Bratislavský kraj s 2052 km2 je najmenším krajom SR s podielom 4,2 % z rozlohy Slovenskej republiky. Leží v juhozápadnej časti SR, kde vytvára spoločnú hranicu s Rakúskou a Maďarskou republikou.
Na severe, východe a juhovýchode hraničí s Trnavským krajom. V kraji je najzápadnejší bod SR na západnej hranici s Rakúskom v obci Záhorská Ves v okrese Malacky.
- Počet obyvateľov: 603 699 /11,2% obyvateľov SR/
- Hustota osídlenia: 294 obyvateľov/km²
- Počet obcí: 73
- Počet miest: 7
- Stupeň urbanizácie: cca 83,5 %
- Počet okresov: 8 /Bratislava I – V, Malacky, Pezinok, Senec
- Priemerná mesačná mzda 23 885 Sk
- Miera nezamestnanosti v %: 2,29
- Stupeň urbanizácie: 83,7%
- HDP na obyvateľa: 119,9 % EU 25
- Zamestnanosť podľa odvetví:
- Služby: 74,3 %
- Priemysel: 24,3 %
- Poľnohospodárstvo: 1,4 %(6)
Najmenším okresom s plochou 9,6 km2 nielen v rámci kraja, ale i celej SR je okres Bratislava I, ktorý zaberá len 0,5 % z celkovej rozlohy kraja, najväčším je okres Malacky, na ktorý pripadá 46,2 %.
Územie kraja je v západnej časti tvorené Záhorskou nížinou, z juhozápadu na severovýchod sa rozkladá pohorie Malých Karpát, východnú a juhovýchodnú časť zaberá Podunajská nížina. Nadmorská výška je najnižšia v Čunove - 126 m; a najvyššia na Devínskej Kobyle 514 m.
Z geografického hľadiska je poloha kraja veľmi výhodná, pretože leží na historickej križovatke obchodných ciest - podunajskej a severo – južnej, tzv. jantárovej ceste. Súčasná centrálna poloha kraja v stredoeurópskom priestore, dobrá dopravná dostupnosť a plnenie funkcie medzinárodnej križovatky v cestnej a železničnej doprave, vzrastajúci význam vodnej a leteckej dopravy a dosiahnutá úroveň ukazovateľov v ekonomickej a sociálnej oblasti patria k výrazným rozvojovým faktorom Bratislavského kraja.
Z hľadiska ťažísk osídlenia definuje „KÚRS 2001“ územie Bratislavského kraja ako súčasť bratislavsko-trnavského ťažiska osídlenia najvyššieho – celoštátneho významu. Tieto ťažiská osídlenia plnia funkciu sídelných priestorových ťažísk, v ktorých sú sústredené aktivity s celoštátnou pôsobnosťou a vyznačujú sa vysokou hustotou obyvateľstva a ostatných aktivít s intenzívnymi vzájomnými sídelnými väzbami medzi jednotlivými centrami a ostatnými priľahlými obcami.
Okrem iného sú ťažiská osídlenia najvyššieho celoštátneho významu charakteristické aj svojou hraničnou polohou voči susediacim štátom. Ťažisko osídlenia Bratislava vytvára priestorovo pomerne rozsiahlu aglomeráciu so silnými väzbami. Priestorom programového územia sú súčasne vedené sídelné rozvojové osi.
Územie je súčasťou rozvojových osí prvého stupňa – považskej (Bratislava – Trnava – Trenčín – Žilina) a záhorskej (Bratislava – Malacky – Kúty – hranica ČR), smerom na Podunajskú nížinu žitno-ostrovskej rozvojovej osi druhého stupňa (Bratislava – Dunajská Streda). Severovýchodnou časťou územia „prechádza“ malokarpatská rozvojová os tretieho stupňa (Modra, ďalej smerom na Nové Mesto nad Váhom).
Cestovný ruch v Bratislavskom kraji
Oblasť Podunajska je spojená najmä s vodou a vodnými plochami, ktoré ponúkajú ideálne možnosti pre letný pobytový turizmus, vodnú turistiku a rybolov. Oblasť Záhoria ponúka najmä prírodné krásy, historické pamiatky a možnosti pre vodné a rekreačné športy. Malokarpatský región je významnou vinohradníckou oblasťou Slovenska a ponúka najmä kultúrne pamiatky a ľudové tradície.
Významnou súčasťou kultúrneho dedičstva kraja je pamiatkový fond, v ktorom je registrovaných 2 560 nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok a 1 951 hnuteľných pamiatok. Na zápis do Zoznamu svetového dedičstva sú navrhovaná lokalita Limes romanus s rímskymi antickými pamiatkami na strednom Dunaji a pamätník Chatama Sófera v Bratislave.
