Články na Infoweby.sk

Nárast populácie v Maroku a Maghrebe (Arabský výraz pre západ; označenie západných častí arabskoislamského sveta v severnej Afrike, najmä Maroka, Alžírska a Tuniska) po roku 1974 prináša tiež zmeny rodinnej štruktúry (napr. vyššia pôrodnosť) a opätovné spájanie rodín. Napríklad z 1,4 milióna Maghrebčanov roku 1974 sa po 25 rokoch ich počet viac ako zdvojnásobil. Významná časť tejto migrácie pritom zmizla po príchode do novej krajiny zo štatistík, keď sa naturalizovali a získali novú štátnu príslušnosť.

Až do 70. rokov 20. storočia bol počet čínskych migrantov v západnej Európe relatívne nízky. Zmena nastala po smrti Mao Ce-Tunga roku 1976. Vtedajší čínski prisťahovalci pochádzali z veľkej časti z Hongkongu a Guangdongu. Prísnejšia kontrola migrácie spôsobila, že sa v domovskej krajine vytvorili siete na ilegálne prevádzanie.

Nové komunity z Južnej Ameriky sa najčastejšie sústreďujú do oblasti Pyrenejského polostrova a to hlavne do Španielska. Práve Španielsko, vďaka vstupu do Európskej únie zaznamenalo výrazné zvýšenie imigrácie a to najmä z krajín Latinskej Ameriky.

Po zastavení prisťahovalectva roku 1974 sa tradičná turecká migrácia silne obmedzila na vytváranie a spájanie rodín. Ak sa spomína nárast prisťahovalectva tureckých občanov nad tento rámec, ide o miestne minority, najviac Kurdov a kresťanov, ktorí smeli opustiť Turecko ako utečenci. Podľa údajov z roku 1998 žilo v Európskej únii 3,1 milióna Turkov, najviac v Nemecku – až 2 milióna osôb.

Obyvatelia východoeurópskych krajín pravidelne odchádzali žiť a pracovať do západnej Európy (najviac z Poľska). Pred rozšírením Európskej únie až 90 % z nich zostávalo len v niekoľkých krajinách: v Nemecku (64 %), kde mali najmä sezónne zamestnanie, vo Francúzsku, Veľkej Británii, v Rakúsku, Taliansku a vo Švédsku, spolu išlo približne o 814 000 ľudí. Muži našli zamestnanie v poľnohospodárstve a stavebníctve, ženy pracovali ako pomocníčky v domácnostiach.

Štáty západnej Európy začali v 50. rokoch 20. storočia ekonomicky expandovať a dochádzalo k deficitu pracovnej sily. Už v tomto období prúdili do nich migranti za prácou, avšak menej organizovane, čo ekonomikám daných štátov nepostačovalo. Z týchto príčin vyvstala potreba aktívneho regrutovania pracovných síl v zahraničí.

Obdobie 145 rokov, od roku 1800 do roku 1945 (v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska a vo Francúzsku), resp. do roku 1960 (v ďalších európskych krajinách), možno opísať ako čas, ktorému dominovala „rovnakosť” ako pocit „zostávania medzi svojimi, teda ľuďmi z rovnakého kontinentu”. Tento pocit zásadne ovplyvnil chápanie migrácie v Európe. Dovtedajšia emigrácia z Európy bola bežná a imigrácia prebiehala predovšetkým v rámci Európy.

Podľa aktuálnych údajov Eurostatu imigrácia zvyšuje klesajúcu pôrodnosť EÚ - v roku 2005 sa v EÚ usadilo takmer o 1,7 milióna imigrantov viac, než Úniu opustilo (graf 1). Zatiaľ čo v EÚ-25, v roku 2006 pribudlo prirodzenou cestou len 624 000 nových ľudí. Populácia EÚ na začiatku roka 2007 dosahovala 463 miliónov ľudí. Najviac imigrantov - 813 000 mierilo do Španielska a 662 000 do Nemecka.

V súčasnosti žije v USA 12 miliónov cudzincov s legálnym pobytom. Ďalších 12 miliónov tvoria naturalizovaní obyvatelia, pôvodom imigranti. Zvyšok zahraničných prisťahovalcov tvoria ilegálni migranti, ktorých počet sa odhaduje na 12 miliónov (i keď niektoré odhady hovoria až o 20 miliónoch).

