Podľa aktuálnych údajov Eurostatu imigrácia zvyšuje klesajúcu pôrodnosť EÚ - v roku 2005 sa v EÚ usadilo takmer o 1,7 milióna imigrantov viac, než Úniu opustilo (graf 1). Zatiaľ čo v EÚ-25, v roku 2006 pribudlo prirodzenou cestou len 624 000 nových ľudí. Populácia EÚ na začiatku roka 2007 dosahovala 463 miliónov ľudí. Najviac imigrantov - 813 000 mierilo do Španielska a 662 000 do Nemecka.

Výrazný migračný boom zaznamenávajú najmä krajiny v oblasti stredozemného mora. Najväčší nárast tak zaznamenáva Španielsko, kde imigrácia od roku 1997 sa znásobila viac než štrnásť krát (z 57 877 na 813 000). Rastúcu tendenciu zaznamenávajú taktiež nové členské štáty. V Českej Republike sa imigrácia zvýšila z 12 880 na 68 183 osôb (1997 – 2006). Naopak stagnáciu, či dokonca úbytky v poslednom čase zaznamenávajú bývalé imigračné veľmoci ako sú napríklad Nemecko či Holandsko. Nemecko dokonca za posledných dvanásť rokov zaznamenalo zníženie imigrácie o 56% z 1 502 000 (1992) na súčasných 662 000 (2006).

V členských štátoch Európskej únie je 25 miliónov osôb, ktoré žijú v inej krajine, než v tej, ktorej sú štátnymi príslušníkmi. Tento počet predstavuje necelých 5,5 percenta celkového obyvateľstva Európskej únie.

Najväčšie percento cudzincov má Luxembursko (38,6 %) nasledované Lotyšskom (22,2 %) a Estónskom (20 %). V žiadnom ďalšom štáte EÚ nepresahuje podiel cudzincov desať percent celkového obyvateľstva a v 12 krajinách je to menej ako päť percent. Na Slovensku tvoria cudzinci 0,6 percenta obyvateľstva, čo je najnižší podiel v rámci Európskej únie.

Väčšina z cudzincov žijúcich v Európskej únii pochádza z nečlenských krajín. Neplatí to však pre Luxembursko, kde sú najpočetnejšou skupinou Portugalčania, pre Belgicko s talianskou komunitou, Írsko s britskou komunitou a Cyprus s gréckou komunitou. Imigrantská komunita v Nemecku tvorí takmer 9% obyvateľov. Z 7,3 milióna imigrantov pochádzajú 2 milióny z Turecka, 1 milión z bývalej Juhoslávie a zvyšok väčšinou zo strednej a východnej Európy.

V Španielsku tvorí viac než 2,7 milióna imigrantov takmer 7% obyvateľov. Najviac ich je z Maroka a južnej Ameriky. Vo Veľkej Británii je 2,7 milióna imigrantov, čo je takmer 5% obyvateľov. Veľká časť pochádza z bývalých kolónií Indie a Pakistanu. V Holandsku žije asi 700 000 imigrantov, najviac ich je pôvodom z Maroka a Turecka, tvoria viac než 4% obyvateľov. Taliansko je domovom asi 1,3 milióna imigrantov, čo sú vyše 2% obyvateľov. Najviac ich je z Maroka, Albánska, Rumunska a ďalších východoeurópskych štátov. V Taliansku žije aj filipínska komunita s viac než 70 000 príslušníkmi.

Podiel cudzincov sa v roku 2004 v porovnaní s rokom 1990 zvýšil takmer vo všetkých členských krajinách Európskej únie. Najväčší nárast zaznamenali Luxembursko (z 28 na 38,6 percenta), Grécko (z 1,4 na 8,1 percenta), Španielsko (z jedného percenta na 6,6) a Cyprus (z 4,2 na 9,4). Naopak k poklesu došlo v Belgicku a Lotyšsku.

Migrácia do EÚ sa logicky mení nielen kvantitatívne a teritoriálne, ale tiež kvalitatívne. Zvyšuje sa podiel migrujúcich žien, už nie iba za účelom zjednotenia rodiny, ale i za prácou. Dochádza k tzv. feminizácie migrácie. Migrantky sa zároveň stále viac zapájajú do ekonomických aktivít vyžadujúcich vysokú kvalifikáciu. Participácia žien v ekonomickom procese však v kontexte migrácie nemusí byť vždy pozitívny jav, pretože migrujúce ženy sú vystavené rizikám nútenej, alebo nebezpečnej práce a sexuálneho zneužívania viac než muži.

V súčasnosti sa v rámci pracovnej migrácie v EÚ kladie akcent na vysokokvalifikovaných pracovníkov, ale rovnako sa ešte stále prijímajú aj migranti na činnosti vyžadujúce minimum vzdelania a to najmä z toho dôvodu, že daná práca nie je pre domácich pracovníkov zaujímavá (horšie platobné a pracovné podmienky). Stále väčší význam nadobúda tiež migrácia za štúdiom, predovšetkým vysokoškolským a postgraduálnym.

Ani rastúce množstvo prisťahovalcov však nedokáže v priebehu nasledujúcich desaťročí nahradiť úbytok obyvateľstva v produktívnom veku v krajinách Európskej únie. Na územie európskej dvadsaťsedmičky by malo do roku 2050 prísť až 40 miliónov imigrantov, čo sa takmer rovná súčasnej populácii Španielska. Počet ľudí v produktívnom veku však bude napriek tomu neustále klesať. Menšie množstvo pracujúcich ľudí môže prispieť k spomaleniu ekonomického rastu, slabším daňovým výnosom, čo by mohlo podkopať štedrý európsky sociálny systém.

Reformy, smerujúce k predĺženiu dôchodkového veku a pracovnej produktivity, či otázka prisťahovalectva sú však politicky citlivou záležitosťou. Viacerým krajinám Európskej únie by bez príchodu nových prisťahovalcov do roku 2050 hrozilo zníženie počtu produktívneho obyvateľstva až o 35 percent. Tento trend bude vo väčšine členských štátov najviac citeľný medzi rokmi 2025 a 2050