty (objekty), ale aj ich vonkajší prejav. Krajinu môžeme teda chápať aj ako časť zemského povrchu, ako integrovaný systém, vytváraný spolupôsobením základných prvkov (hornín, vody, ovzdušia, pôdy, rastlinstva, živočíšstva a ľudí) a ich vlastností, ktoré predstavujú jeden poznateľný celok. Krajinu teda chápeme ako materiálnu entitu prieniku prírodných a humánnych (spoločenských a ekonomických) javov a ich priemetom na zemskom povrchu.

Bratislava je hlavné mesto Slovenskej Republiky. Zároveň je aj najľudnatejšie a rozlohou najväčšie mesto Slovenska. Bratislava má rozlohu 367,584 km², žije tu okolo 450 tis. obyvateľov. Bratislava je tiež sídlom prezidenta, parlamentu, vlády, a rôznych ministerstiev a úradov. V meste sa nachádza niekoľko univerzít, vysokých škôl, divadiel, múzeí a iných kultúrnych ustanovizní akou je napríklad svetoznáma Slovenská filharmónia alebo Slovenská národná galéria.

Z krajinnej biozložky sa zachytáva na mapách plošné zloženie taxónov, obyčajne bez orografického podkladu, bez výškovej diferenciácie krajiny, z čoho by sa dali vyčítať aspoň minimálne ekologické vzťahy. Ide najmä o areálové rozšírenie taxónov, znázornené bodmi ako holý výskyt taxónu alebo plošne pri jeho hustom výskyte.

Mapy potenciálnej prirodzenej vegetácie (rekonštručné mapy) sú základom pre tvorbu optimálnej tvorby krajiny, pretože prirodzená vegetácia najlepšie vyjadruje potenciál krajiny, integrujúc jej ostatné zložky.

Rajóny pasátových prúdov
Počas roku prevládajú západné prúdy. Vtomto rajóne prevažujú pasátové vetry. V Atlantickom a Tichom oceáne sú dva takéto rajńy, na severnej a na južnej pologuli, v Indikom oceáne jeden na južnej pologuli.

Všetko čo vplýva na vznik vývoj a vlastnosti pôd a súčasne na ich rozšírenie, resp. priestorové rozdiferencovanie pedosféry, možno zhrnúť pod názov pôdotvorné faktory, resp. činitele. V pôdoznaleckej literatúre sa väčšinou rozlišujú tieto pôdotvorné faktory: pôdotvorný substrát (materská hornina), rastlinné a živočíšne organizmy, klíma, reliéf, povrchová a podzemná voda, vek krajiny a hospodárska činnosť človeka.

heliofyty - svetlomilné rastliny
sciofyty - tieňomilné rastliny
kompasové rastliny - stavajú listy v priebehu dňa do určitej polohy (buď s cieľom zníženia alebo zvýšenia príjmu slnečnej radiácie)
hydrofyty - rastliny rastúce vo vode
xerofyty - rastliny vyznačujúce sa opatreniami proti nadmernej strate vody

Endemity sú druhy, ktoré sú rozšírené len na určitom, ohraničenom území. Ich areál má veľmi rozmanitý rozsah, od niekoľkých km² až po tisícky km². Druhy sú obmedzené len na určitý vymedzený priestor z dvoch zásadne odlišných vývojových dôvodov. 

Relikty predstavujú zvyšky niekdajšieho širšieho rozšírenia taxónov dávnejších dôb. Vegetácia, viazaná na určitú klímu pri veľkých klimatických zmenách ustupovala. Časť odolnejších druhov sa mohla ešte dlho udržiavať na extrémnych stanovištiach, nesúcich podobné črty ako pôvodná klíma. Vyznačujú sa slabou vitalitou, pretože len živoria. Následkom zhoršených klimatických podmienok majú obmedzenú generatívnu obnovu a udržiavajú sa spravidla vegetatívnou reprodukciou.