V súčasnosti sú migranti z Ázie jednou z najrýchlejšie rastúcich etnických skupín v krajine, v roku 2006 predstavovali 33% všetkých prisťahovalcov. Dnes žije v Amerike viac ako 10 miliónov ľudí ázijského pôvodu. Napriek tomu že väčšina z nich prišla len v nedávno, môžeme ich už označiť za najúspešnejšiu etnickú skupinu.

Amerika je často označovaná ako taviaci kotol (melting pot). Tento pojem dobre ilustruje dve veci – jednak ukazuje spôsob tvorby americkej kultúry, zároveň však vystihuje aj spôsob naturalizácie prisťahovalcov. Ľudia, ktorí prichádzali do Spojených štátov, museli prijať určitý súbor kultúrnych pravidiel, medzi nimi angličtinu ako jeden z najdôležitejších. Popri tom si mohli ponechať mnohé svoje tradície a zvyky. Americká kultúra bola teda zmesou rôznych kultúr, na spoločnom základe jazyka a politickej kultúry.

Emigrácia z Veľkej Británie a Írska bola od roku 1815 – 1845 doménou hlavne farmárov, remeselníkov a mešťanov ktorí cestovali predovšetkým v rodinných skupinách. Počas jedného storočia, zámorský exodus spôsobil odchod 5,5 milióna Nemcov do USA. Celkový počet vysťahovalcov z Holandska do Severnej Ameriky, počas 17. a 18. storočia tvorilo asi 10 000 ľudí. Okolo 20 miliónov ľudí z Východnej Európy prišlo do USA pred rokom 1914. Z toho bolo asi 200 000 Rómov.

Migrácia, sťahovanie predstavuje zmeny v stave obyvateľov, vychádzajúce z priestorového pohybu, pri ktorom dochádza k zmene trvalého (obvyklého) pobytu obyvateľa. Podľa smeru, v ktorom sa prekračuje územno-správna hranica sa hovorí o prisťahovaní (imigrácii), resp. o vysťahovaní (emigrácii).

Poloha skúmaného regiónu akejkoľvek mierky má vždy obrovský vplyv jednak na vlastnosti daného regiónu a takisto širšie vzťahy s okolím. Mesto Galanta sa nachádza na juhozápadnom Slovensku. Stred mesta Galanta je daný súradnicami 48°11´20 ´´ s. g. š. a 17°43´35´´ v. g. d..

Podľa Geomorfologického členenia SSR a ČSSR, prechádza funkčným mestským regiónom (FMR) Dubnica nad Váhom hranica subprovincií Vnútornýh a Vonkajších západných Karpát. K Vnútorným západným Karpatom patrí celok Strážovské vrchy, zaberajúci približne polovicu sledovaného územia. Jeho podcelky Zliechovská hornatina a Trenčianska vrchovina zasahujú na toto územie najmä v jeho južnej a juhovýchodnej časti. Z morfologicko-morfometrických typov reliéfu rozlišujeme v západnej časti tohto celku pahorkatiny a vrchoviny s rôznou členitosťou, ktoré smerom k juhovýchodu plynule prechádzajú v silne členité nižšie hornatiny.

Podľa mapy Regionálneho geologického členenenia Západných Karpát a severných výbežkov Panónskej Panvy na území SR sa na geologickej stavbe funkčného mestského regiónu Dubnica nad Váhom podieľajú tieto jednotky:

V prvej polovici 20. storočia sa celé územie funkčného mestského regiónu (FMR) Dubnica vyvíja v súlade s celospoločenskými faktormi (prvá svetová vojna, hospodárska kríza atď.). Napriek tomu, že v druhej polovici 20. storočia sa na celom území Slovenska zaznamenal dynamický rast obyvateľstva, sú zmeny v sledovanom území v porovnaní s inými regiónmi Slovenska ešte výraznejšie. Prevažne poľnohospodársky región sa začína meniť na priemyselný, čo sa začalo prejavovať i na výraznej zmene podielu mestského obyvateľstva.

