V súčasnosti (2002) je na Slovensku 2 745 vidieckych obcí, v ktorých žije len 45 % obyvateľov. Za vidiecke obce považujeme tie, ktoré nemajú štatút mesta. Obec je administratívno-štatistická jednotka a môže sa skladať z jedného alebo viac sídiel.

Vidiecke sídla sa nachádzajú na Slovensku v rozličných nadmorských výškach od 100 m n. m. po 1000 m n. m., kde ešte klimatické pomery dovoľujú pestovať najmenej náročné plodiny.

K častým polohám vidieckych sídiel patria:

  • Poloha pri prameňoch
  • Poloha na náplavových kužeľoch
  • Poloha v riečnych dolinách
  • Poloha na konkávnych brehoch rieky
  • Poloha na hrane terénu medzi nivou a okrajom pahorkatiny
  • Poloha na náhorných plošinách

Zo socio-ekonomických aspektov polohy sa najčastejšie vyskytuje poloha vidieckych sídiel:

  • Poloha pri cestách
  • Poloha pri železniciach
  • Poloha pri zdrojoch surovín

Vidiecke sídla možno rozdeliť na základe morfologicko-genetického typu na kompaktné sídla a rozptýlené sídla.

Kompaktné sídla

Podľa pôdorysu možno vidiecke sídla rozdeliť na tri skupiny :

  1. Radové alebo prícestné – sídla ktoré majú domy pozdĺž línie
  2. Návesné alebo centrálne – sídla, v ktorých sa domy sústreďujú okolo návsi
  3. Hromadné dediny, viesky, samoty – sídla, v ktorých pri zoskupení nemožno určiť koncentračnú silu

Radové a prícestné sídla

Radové a prícestné sídla môžeme rozlíšiť na niekoľko typov:

  • Dedina pri hradskej sa vyznačuje lineárnym pôdorysom. Domy sú zoradené zväčša tesne, zriedka voľnejšie, spravidla po oboch stranách hradskej.
  • Ulicovka ma podobný pôdorys ako dedina pri hradskej. Ide o miestnu ulicu ležiacu mimo hlavnej cesty, alebo ktorá môže prechádzať aj naprieč či okrajom dediny
  • Cestná radová dedina je zložená z jedného, alebo dvoch radov domov, ktoré nestoja vedľa seba, aby tvorili súvislú ulicu.
  • Potočná radová dedina – postavenie domov sa v nej riadi potokom pretekajúcim cez dedinu. Domy sú postavené po stranách potoka, ktorý preteká stredom a ulica je široká.
  • Reťazová kolonizačná dedina je typ dediny, ktorá vznikla pri kolonizácií v 13. a 14. storočí. Domy sú usporiadané pozdĺž potoka v doline, vedľa ktorého ide cesta. Vzdialenosti medzi domami sú veľké a pôvodne boli pravidelné. Takéto dediny sa tiahnu v doline aj v dĺžke niekoľko kilometrov.
  • Voľná reťazová kolonizačná dedina – domy sú od seba nepravidelne vzdialené a utvárajú menšie skupinky nerovnako vzdialené od seba. Tiež sa tiahnu v dĺžke niekoľko kilometrov.
  • Parcelačné dediny sú to plánovite založené dediny, ktoré majú pravidelný pôdorys s rovnou ulicou a rovnomerne od seba vzdialenými domami.

Návesné, centrálne sídla

Návesné, centrálne sídla sa vyznačujú ústredným priestorom – návsou, ktorá môže byť vretenová, štvoruholníková alebo okrúhla.

  • Vretenovka – dediny tvorí náves, voľný priestor tvaru vretena okolo ktorého sú postavené domy
  • Dedina so štvoruholníkovou návsou je typ dediny s námestím. V nej má náves tvar štvoruholníka, najčastejšie obdĺžnika.
  • Okrúhlice – dediny s okrúhlou návsou a v čistej forme sa na Slovensku nevyskytujú. Za čiastočnú okrúhlicu je považovaný Pobedím pri Piešťanoch. Typické okrúhlice sa nachádzajú napr. v Nemecku. Postavenie domov čelami do kruhovitej návsi a jeden vchod do návsi zvonku svedčili o obrannej funkcií tohto typu.

Hromadné dediny, viesky, samoty

Hromadné dediny, viesky, samoty sú dediny na ktorých nemožno vyčítať žiadnu koncentračnú silu.

  • Hromadné dediny sa bežne vyskytujú na celom území Slovenska a vyznačujú sa veľkou nepravidelnosťou pôdorysu. Vznikli obvykle neplánovitou výstavbou a usporiadanie domov sa prispôsobuje členitému reléfu
  • Samoty sú izolované obydlia s 1-2 domami, ktoré sú od ostatných obydlí oddelené plochami lúk, lesov, pasienkov ( majere, horárne, píly, železničné strážne domky a benzínové pumpy
  • Viesky predstavujú zoskupenie málo domov (5 –15), ktoré vznikli rozrastaním sa samôt.