Vďaka obrovskej rôznorodosti a ekologickej plasticite organizmy obsadzujú všetky priestory, kde prostredie umožňuje ich existenciu. Vlastnosť organickej zložky krajiny plodiť jedince, do určitej miery ekologicky odlišné od tradičných, poskytuje možnosti obsadzovať novo vzniknuté priestory geosféry alebo miesta, kde boli organizmy úplne zničené prírodnou katastrofou alebo prirodzeným vývojom geosféry. Celkové hrubé priestorové usporiadanie biosféry formuje prísun slnečnej energie, ktorá je zásadne rozdielne modifikovaná súšou a oceánom.

Ekologická stabilita ako schopnosť ekologických systémov vyrovnávať vonkajšie rušivé vplyvy vlastnými funkčnými mechanizmami bez vkladov dodatkovej energie (t.j. bez ľudskej práce cestou „biologickej automatizácie“) sa stala súčasťou mnohých politických dialógov a zákonov, aj keď základný výskum stabilizačných mechanizmov zostane ešte dlho skúmaný (MÍCHAL, 1992).

Objektom výskumu biogeografie ako fyzickogeografickej disciplíny je krajina, vzťahy organizmov k ostatným krajinným zložkám. To je pilier biogeografie. Biogeografia sa tiež snaží prispieť k zvýšeniu environmnetálneho uvedomenia najširších vrstiev obyvateľstva a k snahe o tvorbu optimálneho životného prostredia. Úloha biogeografie je v tomto výchovnom procese nezastupiteľná.

Vychádzame z princípu biogeografie: štúdium vzťahov organizmov ku krajinným zložkám, ich postavenie ako jednej zo zložiek krajinnej sféry. Ide pritom o krajinný element, stojaci nad ostatnými, teda o zastrešujúci prvok krajinnej sféry. Táto pozícia zvyšuje zložitosť chápať funkciu organizmov v krajine, ako aj posúdiť krajinu ako celok. Biogeografia má za cieľ podať globálny obraz o biosfére a jej diferenciácii.

Pod pojmom vegetačné ako aj bioklimatické zóny, bežne sú označované horizontálne základné vegetačné útvary. My však rozlišujeme analogické základné vegetačné útvary (púšte, polopúšte, les, vysokohorské nelesné formácie) aj v smere nahor. Preto ich označujeme ako výškové vegetačné zóny (pásma), na rozdiel od horizontálnych, kde sa pridržiavame tradície a zostávame pri pojme zóna bez prívlastku (horizontálna).

materská hornina ovplyvňuje
chemizmus hornín vytvára minerálnu silu pôdy:
• pôdy minerálne veľmi silné: vznikajú najmä na gabrách, diabázoch, dioritoch, čadičoch, melafýroch a ich tufoch, na niektorých vápencoch a slieňoch
• pôdy minerálne silné: sa tvoria predovšetkým na znelcoch, andezitoch, amfibolitoch, vápencoch, dolomitoch, na niektorých ílovitých bridliciach (s CaCO3), na slieňoch, sprašiach a na hlinitých až ílovito aluviálnych sedimentoch
• pôdy minerálne stredne silné: nájdeme na bohatších žulách až granodioritoch, na rulách, na rôznych pieskovcoch, arkózach, ílovitých bridliciach (bez CaCO3), na sprašových hlinách
• pôdy minerálne slabé: sa viažu na kremité žuly, porfýry, ruly, svory, fylity, na niektoré peskovce, droby, piesky
• pôdy minerálne veľmi slabé vznikajú na kremencoch, kremitých pieskoch, kremitých štrkoch, kremitých viatych pieskoch a i.