Celé územie funkčného meststkého regiónu Dubnica nad Váhom je vzhľadom na členitosť reliéfu a ďalšie faktory podmieňujúce vegetačný kryt (podnebie, geologická stavba atď.) veľmi bohaté na množstvo rastlinných druhov. Strieda sa tu horská vegetácia s alpínskymi prvkami s teplou a suchomilnou panónskou vegetáciou. Osobitnú pozornosť si zaslúžia bielokarpatské lúčne spoločenstvá, ktoré tu vznikli pričinením človeka.

Komplexný rozvoj regiónu je v nadväznosti na rozvoj výrobných činností a infraštruktúry neodmysliteľne spätý s rozvojom služieb. Služby môžeme vo svojej podstate rozdeliť na komerčné a nekomerčné.

Ku klimageografickým činiteľom, ktoré najviac ovplyvňujú podnebie funkčného mestského regiónu Dubnica nad Váhom patrí poloha v miernom klimatickom pásme, vplyv Atlantického oceánu zo západu, Jadranského mora z juhu, vplyv rozsiahlej pevniny od východu a vzhľadom na členitosť reliéfu je podnebie na území funkčného mestského regiónu (FMR) Dubnica nad Váhom do značnej miery determinované i nadmorskou výškou.

Ochranou prírody sa vo všeobecnosti rozumie starostlivosť o ekosystémy. Na inštitucionálnej úrovni je riadená Štátnou ochranou prírody (ŠOP), ktorá prostredníctvom svojich zastúpení Správy CHKO Biele Karpaty a CHKO Strážovské vrchy dohliada na dodržiavanie zákonom stanovenej ochrany najvýznamnejších prírodných lokalít nášho regiónu. Táto ochrana sa na celom území SR riadi najmä Zákonom č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, ktorý stanovuje 5 stupňov ochrany.

Človekom najviac premenená a využívaná je centrálna časť nášho FMR Dubnica nad Váhom. V tejto oblasti sa nachádzajú najúrodnejšie pôdy, čo v kombinácii s minimálnym sklonom reliéfu a pre rastlinnú produkciu vhodnou klímou, predurčuje toto kotlinové územie na jeho poľnohospodárske využitie. S úrodnou pôdou je úzko spätý človek, ktorý ju začal kultivovať a vystaval na nej i svoje prvé sídla. Zástavba bola v minulosti sústredená mimo záplavové územie Váhu. Zregulovanie väčšej časti jeho toku neskôr umožnilo usmerňovať rozvoj sídiel i týmto smerom.

Napriek tomu, že zmienka o Dubnici nad Váhom a jej okolí evokuje skôr predstavy vzťahujúce sa k priemyslu a urbanizácii socialistického typu, nachádzame tu mnoho historických dôkazov ako i súčasných prejavov kultúry, ktoré dokumentujú iné, výrazne odlišné obdobie vývoja tohto regiónu. Niektoré z nich sme spomenuli už v historickej časti.

Rieka Váh tvorí hydrografickú os územia funkčného mestského regiónu (FMR) Dubnica a celé toto územie je súčasťou základného hydrologického povodia 4-21-08, ktoré tvorí dolnú časť Váhu. Táto časť povodia Váhu hraničí na území FMR Dubnica, v jeho juhovýchodnej časti, s povodím Nitry.

Primárny sektor sa vo všeobecnosti definuje ako súhrn odvetví, ktorých výroba je spätá s využívaním prírodných zdrojov. Vzhľadom na zložitosť získavania údajov a v niektorých prípadoch ich nedostupnosť, je náročné vytvoriť ucelený obraz o stave a vývoji hospodárenia v tomto sektore. Z nám sprístupnených údajov sa teda pokúsime o aspoň čiastočnú analýzu niektorých odvetví a posúdiť ich stav a rozvojové predpoklady vzhľadom na prírodné podmienky funkčného mestského regiónu (FMR) Dubnica nad Váhom

Každé odvetvie hospodárstva, i keď v rôznej intenzite a s odlišným časovým oneskorením, reaguje na zmeny životného prostredia. Cestovný ruch (CR) však patrí k tým, ktoré sú na takéto zmeny najcitlivejšie. A to najmä vtedy, ak je jeho bázou skôr prírodné dedičstvo. Takýto stav je v súčasnosti evidentný práve v našom regióne. Napriek tomu, že funkčný mestský región (FMR) Dubnica je výrazne urbanizovaný, týka sa to len jeho centrálnej časti a vo svojich okrajových oblastiach disponuje vzácnym a atraktívnym prírodným potenciálom.

