Afrika pokrýva pätinu všetkej súše sveta a je najteplejší kontinent s priemernými teplotami v rovníkovej oblasti od 25 do 28°C.
Podvýživa
Problémy s hladom sú v Afrike južne od Sahary katastrofálne. Výnimku tvorí iba JAR a niektoré susedné krajiny s dobre fungujúcim hospodárstvom. V tridsať afrických krajinách je viac ako 30% obyvateľov podvyživených. Čiastočne uspokojiteľná situácia je iba v Mauretánii, Benine, Pobreží slonoviny, Kongu a Gabune, najhoršie sú na tom v južnom Sudáne, Etiópii, Somálsku, Mozambiku a v Čade.
Podobne katastrofálna situácia je mimo Afriky už iba v Afganistane a na Haiti. V Afrike sa nemôže dostatočne najesť 218,5 milióna ľudí. V Somálsku je podvyživených 72%, v Etiopii 65%, v Demokratickej republike Kongo 39% a v Tanzánii a Nigérii taktiež 38% obyvateľstva.
Prírodné problémy
Okrem podvýživy spôsobuje veľké problémy podnebie, dlhé obdobia sucha striedajú na rovníku ničivé obdobia dažďov, takže podmienky na fungujúce poľnohospodárstvo sú veľmi obmedzené. Tak isto ničivé sú aj nálety kobyliek, ktoré sa zvyknú premnožovať a zničia často aj celú úrodu. Doteraz najväčší zaznamenaný oblak kobyliek meral do dĺžky vyše 70 km a postupoval východným Marokom.
Ekonomika
Afrika je najchudobnejší obývaný kontinent: the United Nations' Human Development Report 2003 (zo 175 krajín) zistila, že pozície 151 (Gambia) až 175 (Sierra Leone) sú zabraté africkými krajinami. Na druhú stranu séria objavov nálezísk na pobreží Angoly, Gabunu, Nigérie alebo Sv. Tomáša potvrdila, že ide o jeden z najstrategickejších regiónov sveta.
Ochorenia
Najznámejšou a najdiskutovanejšou chorobou na africkom kontinente je AIDS. Najviac obetí je v Svazijsku, v tesnom závese nasleduje Botswana. Tieto dve krajiny sú vôbec najnakazenejšie krajiny sveta. Pritom prvý prípad AIDS sa v Botswane objavil až v roku 1985. Dnes je tu podľa rôznych zdrojov nakazených od jednej tretiny do jednej polovice všetkých obyvateľov.
Africkí šamani sú rozhorčení postojom vlády a doktorov, ktorí údajne pohŕdajú ich liečiteľskými schopnosťami. Tradiční liečitelia tvrdia, že ich lieky pozostávajúce z bylín môžu zastaviť šírenie smrteľného ochorenia AIDS. "Afrika by mohla poraziť túto katastrofálnu epidémiu, pokiaľ by prijala liečivú silu rastlín," vyhlásil liečiteľ Jack Githae. Zatiaľ čo doktori požadujú priame dôkazy o tom, že byliny skutočne pôsobia, mnoho pacientov na ne nedá dopustiť. Ako uviedla Svetová zdravotnícka organizácia, v Afrike sa na liečivé rastlinky spolieha až 80 percent ľudí.
V Ghane pripadá na 400 obyvateľov jeden ľudový liečiteľ, ale len jeden lekár na 12 tisíc pacientov. Podľa posledných záznamov je počet nakazených viac než alarmujúci - na africkom kontinente už prekročil hranicu 28 miliónov. (z 1997)
V menšom tieni za AIDS je malária, pričom až 85% všetkých svetových prípadov je v subsaharskej Afrike. Vedú sa intenzívne spory, na liečenie ktorej z týchto chorôb sa má dať viac dotácii. K ďalším rozšíreným ochoreniam treba ešte spomenúť ebolu.
Historické aspekty
Afrika bola dekolonizovaná v 50. a 60.–tych rokoch 20. storočia. Problematické vyčlenenie hraníc „podľa pravítka“ spôsobili množstvo konfliktov. V niektorých prípadoch bol jeden kmeň rozdelený do dvoch štátov, v iných sa naopak v jednom štáte nahromadilo veľké množstvo kmeňov. Následkom vyčlenenia hraníc sú napríklad konflikty v Rwande a Burundi.
Zaujímavý je prípad ostrova Anjouan, ktorý patril do súostrovia Komory, ale v polovici 90.-tych rokov sa osamostatnil. Onedlho sa však vyskytli správne i ekonomické problémy, a tak sa jeho vláda rozhodla začleniť sa späť, avšak boli odmietnutý.
Náboženské konflitky
Najsilnejšie religiózne konflikty treba spomenúť v Sudáne a Nigérii, pričom tu ide o stret mohamedánov a kresťanov. Južný Sudán je obývaný kresťanmi, animistami a vyznávačmi prírodných náboženstiev, zatiaľ čo na severe žijú moslimovia, ktorí sa snažia zaviesť šariu, čo je mohamedánsky zákon, nariaďujúci napríklad zlodejovi za krádež odťať ruku.
