Po zastavení prisťahovalectva roku 1974 sa tradičná turecká migrácia silne obmedzila na vytváranie a spájanie rodín. Ak sa spomína nárast prisťahovalectva tureckých občanov nad tento rámec, ide o miestne minority, najviac Kurdov a kresťanov, ktorí smeli opustiť Turecko ako utečenci. Podľa údajov z roku 1998 žilo v Európskej únii 3,1 milióna Turkov, najviac v Nemecku – až 2 milióna osôb.
Pri porovnaní s tureckým obyvateľstvom v pôvodnej krajine sú tureckí imigranti omnoho diferencovanejší ako napr. maghrebskí imigranti. Rovnako ako Maročania, aj tureckí prisťahovalci sa čoraz viac naturalizujú. Turci však migrujú do všetkých častí sveta, ako to v minulosti robili Taliani či Číňania. Za prácou odchádzajú aj do niektorých krajín východnej Európy, napr. do Poľska. Maročania, naopak, odchádzajú najmä do západnej Európy. Počet naturalizovaných Turkov v západnej Európe je niekedy vyšší ako novo prichádzajúcich, čo znamená, že počty tureckých komunít niekedy klesajú.
V súčasnosti tvoria turecký imigranti výrazné skupiny vo viacerých členských štátoch. V podiele imigrantov na celkovej populácii sú najviac zastúpený V Nemecku (1 912 000), Dánsku (asi 35 000) a Holandsku (vyše 100 000). Výrazné zastúpenie majú aj v Rakúsku, okolo 130 000, Francúzsku je to vyše 200 000.