Rozptýlené sídla

Počiatky kopaničiarskeho osídlenia siahajú do 16. storočia. Osídľovanie prebiehalo tromi kolonizačnými vlnami: valašskou, horalskou a kopaničiarskou.

Valašská kolonizácia prebiehala na území východného Sk už v 14. storočí a najintenzívnejšia bola v 16. a 17. storočí. Valasi boli pastieri, ktoré svoje stáda oviec a kôz pásli na vysokohorských dovtedy hospodársky nevyužitých pasienkoch a holiach. Prúd valašskej kolonizácie sa pohol zo Sedmohradska na Zakarpatskú Ukrajinu, odkiaľ po chrbtoch Karpát pokračovali do Poľska, na Slovensko a cez hrebene Beskýd až na východnú Moravu. Odhaduje sa, že valašskou kolonizáciou vzniklo asi 200 osád.

Horalská kolonizácia je mladšia, ktorá prebiehala najmä v 16. – 18. storočí. Horali kolonizovali horské oblasti v priestore slovensko-poľskej hranice a hlavne územia hornej Kysuce, Hornej Oravy a časť severného Spiša.
Roztratené sídla, ktoré vznikli valaskou a horalskou kolonizáciou vznikli na nových ,dovtedy neobývaných plochách bez pričinenia okolitých už existujúcich kompaktných sídiel. Tento typ možno nazvať primárna kolonizácia.

Kopaničiarska kolonizácia, ktorá nastúpila v 16. storočí vychádzala už z existujúcich sústredených sídiel a mala preto sekundárny charakter.

V dôsledku rozrastania sa rodiny, pôvodný dom a hospodársky dvor na kopaniciach nestačil. Preto z jedného pôvodného majetku a domu delením vzniklo niekoľko majetkov a domov pri dome starom. Tak vznikla skupinová forma osád.

Rozptýlené sídla majú svoje miestne názvy ako, kopanica, ktorý je odvodený od pojmu kopať a teda obrábať pôdu. Názov kopanice sa používa v západnej časti Sk od Myjavy až po Oravu, na Orave sa nazývajú role alebo rale, čo je tiež poľnohospodársky termín. V okolí Detvy, v Slovenskom Rudohorí a na Krupinskej planine je používaný termín lazy a v okolí Novej Bane – štále. Každé kopaničiarske sídlo á svoj názov, ktorý vyjadruje najčastejšie meno zakladateľa rodiny, alebo vyjadruje fyzicko-geografické, historické alebo iné vlastnosti lokality.

Na Slovensku M. Huba vyčlenil 5 kopaničiarskych oblastí a v rámci nich 11 podoblastí:

Oblasť kopaničiarskeho osídlenia v Slovenskom Rudohorí a v okolitých pohoriach Slovenského Stredohoria.

  • Podpolianska podoblasť
  • Krupinská podoblasť
  • Lučenecká podoblasť
  • Rimavskosobotská podoblasť
  • Breznianska podoblasť

Väčšina lazov leží na sopečných podhoriach v relatívne nižších nadmorských výškach s teplejšou klímou. Pôda na nich je relatívne úrodnejšia a preto pasenie bolo pomerne rýchlo vystriedané obrábaním polí.

Javornícko – beskydská kopaničiarska oblasť

  • Kysucká podoblasť
  • Považsko-bystrická podoblasť
  • Žilinská podoblasť
  • Oravská podoblasť

Celá oblasť sa nachádza v pásme flyšových pohorí. Väčšina kopaníc má neúrodné skeletnaté pôdy a pomerne vlhkú a chladnú klímu. Na veľkých plochách sa zachovali lúky a pasienky.

Kopaničiarska oblasť Myjavskej pahorkatiny a Bielych Karpát

  • Myjavská podoblasť
  • Trenčianská podoblasť

Roztratené sídla v tejto oblasti majú najlepšie prírodné podmienky, čo platí hlavne v podoblasti Myjavská pahorkatina. Zastúpené sú ovocné sady, ktoré sa striedajú s plochami lúk, pasienkov a lesov.

Novobanská kopaničiarska oblasť

Novobanská kopaničiarska oblasť sa rozprestiera medzi horným tokom Nitry a stredným tokom Hrona, ktorý čiastočne prekračuje do Štiavnických vrchov. Roztratené sídla sa nachádzajú v nadmorských výškach 200- 800 m s málo úrodnými pôdami.

Oblasť kopaničiarskeho osídlenia v Strážovských vrchoch

Oblasť kopaničiarskeho osídlenia v Strážovských vrchoch je zo všetkých oblastí najmenšia. Vyskytuje sa len v okolí 2 obcí: Valaskej Belej a Čavoja, ktoré sa nachádzajú v nadmorskej výške 400-800 m s málo úrodnými pôdami.

Odporúčané weby