Doprava v Bratislavskom kraji
Dopravná poloha Bratislavského kraja a osobitne hlavného mesta SR Bratislavy je významne exponovaná predovšetkým z hľadiska medzinárodného tranzitu. Zastúpené sú všetky druhy dopravy. Špecifické postavenie má vodná doprava, využívajúca vodnú cestu po Dunaji s realizáciou časti výkonov v námornej a pobrežnej doprave.
Z hľadiska širších medzinárodných dopravných vzťahov má Bratislavský kraj veľmi dobrú dostupnosť Transeurópskymi multimodálnymi koridormi:
- Koridor č. IV: Berlín – Nové Zámky Štúrovo- Budapešť – Constanta – Istanbul, ktorého súčasťou na území Slovenska je diaľnica D2 a železničná trať č. 110 z Kútov do Bratislavy a trať č. 130 z Bratislavy do Štúrova
- Koridor č. Va: Bratislava – Žilina- Košice – Čierna nad Tisou – Užhorod, ktorého súčasťou na území Slovenska je diaľnica D1, cesta I/61 a železničná trať č. 120 z Bratislavy na Žilinu
- Koridor č. VII: rieka Dunaj
So susednými štátmi a ostatným územím Slovenska je Bratislavský kraj prepojený najmä diaľničnými a železničnými trasami. Diaľnica D2 a medzinárodné železničné trate č. 110, 130 a 132 prepájajú Bratislavský kraj a ČR a Maďarskou republikou, diaľnice D1, D4 a medzinárodné železničné trate č. 120, 132, 111 vytvárajú jeho spojenie s Rakúskom a v smere na Žilinu s Poľskom a Ukrajinou.
Zapojenie do celoeurópskej dopravnej siete zabezpečuje aj letecká doprava prostredníctvom medzinárodného letiska M.R. Štefanika v Bratislave a vodná doprava po vodnej ceste Dunaj z Bratislavského prístavu.
Dĺžka železničnej siete predstavuje v súčasnosti cca 196 km, z toho 79 km pripadá na bratislavský železničný uzol. Železničnou dopravou sa zabezpečuje cca 25% prepravených osôb z prímestských obcí a spadového územia Bratislavského kraja do Bratislavy
Poľnohospodárstvo Bratislavského kraja
Na území Bratislavnského kraja tvorí poľnohospodárska pôda 46,8% z celkovej výmery územia, t.j. 96062 ha. Jej výmera je v posledných rokoch v podstate stabilizovaná. Pozitívnym faktom pre poľnohospodárstvo v regióne je, že vďaka výhodným pôdno-klimatickým podmienkam je možné pestovať aj menej tradičné plodiny.
Negatívnym trendom súčasnosti je fakt, že dochádza k úbytku ovocných sadov a víníc, resp. tieto sú v zanedbanom stave a existuje výrazný tlak na ich prekategorizáciu na stavebné pozemky.
Kraj obhospodaruje najnižšiu výmeru poľnohospodárskej pôdy zo všetkých krajov SR. Má výraznú špecializáciu v pestovaní hrozna. Po Nitrianskom kraji je jeho najväčším producentom v SR. Vzhľadom na rozľahlú Podunajskú nížinu a vhodné klimatické podmienky je Bratislavský kraj vhodný na pestovanie rôznych druhov rastlín. Pestuje sa tu pšenica, žito, kukurica, zemiaky, cukrová repa.
Priemysel v Bratislavskom kraji
Medzi najdôležitejšie odvetvia priemyslu patrí chemický priemysel, automobilový priemysel, strojárstvo, elektrotechnický a potravinársky priemysel. V poslednom období sa región Bratislava vyvinul na európske centrum automobilového priemyslu, ktorý prispieva 30% k celoslovenskému vývozu.
V rámci prebiehajúcich štrukturálnych zmien v hospodárstve regiónu rastie význam terciárneho sektora najmä v oblasti obchodu a služieb, bankovníctva a poisťovníctva. Bratislavský kraj dlhodobo vykazuje najnižšiu mieru nezamestnanosti spomedzi všetkých krajov SR a dosiahnutá výška priemernej nominálnej mesačnej mzdy je nad úrovňou celoštátnej priemernej mesačnej mzdy.
Rozhodujúci, až 92,3 % podiel na celkových tržbách vykázali podniky s 20 a viac zamestnancami. V tejto veľkostnej kategórii v štruktúre tržieb je dominantná priemyselná výroba s 69,1 %, kým na výrobu a rozvod elektriny, plynu a vody pripadlo 30,6 % a nepatrný podiel 0,3 % na ťažbu nerastných surovín. Z celkového objemu tržieb viac ako polovicu, 51,9 % predstavovali tržby z predaja na vývoz.