Do terciárneho sektoru zaraďujeme širokú škálu nevýrobných činností. Viacerými autormi je tento sektor považovaný za akúsi nadstavbu nad primárnym a sekundárnym, teda výrobnými sektormi. Rozvoj terciéru súvisí najmä s mobilitou obyvateľstva, transportom výrobkov, celkovým rozvojom priemyselnej výroby, sociálnej starostlivosti, kultúrno-osvetovej činnosti, zdravotníctva a školstva.

Pre účely tejto práce nepovažujeme za dôležité hlbšie zachádzať do najstaršej histórie funkčného mestského regiónu (FMR) Dubnica nad Váhom. Krátky exkurz do niektorých období minulosti regiónu ako i stručné oboznámenie sa s históriou jeho najvýznamnejších sídel však môže prispieť k lepšiemu pochopeniu súčasnej situácie ako i k citlivejšiemu resp. udržateľnejšiemu prístupu v niektorých otázkach týkajúcich sa ďalšieho rozvoja FMR Dubnica.

Ako sme už v historickej časti naznačili, mestečká funkčného mestského regiónu Dubnica nad Váhom mali v minulosti agrárno-remeselný charakter, ktorý bol odrazom ich prírodných predpokladov a či už chcene alebo nechcene, v podstate rešpektoval únosnosť tunajšej krajiny. Podobne tomu bolo i na vidieku, ktorého hospodárstvo a sídelná štruktúra boli ešte väčšmi späté s prírodou. Okrem poľnohospodárstva (s významným zastúpením ovocinárstva) a čiastočne i rybolovu (ako zdroj obživy zanikol so zregulovaním Váhu), sa i vidiečania zaoberali remeslami. Bolo to najmä súkenníctvo, tkáčstvo, hrnčiarstvo, košíkarstvo a ďalšie. Rozšírené bolo i liehovarníctvo a pivovarníctvo. Veľmi dlhú tradíciu malo pálenie vápna a spracovanie dreva.

Do sekundárneho sektoru zaraďujeme priemysel, výrobu a rozvod elektriny, plynu a vody a stavebníctvo. Priemyselné podniky sú skoncentrované pozdĺž celej hospodárskej osi funkčného mestského regiónu Dubnica nad Váhom. Najmä po výstavbe diaľnice začali prúdiť zahraničné investície i do ďalších miest regiónu (Dubnica nad Váhom mala dovtedy akýsi priemyselný monopol) a posilnila sa i pozícia väčších obcí, napríklad Ladiec.

Z hľadiska makropolohy sa funkčný mestský región Dubnica nad Váhom nachádza v severozápadnej časti stredoeurópskeho štátu Slovenská republika. Územie regiónu má pretiahnutý tvar v severo-južnom smere. Na celkovej ploche regiónu (358,5 km²) sa nachádza 21 obcí, z ktorých tri: Dubnica nad Váhom, Nová Dubnica a Ilava majú štatút mesta.

Najväčšiu časť pôdneho krytu v Ilavskej kotline, vo funkčnom mestskom regióne (FMR) Dubnica nad Váhom, zaberajú fluvizeme. Tento azonálny pôdny typ sa tu vytvoril na aluviálnych sedimentoch Váhu. Na miestach, kde bola pôvodná fluvizem modálna poľnohospodársky využívaná sa vyvinul subtyp fluvizem kultizemná s ornicovým horizontom do hĺbky 35 cm. Táto je v oblastiach s vyššou hladinou podzemnej vody sprevádzaná fluvizemou glejovou. Menšiu časť pôdneho krytu kotliny zaberajú hnedozeme, ktoré sa tu vyskytujú na sprašových sedimentoch vážskych terás.