Ekologické faktory
priame: svetlo, teplo, zrážky a vlhkosť, vietor, voda, edafické f., oheň, biotické faktory
nepriame: zemepisná šírka, orientácia svahov, nadm.výška, výška a masívnosť pohoria, reliéf, človek

Výskyt podzemnej vody je podmienený existenciou takej horniny, ktorá má schopnosť vodu nielen prijať ale aj odovzdávať. Musí obsahovať póry a pukliny väčšie ako kapilárne. Podzemnú vodu rozdeľujeme podľa toho, kde sa pohybuje, na pórovú a puklinovú. Pórová voda sa premiestňuje v póroch hornín filtráciou. Týmto pomalým pohybom (len niekoľko cm za deň) sa dokonale prečisťuje. Môže však aj rozpúšťať niektoré min. látky, čím sa mineralizuje.

Chladná klimamorfogenetická oblasť: Rozhodujúcim klimatickým faktorom je mráz, a teda je hlavným morfogenetickým činiteľom. V tejto oblasti pôsobia vo vyšších geografických šírkach hlavne glaciálne procesy. Vyskytujú sa tu pevninské i horské ľadovce. V nižších geografických šírkach pôsobia niválne procesy, glacifluviálne procesy (rozplavovanie morén a tvorba kuželov a terás) a aj kryogénne alebo periglaciálne procesy, hlavne mrazové zvetrávanie, geliturbácia, soliflukcia. Zamŕzanie a rozmŕzanie permafrostu má v tejto oblasti veľký význam. Eolická činnosť má menší význam.

Vplyv fyzicko-geografických činiteľov na hydrologický cyklus v povodí je úzko viazaný na reliéf povodia vyjadrený najmä morfometrickými parametrami. Vstupujúcim prvkom do hydrologického cyklu sú zrážky a jedným z výstupov je výpar. Môžeme ich zaradiť medzi klimatické pomery povodia, ktoré ovplyvňujú veľkosť odtoku a jeho časové rozloženie. Klimatické pomery povodia závisia od makroregionálnej geografickej polohy (podnebné pásmo, v ktorom povodie leží) ale aj od mikroregionálnej geografickej polohy (efekt náveternosti, záveternosti, teplotnej inverzie a pod.).

Chemický a gumárenský priemysel zaznamenal svoj najdynamickejší rozvoj najmä po 2.svetovej vojne. Chemický priemysel je zameraný na výrobu základných chemických produktov – anorganických a organických chemikálií, na výrobu syntetických látok a pod. Územie Slovenska má veľmi pestrú geologickú stavbu.

antropogénne formy :
- vyvýšené : rôzne druhy umelých násypov, háld a skládok
- vyhĺbené : kameňolomy, štrkoviská, hliniská, pieskoviská

Geografický výskum sa pri svojich analýzach a syntézach musí opierať o látkový a štruktúrny horninový záznam geologického vývoja krajiny. Poznávanie pestrej geologickej stavby Slovenska ale aj iných regiónov, na ktorej sa podieľajú horniny najrôznejšej genézy, veku i charakteru umožňuje nielen odhaľovať procesy, ktoré viedli k ich vzniku, ale predovšetkým chápať krajinu vo všetkých jej súvislostiach a vzťahoch.

Vplyv svetla
- pri úplnom nedostatku svetla (v jaskyniach, v pôde, hlbokých moriach):
• zrak stráca svoju funkciu a nahradzuje ho zvýšenácitlivosť iných zmyslov
• farba tela: priesvitná až biela
- intenzívne pôsobenie slnečných lúčov: 
• vytváranie pigmentu
- dĺžka dňa a svetla:
• živočíchy s nočným spôsobom života majú výhodnejšie podmienky v nižších zem.šírkach s vyrovnanejšou dĺžkou dňa a noci
• denné živočíchy úzko reagujú na východ a západ slnka
- dĺžka dňa ovplyvňuje: základné životné procesy, obstarávanie potravy, rozmnožovanie, dobu hniezdenia, odlet vtákov a pod.
- mnohé živočíchy sa podľa svetla orientujú v priestore (slnečný kompas)

Zdrojom geomorfologických procesov sú geomorfologické činitele (rieky, vietor, vlnobitie, magma, gravitácia, ľudská činnosť). Geomorfologické procesy sa rozdeľujú na: a endogénne (vnútorné) procesy, exogénne (vonkajšie) procesy a terestrické geomorfoligické procesy.