Najvýznamnejšími vývozcami sú podniky v odvetviach výroba dopravných prostriedkov a rafinovaných ropných produktov.
Z hľadiska štruktúry vlastníckych foriem stále významnejšiu úlohu zohrávajú podniky s vlastníctvom medzinárodným s prevažujúcim súkromným sektorom, ktorých podiel na celkových tržbách dosiahol 48,9 %, podstatne nižšie podiely dosahujú podniky vo zahraničnom vlastníctve so 14,3 % alebo v štátnom vlastníctve s 11,5 %. (5)
Zdravotníctvo v Bratislavskom kraji
Zdravotná starostlivosť v kraji disponuje sieťou zariadení, z ktorých značná časť, najmä v hlavnom meste SR Bratislave predstavuje vysoko špecializované nemocnice, odborné liečebné ústavy, špecializované a rehabilitačné zariadenia, ktoré poskytujú liečebnú starostlivosť s celoslovenskou pôsobnosťou
Školstvo a vzdelanie v Bratislavskom kraji
V Bratislavskom kraji je najväčšie sústredenie vysokých škôl v SR. V hlavnom meste SR Bratislave sa nachádza 10 vysokých škôl – (Univerzita Komenského, Slovenská technická univerzita, Ekonomická univerzita, Vysoká škola múzických umení a Vysoká škola výtvarných umení.)
Konkrétne je tu, 117 stredných škôl, 157 základných škôl a 203 materských škôl. Kvalita a dostupnosť nimi poskytovaných služieb je dlhodobo poznačená nedostatkom investícií zo strany štátu, ako aj zo strany obcí a VÚC, do ktorých pôsobnosti tieto zariadenia v zmysle zákona o prechode kompetencií prešli.
Obyvateľstvo Bratislavského kraja
Bratislavský kraj mal k 31.12. 2006 celkom 606 753 obyvateľov, z toho 319 549 (52,7 %) bolo žien. Na celkovom úhrne obyvateľstva za SR sa podieľal 11,25 %. Demografické pomery, intenzitu a smerovanie prirodzeného i migračného pohybu obyvateľstva Bratislavského kraja rozhodujúcou mierou ovplyvňuje hlavné mesto SR Bratislava, ktorého podiel predstavuje asi 70,5 % z počtu obyvateľov kraja.
V prirodzenom pohybe obyvateľstva sa dlhodobejšie prejavujú tendencie v podobe znižovania pôrodnosti v porovnaní s predchádzajúcim desaťročím, čo sa premieta v redukcii prirodzeného prírastku a v posledných 10 rokoch aj v prirodzenom úbytku.
V migračnom pohybe (oproti predchádzajúcim desaťročiam) po roku 1990 dochádza k jeho značnému spomaleniu v súvislosti s oslabením imigračnej atraktivity hl. m. SR Bratislavy. Vo vekovej štruktúre sa znižuje podiel počtu detí do 14 rokov a vzrastá počet obyvateľov v poproduktívnom veku.
Po prechodnom období znižovania počtu obyvateľov, v dôsledku prirodzeného úbytku obyvateľstva, možno v súčasnosti pozorovať mierny medziročný rast počtu obyvateľov. Intenzita demografických procesov, výsledkom ktorých je celkový prírastok obyvateľstva (2,3 na 1000 obyv. ) je v rámci Bratislavského kraja priestorovo diferencovaná.
