Články na Infoweby.sk

Obnovenie prvkov vnútornej orientácie sa robí sa nastavením konštánt fotokamery, vycentrovaním snímok v projektoroch sa obnovia súradnice hlavných bodov, skreslenie sa eliminuje pomocou Porro-Koppeho princípu, alebo ak je veľmi malé, tak sa zanedbá.

Mapa je ortogonálnym priemetom zemského povrchu, ale snímka je stredovým priemetom (centrálnou projekciou) -> projektívna geometria. Zákl. pojmami sú projekcia a priesek. Projekcia = ak dva body spojíme priamkou; priesek = dve priamky kt. sa pretínajú; bod, priamka, rovina. Priamku nazývame lúč. Ak body, kt. sa nachádzajú na priamke, v rovine alebo 3D priestore premietame z jedného bodu – vznikne centrálna projekcia.

Na kvalitu fotogrametrickej snímky vplýva technická vyspelosť fotogrametrickej kamery, hlavne parametre objektívu, typ a výkonnosť uzávierky, druh a vlastnosti fotograf. vrstvy a atmosfericko-optické vlastnosti atmosféry.

Priestorové (stereoskopické) videnie je fyziologicko-psychologický jav. Základom je to, že pozorujeme priestor okolo seba dvoma očami, odrazené svetelné lúče vyvolávajú podráždenie rôznej intenzity, tým vznikajú dva obrazy, ktoré sú mierne posunuté a mozog ich vyhodnotí ako priestorový obraz.

Vhodné letecké snímky pre fotogrametriu by mali byť zosnímané v obdobiach bez snehu a bez vegetácie (jar,jeseň), a za priaznivého osvetlenia snímaného povrchu, aby nevznikali dlhé tiene. Počet vhodných snímkovacích dní je obmedzený, záleží od geografických pomerov a meteorologicko-klimatických podmienok. Oblačnosť bráni snímkovému letu, riasové oblaky však nerušia, dôležitá je priezračnosť spodných vrstiev atmosféry, ktorá môže byť znečistená.

Súradnicové systémy, ktoré s využívajú v analytickej fotogrametrii sú pravouhlé a pravotočivé. Používa sa snímkový, modelový a geodetický súradnicový systém. Snímkový súradnicový systém je priestorový pravouhlý súradnicový systém s počiatkom v projekčnom centre O’. V leteckej fotogrametrii je smer zápornej osi Z’ totožný so smerom osi záberu zvislej snímky. Snímkový rovinný súradnicový systém je definovaný spojnicami protiľahlých rámových značiek s počiatkom v hlavnom bode snímky H’, súradnica z’ je rovná zápornej hodnote konštanty fotokamery –f.

Geometrickým základom dvojsnímkovej fotogrametrie je dvojstredové premietanie, pomocou ktorého môžeme registrovať geometrické vzťahy priestorového premietania. Využíva sa najmä pri fotogrametrickom snímkovaní, keď snímkujeme objekt z dvoch stanovísk, body priestorového objektu sa zobrazia cez objektív na dve po sebe idúce snímky. Optické lúče, ktoré toto zobrazenie sprostredkujú voláme určovacie lúče. Určovacie lúče sú vlastne hlavné lúče dvoch snímok, ktoré sa pretínajú v priestorových bodoch objektu.