Rasizmus
Najznámejšie sú prípady JAR a Zimbabwe. V Zimbabwe sa museli bieli farmári vzdať svojho majetku a emigrovať, mnoho ich bolo vyvraždených. Väčšina z nich našla útočisko vo Veľkej Británii.
Konkrétne príklady
Problémy afrického kontinentu možno ilustrovať príkladmi z niektorých konkrétnych štátov. Asi najznámejší je prípad štátu Zimbabwe. Tu pred niekoľkými rokmi s napätím očakávali priame voľby prezidenta. Predpokladal sa koniec autoritatívnej vlády prezidenta Mugabeho (od r. 1987). Jej výsledkom je najrýchlejšie sa zmenšujúca ekonomika sveta (podľa The Economist), obrovská nezamestnanosť (až 60 %), nepokoje, štrajky a prenasledovanie opozície.
Výsledky volieb však zmenu nepotvrdili. Viaceré západné krajiny ich považujú za zmanipulované a Zimbabwe bolo na rok vylúčené z Commonwealthu. Podľa odhadov OSN pod hranicou chudoby žije v krajine 65% obyvateľov. Krajina má však stále pomerne dobré predpoklady na oživenie ekonomiky (nerastné suroviny, cestovný ruch).
V Sierra Leone skončila v roku 2002 občianska vojna trvajúca od roku 1991. Hoci má krajina významné nerastné suroviny, titánovú rudu, bauxit, zlato a najmä diamanty, má veľmi nízke HDP. Vláda tu kontroluje rozhlas, televíziu aj tlač. Vyše 3/4 obyvateľstva je negramotná, nádej na prežitie patrí k najnižším na svete (42,52 roka).
Postoj Západu
Oficiálna pomoc rozvinutých krajín, združených vo Výbore pre rozvojovú pomoc (Development Assistance Committee), smeruje hlavne do Afriky a Južnej a Východnej Ázie, v menšej miere aj do Latinskej Ameriky a Juhozápadnej Ázie.
Silná je humanitárna pomoc Európy, slabšia Spojených štátov amerických. Prezident USA George W. Bush odôvodňuje nízke financovanie rozvoja vetou: „Nemá zmysel dávať peniaze chudobným a skorumpovaným krajinám, pretože peniaze na pomoc u nich nepomáhajú ľuďom, ale elite.“
Čo v poslednej dobe veľmi uškodilo Afrike sú ochranárske opatrenia Európskej únie. Tá uvalila na takmer všetky poľnohospodárske produkty z týchto krajín vysoké dane, takže strácajú veľmi rýchlo odbytištia.
Vlastný názor
Ako už bolo spomenuté, Afrika, myslím konkrétne časť kontinentu južne od Sahary, trpí množstvom problémov, ktoré nie je možné riešiť zo dňa na deň, ani z roka na rok. Stav, v akom sú africké štáty dnes, je procesom dlhodobého vývoja spoločnosti, založenej na silnej tradícii. Sahara ako takmer neprekonateľná bariéra zamedzila prístup nových poznatkov, priemyselnej revolúcie a západnej kultúry. I dnes je vnútrozemie Afriky skoro úplne odizolované, neprístupné vplyvom zvonka. Niektoré kmene ešte nevideli civilizovaného človeka. Je veľmi náročné zabezpečiť v takýchto oblastiach plnohodnotný rozvoj, alebo vôbec propagáciu pokroku. Afričania sú silne spätí s tradíciami a neprístupní zmenám. Svedčí o tom aj fakt, že podľa výskumov práve v tropickej Afrike pravdepodobne žil prvý predchodca človeka, a dnešné kmene nepoznačené civilizáciou žijú na podobnej úrovni ako prví ľudia.
Pomoc putuje do Afriky vo veľkých dávkach, ale je podľa mňa mierne neefektívna. Vychádzam z čínskeho príslovia, ak chces človeka zasýtiť, nedaj mu rybu, ale udicu a nauč ho loviť.
Štátnici by mali investovať hlavne do vzdelania a samozrejme do zdravotníctva (očkovanie, osveta). Potrebný je demokratický systém a nedovážanie zbraní.
Jednou z najväčších perspektív Afriky je cestovný ruch . Zatiaľ sa touto cestou vydali napr. Seychely alebo Maurícius. Krásna africká príroda má so svojou rozmanitosťou a jedinečnosťou všetky predpoklady na pritiahnutie turistov z celého sveta.
ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY:
- Neuer illustrierter Atlas der Welt, Knuth. München, 1999.
- http://en.wikipedia.org
- www.geographic.org
- Bateman,G., Eganová, V.: Zeměpis sveta.