Film je popri literatúre, divadle, rozhlase, alebo hudbe ďalšou formou umeleckého prejavu. Základom filmu je fotografický obrázok. Okrem toho, že film je tiež oveľa intenzívnejšou formou vyjadrenia ako napríklad divadelné či rozhlasové hry, je taktitiež oveľa zložitejší ohľadom na tvorbu samotnú. Vyžaduje oveľa drahšie zariadenia, a výroba si vyžaduje veľký počet najrôznejších technických špecialistov a umelcov. Vzhľadom na túto skutočnosť sa film môže stať veľmi nákladným.

Existuje viac druhov filmu. Okrem krátkeho filmu sú to napríklad dokumentárny film, rôzne druhy náučných a vedeckých filmov, kreslený film, alebo rôzne druhy zábavnej produkcie ako akčné filmy, trilery, horory a pod.

V súkromnej sfére je film považovaný za produkt, ktorý má prinášať zisk. Takto ovplyvňujú samotní diváci produkciu jednotlivých filmových diel. Očakávania, s ktorými sa kupujú lístky, sa stali smerodajným faktorom filmovej tvorby. Podporujú sa tak najmä filmy, ktoré sľubujú finančný úspech. Podobne ako pri knižnej tvorbe, preto hrajú prím zábavné filmy a nie umelecky orientovaný smer.

Film možno všeobecne vnímať ako ukážku technického pokroku, interpretáciu reality formou hereckého výkonu, alebo ako masové médium s obrovským spoločenským dosahom.

Film predstavuje častokrát dôležitý sociálny moment. Ak má film osloviť masový trh,  musia byť jeho jazyk a výrazové prostriedky dostatočne zrozumiteľné pre čo najširšie publikum.

Stručné dejiny a vývoj filmu

Prvé filmové projekcie sa konali v roku 1895 v Paríži. Bratia Lumierovci prezentovali krátke filmy s jednoduchým dejom. V podstate sa jednalo o za sebou zoradené fotografie.

Filmy, ktoré vznikali do roku 1910 boli dlhšie (až 300m) a ich námet tvorili klasické diela svetovej literatúry. Francúzsko bolo v tomtom období lídrom svetovej produkcie filmov. Taktiež, Nemecko, Taliansko a severské krajiny boli filmovo aktívne. Spojené štáty v tomto období dosiahli medzinárodné uznanie filmami ako bol Wild West.

Prvá svetová vojna zastavila ďalší vývoj filmovej produkcie. Počas vojnového obdobia boli populárne najmä filmy z frontu. Po vojne sa k popredným filmovým producentom zaradilo aj Nemecko, Anglicko a pokročil tiež Sovietsky zväz.

Vynález ozvučeného filmu v roku 1927 predstavoval prelom vo svetovom filmovom priemysle.

Tridsiate roky boli charakterizované prvými pokusmi o výrobu farebného filmu. Počas druhej svetovej vojny bol film hojne využívaný na propagandistické účely, najmä v Nemecku. V USA vznikol nový populárny žáner - krimifilmy.

Koniec druhej svetovej vojny priniesol do centra pozornosti glorifikáciu hlavného hrdinu filmu. Neskôr došlo k významnému vzrastu sledovania televízie, čo klasické kiná vytlačilo do úzadia. Prevádzkovatelia tradičných kín sa pokúsili prilákať divákov formou širšieho plátna, ale úspech bol len čiastočný.

V súčasnoti návštevnosť kín znovu narastá, nakoľko ich interiér je často veľmi komfortný a dokáže prilákať množstvo divákov.

Tvorba filmu 

Produkcia filmu začína obyčajne filmovou ideou - exposé. Príbej je rozpracovaný zvyčajne na niekoľkých stránkach.

Neskôr je príbeh rozpracovaný prostredníctvom scenára. Autor vykreslí jednotlivé charaktery a postavy. Úzko spolupracuje s režisérom. Nezriedka je k tejto fáze pozvaný tiež kameraman. Scenár obsahuje všetky dôležité informácie pre nahratie filmu. Zahŕňa napríklad určenie poradia scén.

Nasleduje prizvanie technického štábu. Predstavuje ho predovšetkým kameraman, zvukár a filmový architekt. Zváži sa množstvo scén konaných v interiéroch a exteriéroch. Z toho následne vyplynie napríklad závislosť na počasí, vhodnom osvetlení a podobne.

Po natočení jednotlivých scén dochádza k spracovaniu filmu - strihaniu, synchronizovaniu a podobne.

Zaujímavosti zo sveta produkcie filmu

Zaujímavosťou môže byť, že pri tvorbe filmu sa používajú rôzne techniky napríklad pri práci s kamerou. Pri snímaní scén sa môže využiť jej hraničná poloha - poloha žaby resp. vráčej perspektívy. Pri snímaní v žabej polohe, sa veci na plátne zdajú väčšie, môžu pôsobiť odstrašujúco. Naopak pohľad z výšky umožňuje lepší prehľad, keďže objekty sa javia menšie. Najčastejšia však kamera sníma na úrovni očí.

Veľkú úlohu vo filme hrá osvetlenie. Tiene resp. svetlá scéna výrazne ovplyvňuje atmosféru filmu od veselej až po strašidelnú.

Ostrosťou a rozmerom priestoru danej scénu je možné ovplyvňovať pozornosť publika na jednotlivé deje, prípadne objekty, alebo postavy vo filme.

Čas vo filme môže byť zastavený, spomalený rovnako aj zrýchlený, prípadne môžu byť jednotlivé časové úseky rozobraté a znovu poskladané inak. Film umožňuje lepšie ako ktorékoľvek iné médium udržať záujem publika, čo realizované najmä prostredníctvom rýchlej zmeny scén.