Väčšina tepla v našej atmosfére pochádza zo Slnka. Zadržujú ho skleníkové plyny CO2, H2O, CH4 bez nich by väčšina tepla unikla do kozmického priestoru. Hovoríme tomu prirodzený skleníkový efekt atmosféry.

Úrodnosť je hlavný kvalitatívny znak odlišujúci pôdu od horniny. Zahŕňa jej schopnosť poskytovať úrodu rastlín a úzko súvisí so schopnosťou pôdy vytvárať optimálne podmienky pre rast a vývoj rastlín počas vegetácie. Úrodu formuje komplex fyzikálnych, chemických, fyzikálno-chemických a biochemických procesov, ktoré sa uplatňujú aj pri tvorbe pôd.

Problém definície a vymedzenia miest na Slovensku resp. ich odlíšenie od vidieckych sídiel nie je jednoznačne vyriešený ani v priestore ani v čase. Všeobecne sa najčastejšie používajú kritéria historicko-právne, štatistické a fyziognomické.

V súčasnosti (2002) je na Slovensku 2 745 vidieckych obcí, v ktorých žije len 45 % obyvateľov. Za vidiecke obce považujeme tie, ktoré nemajú štatút mesta. Obec je administratívno-štatistická jednotka a môže sa skladať z jedného alebo viac sídiel.

Energetické zdroje na báze obnoviteľných energií (okrem vodných elektrární) hrajú zatiaľ v energetickej bilancii Slovenska zanedbateľnú rolu. Svetový trend ale jednoznačne smeruje k intenzívnejšiemu využívaniu týchto čistých energií, preto ich vyššie využívanie je zakotvené medzi strategické ciele energetickej politiky u väčšiny štátov sveta, vrátane Slovenska.

Formy reliéfu nie sú závislé len od geomorfologického činiteľa, ale aj od geologického prostredia.

Prevažná väčšina riek Slovenska patrí do úmoria Čierneho mora a 4% do úmoria Baltského mora (hranica úmorí prebieha cez nasledovné pohoria  - Turzovská vrchovina, Moravsko-Slezké Beskydy, Kysucké a Oravské Beskydy, Štrbské sedlo a Kozie chrbty, Levočské vrchy, Čergov).

Štvrtohory sú najmladším a najkratším obdobím vo vývoji Zeme, pretrvávajúce až do dnes. Delia sa na dva útvary – pleistocén (starší) a holocén (mladší). V pleistocéne došlo k výraznému ochladeniu klímy. Niekoľkokrát sa vplyvom podnebných pomerov vystriedali ľadové obdobia (glaciály) s miernejšími medziľadovými obdobiami (interglaciály). Povrch Zeme bol zaľadnený oveľa viac ako v súčasnosti a ako v treťohorách.

Georeliéf má silný vplyv na jednotlivé zložky krajiny. Vplyvy na pôdu, rastlinstvo, živočíšstvo a klimatické pomery. 
Poznanie výškových pomerov územia má značný praktický význam, pretože nadmorská výška rozhoduje o jeho klimatických atribútoch a tým významne ovplyvňuje vlastnosti ostatných prvkov krajiny.

Režim odtoku vyjadruje zmenu: vodného stavu, prietoku, teploty a chemizmu vody počas roka.

Poznáme malý a veľký kolobeh vody na Zemi. Rozdiel medzi nimi je ten že do veľkého kolobehu vody zahrňujeme aj odtok. Malý je keď sa oblaky vypršia nad oceánom. Plyn sa mení na vodu - kondenzácia. Voda sa mení na plyn - výpar. Voda sa mení na ľad - tuhnutie. Ľad sa mení na vodu - topenie. Plyn sa mení na ľad - desublimácia (depozícia). Ľad sa mení na plyn - sublimácia.

