Fenomén zahraničnej migrácie je na počiatku 21. storočia typickým prejavom globalizačných procesov vo svete. Navyše význam zahraničnej migrácie evidentne rastie, rozmanitosť migračných tokov sa zvyšuje, migračné vzorce sa modifikujú, manažment migrácie a migračné politiky sa stále viac zdokonaľujú. Už dnes je jasné, že zahraničnú migráciu nemožno zastaviť, ale pri správnej a efektívnej regulácii prispieva k prosperite migrantov, zdrojových i cieľových krajín.

Migrácia v Európe

Faktor migrácie a špeciálne imigrácie samotnej zohráva v Euroregióne významnú úlohu. Hovoria o tom aj kvantitatívne počty osôb, ktoré každý rok legálnym či ilegálnym spôsobom prekračujú hranice Európskej únie. Každoročné migračné zisky, okolo 2 miliónov ľudí, za posledných niekoľko rokov, vyše 20 miliónov „neeurópskych“ cudzincov a 3 – 6 miliónov ilegálnych migrantov hovoria jasnou rečou. Spolu s tranzitnými štátmi možno skonštatovať, že Európa je naďalej jedným z najvýznamnejších, svetových, imigračných regiónov.

Treba však pripomenúť, že migračné prúdy Európy sa od čias kolonializmu až po koniec druhej svetovej vojny zmenili, keď v minulosti bola hlavne emigračným kontinentom. V súčasnosti je diverzifikovaná na dve časti, kde prvú tvoria najmä vyspelé štáty Európy (hlavne Európska únia) s dominantne imigračným charakterom. Druhú časť tvoria ostatné, východné a balkánske štáty Európy s prevládajúcou emigráciou a tranzitným charakterom. Je teda vidieť, že problém migrácií v európskom ponímaní má heterogénny charakter, jednak z hľadiska času, ale i priestoru.

Nasvedčuje tomu aj fakt, že pôvodne významné imigračné krajiny, dostávajú sa do úzadia a prenechávajú tak svoje miesto iným. Do popredia sa tak dostávajú krajiny prevažne na periférii Európskej únie (Španielsko, Taliansko, Portugalsko, Írsko), ktoré z pôvodne emigračného charakteru sa v súčasnosti stávajú významnými imigračnými krajinami. Zjavné je aj to, že krajiny s vyšším ekonomickým rastom prijímajú čoraz viac imigrantov, aby tak pokryli nedostatočné domáce ľudské zdroje.

Migrácia v Severnej Amerike

Podobne výrazne sa migrácia prejavuje v Kanade i USA. V súčasnosti žije v USA 12 miliónov cudzincov s legálnym pobytom. Ďalších 12 miliónov tvoria naturalizovaní obyvatelia, pôvodom imigranti. Zvyšok zahraničných prisťahovalcov tvoria ilegálni migranti, ktorých počet sa odhaduje na 12 miliónov. Kanada, aj keď nedosahuje podobné kvantitatívne počty imigrantov ako USA, je nepochybne priekopníkom v oblasti migrácie a vzťahu k cudzincom, kde na ich integráciu vynakladá naozaj štedré prostriedky.

Na rozdiel od Európy, si tieto dve krajiny zachovávajú svoj imigračný charakter už od svojho vzniku. Avšak migrácia sa tu tiež mení. Menia sa hlavne zdrojové krajiny a postupne sa tak ťažisko zdrojovej migrácie presunulo zo Starého Sveta na oblasť Latinskej Ameriky a Ázie.

Migračná politika

Spolu s migračnými trendmi, mení sa i migračná politika. Tak napríklad USA, ako multikulturálna krajina si postupom času začína uvedomovať jej úskalia a do popredia sa dostávajú témy ako je asimilácia obyvateľstva. Tento problém vyvstáva ako reakcia na početné prisťahovalecké „enklávy“, ktoré si žijú vlastným kultúrnym a spoločenským životom (týka sa to hlavne hispánskeho obyvateľstva). Ak si uvedomíme že v niektorých regiónoch Spojených štátov dosahujú tieto komunity väčšinový podiel, ktorý stále rastie, je jasné že sa tu potom natíska otázka integrity USA, ako jednotného národa.

Na opačnej strane Atlantiku, si imigračné krajiny kladú otázky, ktorou cestou sa vybrať. Asimilačné, pluralistické či etnicko-exkluzivistické integračné politiky sa ukazujú ako nedostatočné a začína sa hľadať akýsi ich konsenzus. V posledných dekádach tiež narastá problém islamizácie Európy, s ktorou si dodnes európske krajiny nevedia poradiť.

Ilegálna migrácia

Spoločným problémom obidvoch markroregiónov je jednoznačne ilegálna migrácia, ktorá sa prejavuje vo viacerých negatívnych formách. Preto sa imigračné štáty snažia tento problém riešiť, USA začína budovať opevnené múry naprieč americko-mexickou hranicou. Európska únia zas vynakladá ohromné prostriedky na posilnenie bezpečnosti na hraniciach Schengenského priestoru.

Záver

Ako je vidieť, migračné procesy sú atribútom civilizačných zmien v čoraz väčšom počte krajín. Zjavné je to hlavne pri vyspelých štátoch, kde sa tieto procesy prejavujú azda najviac. Je pravda, že nekontrolovateľná migrácia môže byť pre ten-ktorý štát katastrofou, na druhej strane však stavať okolo seba pevnosť nie je dlhodobým riešením, keďže migračné toky môže len ťažko zastaviť nejaká fyzická prekážka. Je preto potreba nájsť správny kompromis medzi reštrikčnými opatreniami a integračnými mechanizmami tak, aby prispieval k prosperite migrantov, i k prosperite cieľových a zdrojových krajín.