Ľudská rasa označuje historicky sformovanú veľkú skupinu obyvateľov, ktorú spája spoločný dlhodobý vývoj. Majú množstvo spoločných morfologických a fyziologických znakov, ktorých menlivosť je podstatne menšia v rámci jednej rasy ako medzi príslušníkmi rôznych rás. Preto sa takéto veľké skupiny obyvateľstva vyčleňujú na základe zhody fyzických znakov, ktoré sú dedičné.

Tieto znaky sú: farba (pigmentácia) pokožky, farba a tvar očí, farba a forma vlasov, telesná výška, tvar nosa, úst a pod. Čoraz častejšie sa uplatňujú populačno-genetické kritériá. Na základe rozličných rasových znakov sa rozoznáva asi 200-400 rás. Ich zoskupením sa vytvoril systém troch veľkých ľudských rás: europoidná (biela), mongoloidná (žltá), ekvatoriálna (čierna) = tzv. tri veľké rasy. Ich nižším stupňom sú vetvy, europoidná sa delí na severnú a južnú vetvu, ekvatoriálna na negroidnú (africkú) a oceánsku (australoidnú) vetvu, mongoloidná na ázijskú a americkú (indiánsku) vetvu

Pre obyvateľstvo veľkej europoidnej rasy sú charakteristické vlnité alebo rovné vlasy rôznych farebných odtieňov, svetlá alebo tmavšia pokožka, úzky vystupujúci nos, tenké alebo stredne hrubé pery. Severní europoidi majú svetlú pokožku, svetlé vlasy, sú vyšší (Škandinávia, VB, NL, S Nem.). Južní europoidi majú tmavšiu pokožku, tmavé vlasy a oči, sú nižší (P, E, I, GR). V dôsledku vysokej mobility obyvateľov Európy, väčšia časť obyvateľov Európy vytvára veľkú zónu prechodných foriem. Vyčleňujú sa aj menšie útvary, kt. sa volajú tiež rasy (nižšieho hierarchického stupňa), v Európe: severská rasa, dinárska rasa, alpská rasa.

Obyvateľstvo veľkej ekvatoriálnej rasy sa delí na dve vetvy: africkú negroidnú a oceánsku australoidnú. Africkú negroidnú reprezentujú africkí černosi – kučeravé vlasy, tmavá pokožka, tmavé oči, široký nos, hrubé pery, podstatná časť tohto obyv žije v Afrike na juh od Sahary, patria sem aj Pygmejci (nízky vzrast), Hotentoti a pod.. Veľké skupiny negroidného obyvateľstva žijú v Brazílii, USA a inde. Oceánska australoidná vetva má veľa osobitostí, je to málopočetné obyvateľstvo rozptýlené vo veľkom priestore do viacerých malých útvarov. Majú tmavšiu farbu pokožky, široký nos, hrubé pery, prevažne vlnité vlasy, silnejšie ochlpenie tela. - Melanézania, Papuánci, Veddoidi, ...

Obyvateľstvo veľkej mongoloidnej rasy charakterizujú rovné čierne vlasy, slabé ochlpenie tela, úzke oči, plochá tvár, úzky alebo stredne široký nos a žltá farba pokožky. Delí sa na dve vetvy: ázijskú a americkú. Ázijskí mongoloidi sa delia na kontinentálnu a tichooceánsku skupinu. Kontinentálni sa vyznačujú intenzívnejšou pigmentáciou ako tichooceánski, širšou tvárou, nižším vzrastom (Mongoli, Jakuti), tichooceánski = Kórejci, severní Čiňania. Osobitou skupinou je arktická skupina (Eskimáci). Americkú vetvu reprezentujú Indiáni, pôvodné americké obyvateľstvo, majú plochú tvár, výrazný nos, rovné a tvrdé vlasy. Do Ameriky sa dostali pred tisícročiami cez Beringovu úžinu. Boli do veľkej miery vyhubený, dnes žijú ešte v Andách, Mexiku apod..

V miestach stretu veľkých rás alebo vetví sa vyskytuje veľa prechodných a zmiešaných rasových foriem (typov), je dosť problematické určiť, ktoré znaky ich obyvaveľstva sú výsledkom miešania rás a ktoré sú pôvodné. Typickými predstaviteľmi prechodných foriem sú: etiópsky typ v Afrike, južní mongoloidi v J Ázii. Zmiešané formy: mestici a mulati v Amerike. Zmiešané a prechodné formy tvoria asi 30% obyvateľstva sveta. Vyčleňuje sa niekoľko prechodných zón: Africká (etiópsky typ, Fulbovia), Indická, prechodná zóna JV Ázie (obyvatelia Indočíny, Indonézania, južní Číňania, apod.), Severoeurázijská prechodná zóna.

Mestici = indiánsko-europidná rasová skupina. Mulati = zmiešané europoidné + negroidné obyvateľstvo. Veľa mulatov žije v USA, Brazílii, na Kube a pod.. Malgašský typ = na Madagaskare, zmiešaním južných mongoloidov a negroidného obyvateľstva Afriky.

K europoidnej rase patrí asi polovica obyvateľstva, k mongoloidnej asi 40% a ekvatoriálnej asi 10% obyvateľov sveta.