V meteorológií predstavujú tlakové útvary základné objekty tlakového poľa atmosféry s určitým rozdelením tlaku a prúdenia vzduchu. Tlakové útvary vznikajú v dôsledku nerovnomerného rozdelenia tlaku vzduchu v atmosfére. Na synoptických meteorologických mapách tlakový útvar charakterizuje priebeh izobary.

Všeobecná cirkulácia atmosféry predstavuje súhrn vzdušných prúdení, ktoré zaberajú veľké plochy na Zemi a vyznačujú sa pomernou stálosťou. Východné vetry vejú nad rovníkom a smerujú zo severovýchodu na juhovýchod. Na rovníku je pritom tlaková níž a a je tam silné konvekčné prúdenie. Západné vetry vejú v našich zemepisných šírkach. Vejú z juhozápadu na severovýchod. Na tropickom fronte je tlaková výš, na polárnom fronte je tlaková níž. Východné vetry vejú aj na severe zo severovýchodu na juhozápad a nad arktídou sa rozprestiera tlaková výš.

Vývoj počtu obyvateľov v minulosti neprebiehal plynulo. Vplývali naň predovšetkým vojny, nedostatok zdrojov obživy, epidémie, emigrácie, sociálne a hospodárske pomery. Podľa odhadov bol počet obyvateľov Slovenska v 12. storočí okolo 0,5 mil. Prvý avšak neúplný súpis sa vykonal po Satmárskom mieri (1711) v rokoch 1715 – 1720. Jeho cieľom bolo platenie daní.

Šírenie kresťanstva na Slovensku prebiehalo misiami z viacerých centier. Prvým kontaktom nášho územia s kresťanstvom bol pobyt vojakov 12. légie Marka Aurélia. V 7. storočí k nám prišli škótsky mnísi z Bavorska. Prvý kresťanský kostol na území Slovenska bol vysvätený salzburským arcibiskupom Adalramom. Ďalšie kostoly boli v Bratislave.

Podľa sčítania obyvateľstva v roku 2001 žije na území Sk 85,8 % obyvateľov slovenskej národnosti, 9,7 % obyvateľov maďarskej národnosti, 1,7 % sa prihlásilo k rómskej národnosti, 0,8 % k českej národnosti, 0,4 % k rusínskej národnosti, 0,2 % k ukrajinskej národnosti a 1,4 % k ostatným národnostiam.

Prirodzený pohyb obyvateľstva je výsledkom natality a mortality. Po skončení 1. sv. vojny a po vzniku Československa bol apomerne priaznivá a optimistická situácia. Prirodzený prírastok dosahoval hodnotu 17,1‰. Vďaka vysokej natalite sa zaznamenali všetky slovenské okresy nárast počtu obyvateľov. Odvtedy až po rok 1938 natalita klesala na hodnotu 21,7 ‰. Úmrtnosť vďaka zlepšenej lekárskej starostlivosti tiež klesala a dosiahla minimálnu hodnotu 13,3 ‰. Keďže natalita klesala oveľa rýchlejšie ako mortalita, znižovala sa hodnota prirodzeného prírastku kedy dosahoval hodnotu 8,4 ‰.

Väčšie pohyby obyvateľstva nastali na našom území v druhej polovici 19. storočia. V tom čase poľnohospodárstvo bolo hlavnou obživou obyvateľstva, ktoré už nestačilo uživiť miestne obyvateľstvo, čo podmienilo rozsiahlu emigráciu.

Azonálne pôdne typy ovplyvňuje ich materská hornina (chemizmom) a prítomnosť hladiny podzemnej vody blízko povrchu príp. záplavy.

Odporúčané weby