V Bratislave sa prejavuje stagnácia až pokles obyvateľstva. V demografickom vývoji sledovanom podľa mestských častí došlo od roku 1990 ku stagnácii až poklesu obyvateľstva v 9 mestských častiach: Staré Mesto, Nové Mesto, Podunajské Biskkupice, Ružinov, Vajnory, Devín, Lamač, Jarovce, Rusovce. Relatívne výraznejší prírastok obyvateľov bol zaznamenaný v mestskej časti Karlova Ves a Devínska Nová Ves, ktorý vznikol v dôsledku ukončenia sústredenej bytovej výstavby. V období rokov 2000-2004 bol vo všetkých bratislavských okresoch zaznamenaný celkový úbytok obyvateľstva. Najviac v okresoch Bratislava V (-8915 obyv. ) a Bratislava IV. (-5377 obyv.). Výrazný prirodzený úbytok obyvateľstva, odrážajúci vekovú štruktúru a zvýšenú mortalitu obyvateľstva, je aj v okrese Bratislava I (-5,1 na 100 obyv. ), čo spolu s mechanickým úbytkom (-6,8 na 1000 obyv. ) vedie k výraznému celkovému úbytku obyvateľstva (-11,8 na 1000 obyv. ). Prirodzený úbytok obyvateľstva je aj okresoch Bratislava III. (-3,4 na 1000 obyv. ) a Bratislava II. (-2,3 na 1000 obyv. ). V roku 2006 sa v Bratislave narodilo 4141 detí, o 129 detí viac ako v roku 2005. Najviac detí 1039 sa narodilo v mestskej časti Petržalka a najmenej v mestských častiach Čunovo (11) a Jarovce (14). Rozhodujúci podiel na zvýšení počtu obavyteľov mal migračný pohyb obyvateľstva. Z jednotlivých mestských častí mala najvyšší migračný prírastok mestská časť Ružinov, kde sa prisťahovalo 783 osôb a najvyšší migračný úbytok bol v mestskej časti Petržalka, z ktorej sa vysťahovalo 1063 osôb. Na základe prirodzeného a migračného prírastku, resp. úbytku sa zvýšil počet obyvateľov Bratislavy oproti roku 2005 o 632. Na území Bratislavy sú veľké sídelné útvary (mestské časti), kde obyvatelia žijú vo viacpodlažných bytových domoch. Najväčšia z týchto mestských častí je Petržalka s počtom obyvateľov 114 153 a najmenšou časťou je Čunovo s počtom obyvateľov 933
Chránené územia Bratislavského kraja
V rámci kraja sú 3 chránené krajinné oblasti Malé Karpaty, Záhorie a Dunajské luhy, 9 národných prírodných rezervácií, 20 prírodných rezervácií, 23 chránených areálov, 6 prírodných pamiatok a 1 národná prírodná pamiatka.
Klíma a vodstvo v Bratislavskom kraji
Klimaticky patrí kraj do mierne teplej oblasti, pričom v južnej časti sa kontaktuje s teplou oblasťou. Priemerné ročné teploty sa pohybujú najviac v intervale 8 ° C - 11 ° C. Úhrn ročných zrážok v priemere činí 530 mm a relatívna vlhkosť v priemere dosahuje 71% (PHSR 2007).
Vodná sieť patrí do povodia Dunaja, druhej najväčšej európskej rieky pretekajúcej cez územie kraja v dĺžke asi 37 km, ktorá tvorí časť prirodzenej hranice s Rakúskom a Maďarskom. Morava sa vlieva do Dunaja pod Devínom pri Bratislave.
Rastlinstvo v Bratislavskom kraji
V Malých Karpatoch rastú v nižších polohách duby a vo vyšších nadmorských výškach prevažujú buky. Borska nížina je obrastená borovicovými lesmi hlavne v okolí Malaciek. V oblasti Dunaja sú prevažne lužné lesy. (Čeman 2005)
Pôdy v Bratislavskom kraji
V oblasti Bratislavského kraja sa vyskytuje pomerne pestré zloženie pôd. Tok Dunaja kopírujú fluvizeme. V okolí Stupavy sa vyskytujú čiernice. V juhovýchodnej časti Bratislavského kraja sú prevažne černozeme. Záhorská nížina je pokrytá regozemami. Hnedozem a Kambizem (hnedá lesná pôda) sa vyskytuje v oblasti Malých Karpát.
Západnú časť Bratislavského kraja pokrývajú piesčité a hlinito– piesčité ľahké pôdy. Východnú časť pokrývajú piesčito hlinité hlinité pôdy, miestami sa vyskytujú aj ílovito hlinité až ílovité.Čeman, 2005)
Geomorfológia a geológia Bratislavského kraja
Z hľadiska geomorfológie sa Bratislavský kraj rozprestiera na Borskej nížine, Podunajskej pahorkatine a podunajskej rovine. Zasahuje tiež do oblasti Malých Karpát. V oblasti Borskej nížiny sú prevažne íly, silty, piesky, štrky. Borskú nížinu pokryvajú viate piesky. V Malých Karpatoch hlavne v ich západnej časti sa vyskytujú prevažne pieskovce, ílovce a vápence. Východnú časť Malých Karpát pokrývajú hlavne granity, granodiority, Oblasť Podunajskej roviny a podunajskej pahorkatiny pokrývajú íly, piesky, štrky ojedinele sloje lignitu.
V zdrojoch nerastných surovín nad regionálny význam majú v Záhorskej nížine ložiská ropy a zemného plynu v okrese Malacky. Nížiny sú zdrojom surovín pre stavebníctvo. Objemovo najrozsiahlejšie sú ložiská štrkopieskov, ktoré sa ťažia v okresoch Senec a Malacky. V okrese Bratislava IV (Devínska Nová Ves), Senec a Pezinok sú zásoby tehliarskych ílov. Pohorie Malých Karpát bolo a je zdrojom kvalitného dreva využívaného na palivové a rôzne priemyselné účely a sú tu ložiská viacerých nerastných surovín (zlato, mangán z ílovitých bridlíc, pyritová a antimónová ruda, vápence a dolomity, stavebný kameň).