Historická geografia zažíva v poslednom období výrazný rozmach a to aj napriek tomu, že predpovede ohľadom jej budúcnosti v 80. rokoch dvadsiateho storočia boli viac než pesimistické. Dnes počet publikácií utešene narastá i keď s publikáciami GIS, ktoré sú dnes tak populárne sa nemôže porovnávať.

Na základe histórie geografie obyvateľstva a empirických analýz v najdôležitejších geografických časopisoch je možné načrtnúť 6 súčasných smerov geografických štúdií:

Kultúrna ekológia bola v 90. rokoch 20. storočia veľmi produktívnym a rýchlo rastúcim smerom v rámci geografie. Jej predstavitelia prispeli ku mnohým témam a konceptom v geografii a príbuzných sociálnych a biogeofyzikálnych vedách. Príspevky severoamerickej školy 90. rokov sa dajú zhrnúť do 8 základných oblastí: historická kultúrna ekológia, manažment prírodných zdrojov, miestne znalosti, pastoralizmus (pastierstvo), environmentálna politika, chránené územia, gender (rodová) ekológia a pojednania (discourses) o životnom prostredí. Za najvýznamnejšiu odnož kultúrnej ekológie sa považuje politická ekológia.

Náhle spriemyselňovanie stredného Považia v druhej polovici 20. storočia, ktoré dalo neskôr vzniknúť funkčnému mestskému regiónu (FMR) Dubnica nad Váhom, znamenalo pre toto územie mnoho výrazných zmien. Veľké priemyselné závody vyžadovali množstvo pracovnej sily, ktorá sa nachádzala i vo vidieckych obciach ležiacich v zázemí priemyselných centier. Mnohé príčiny ako napríklad stavebná uzávera v nestrediskových obciach a lákavé ponuky rozrastajúcich sa miest mali za následok úbytok produktívnej zložky obyvateľstva vidieka a zmenu jeho hospodárskej štruktúry.

Ak sa chceme zaoberať perspektívami vidieckeho osídlenia, mali by sme najskôr vedieť, čo vlastne vidiecke sídlo je. Zatiaľ neexistuje jednotne na celom svete platná definícia vidieckeho sídla, lebo každá krajina má na jeho vymedzenie vlastné parametre od počtu obyvateľov cez funkcie až po infraštruktúru.

Prečo láska stroskotáva je otázka mnohých ľudí po tom, čo ich vzťah, či manželstvo stroskotá. Každý zažije za život aspoň jeden rozchod a niektorí zažívajú aj rozvody, nieje to nič príjemné. Dôvodov prečo sa to stáva je mnoho, a ja som si vzala úlohu objasniť túto, už toľkokrát preberanú tému.

Cieľom tohto dokumentu je rozšíriť a prehĺbiť podobné predstavy hlavného geopolitického smerovania z pohľadu ruskej ortodoxie. Snažia sa obhájiť a odôvodniť ruský imperializmus, ktorý nie je len pozostatkom z nedávnej minulosti, ale je podstatným prvkom ruského geopolitického chápania bez ohľadu na politickú orientáciu autorov. Dokument sa zameriava na oživenie myšlienky v dnešnom postimperiálnom Rusku a pomáha pochopiť vzťah náboženstva a geopolitiky pomocou často prehliadanej oblasti ruskej ortodoxne orientovanej geopolitiky.

Postsovietsku Strednú Áziu tvorí 5 štátov: Kazachstan, Turkmenistan, Uzbekistan, Kyrgyzstan a Tadžikistan. V roku 1991 vyhlásili všetky štáty nezávislosť. Následne okrem Turkmenistanu sa stali členmi Spoločenstva nezávislých štátov, napriek tomu sa každý štát vybral svojou cestou vývoja. Tento región je málokedy centrom záujmu hlavného spravodajstva. Zostáva v tieni susedných krajín, z ktorých najväčšiu pozornosť v posledných obdobiach pútal hlavne Afganistan, pomerne menej už susedia ako Irán, Rusko a Čína. Za zmienku stoja také udalosti ako farebná revolúcia v Kyrgyzstane, úmrtie doživotného prezidenta Saparmurata Nijazova v Turkmenistane, nepokoje vo Ferganskej kotline, občianska vojna v Tadžikistane a posledné voľby v Kazachstane.

Ústava z roku 1971 deklaruje Egypt ako republiku s demokratickým, parlamentným, socialistickým systémom. Jedným z hlavných zdrojov legislatívy je islamské právo. Egypt je domovom islamizmu (Moslimského bratstva) a militantní príslušníci fundamentalistických ideológií boli zodpovední aj za smrť prezidenta Sadata.

Podľa súčasného administratívneho členenia SR, patrí obec Vysoká nad Kysucou do Žilinského kraja, okresu Čadca, ktorý v literatúre býva často stotožňovaný s pojmom Horné Kysuce. V rámci okresu Čadca sa obec Vysoká nad Kysucou nachádza v jeho západnej časti.

Obec Záhorská Ves patrí do Bratislavského samosprávneho kraja, bližšie do okresu Malacky. Poloha obce Záhorská Ves je do značnej miery extrémna. Nemusíme byť geografi, aby sme boli oboznámení s faktom, že v katastri obce sa nachádza najzápadnejšie miesto Slovenskej republiky.

Obec Výborná sa nachádza na severovýchode Slovenska, v okrese Kežmarok, pod najmenšími veľhorami sveta – Tatrami. Leží v severozápadnej časti Podtatranskej kotliny a na južných svahoch Spišskej Magury, pod svahmi Partizánskej hory (937m n.m.). Výborná leží v pramennej oblasti Severného potoka, západnú časť odvodňuje Barich, oba sú ľavostrannými prítokmi Belej. Stred obce sa nachádza v nadmorskej výške 706m n.m. Kartografické súradnice obce sú 49°14’ szš a 20°24’ vzd. Rozloha katastra obce Výborná je 15,4 km². Najdlhšiu hranicu má kataster na východe s katastrom obce Slovenská Ves, západnú tvorí hranica s obcou Lendak a na juhu to je mesto Spišská Belá.

Obec Krajné Čierno sa nachádza na severovýchode Slovenska, v okrese Svidník, na pomedzí Ondavskej a Laboreckej vrchoviny. Leží v doline potoka, ktorý sa cca 1km západne od stredu obce vlieva do Ladomirky, ktorá je ľavostranným prítokom Ondavy Stred obce sa nachádza v nadmorskej výške 324 m n.m. Kartografické súradnice obce sú 49°21’ szš a 21°40’ vzd.

Obec Vlková sa nachádza v Prešovskom kraji, v okrese Kežmarok. Susedí s obcami Abrahámovce, Hôrka, Žakovce a Vrbov.

Obec Pernek sa nachádza na úpätí pohoria Malé Karpaty. Je historickou a cestnou križovatkou regiónu Záhorie.
Čo sa polohy z hľadiska administratívneho členenia týka, obec patrí do VÚC Bratislava a okresu Malacky. Od Bratislavy je vzdialená 40 km severovýchodným smerom a od okresného mesta Malacky 10 km severozápadným smerom.

Trenčiansky samosprávny kraj (TSK) sa rozprestiera v severozápadnej časti Slovenskej republiky. Celú dĺžku západnej časti kraja tvorí štátna hranica s Českou republikou (Zlínskym krajom), južná časť kraja hraničí s Trnavským a Nitrianskym krajom, na východe susedí s Banskobystrickým a na severe so Žilinským krajom.

Obec Zohor sa nachádza v južnej časti Záhorskej nížiny, v nadmorskej výške 146 m n. m. Na severe hraničí s katastrálnym územím obce Láb, na východe s Lozornom, na juhovýchode a juhu s mestom Stupava a najkratšiu hranicu má na západe s obcou Vysoká pri Morave.

Slovenská republika patrí do skupiny postkomunistických krajín s transformovanou ekonomikou. Spomedzi všetkých členských štátov EÚ je korupcia najrozšírenejšia práve v tejto skupine. S problematikou korupcie sú naopak najlepšie vysporiadané škandinávske krajiny [1, 4]. Treba však upozorniť na to, že rozdiely medzi staršími členmi EÚ (s výnimkou Grécka) nie sú také výrazné ako rozdiely medzi staršími a novými členmi (krajiny, ktoré do EÚ pristúpili od roku 2004).

Odporúčané weby