Nárast populácie v Maroku a Maghrebe (Arabský výraz pre západ; označenie západných častí arabskoislamského sveta v severnej Afrike, najmä Maroka, Alžírska a Tuniska) po roku 1974 prináša tiež zmeny rodinnej štruktúry (napr. vyššia pôrodnosť) a opätovné spájanie rodín. Napríklad z 1,4 milióna Maghrebčanov roku 1974 sa po 25 rokoch ich počet viac ako zdvojnásobil. Významná časť tejto migrácie pritom zmizla po príchode do novej krajiny zo štatistík, keď sa naturalizovali a získali novú štátnu príslušnosť.

Demografický vývoj je pozoruhodný, ale nehovorí nič o kvalitatívnych zmenách. Po prevažne mužskej migrácii začali prichádzať ženy – manželky a celé rodiny. V pracujúcej maghrebskej prisťahovaleckej populácii možno postrehnúť feminizáciu, jej omladnutie, nárast vzdelanosti, ale aj zvýšenie socioprofesionálneho statusu. To, čo pozorujeme medzi legálnymi prisťahovalcami z Maghrebu, sa odohrávalo aj medzi ilegálnymi prisťahovalcami. Mení sa aj samotná oblasť Maghrebu. Časti, z ktorých pochádzali imigranti, sa začali urbanizovať.

Okrem migračného tlaku z Maghrebu existuje aj migrácia zo západnej Afriky, využívajúca Maghreb ako tranzitnú stanicu do Európskej únie. Tak sa do Európy dostávajú africkí prisťahovalci (Nigérijčania, Ghančania, Senegalci a ďalší). Ich prítomnosť je tradične najviditeľnejšia vo Francúzsku a v narastajúcej miere v Taliansku, ktoré je pre Afričanov v súčasnosti akýmsi odrazovým mostíkom pri vytváraní sietí na prechod do ďalších európskych krajín.

Migrácia Afričanov má dve zvláštne dimenzie. Na jednej strane každý etnický konflikt vyvoláva novú vlnu utečencov. Na druhej strane je negatívnym dôsledkom pre Africký únik mozgov. Špeciálne z Francúzska sa veľká časť univerzitne vzdelaných afrických študentov už domov nevracia. Znamená to, že okolo 100 000 vysoko kvalifikovaných emigrantov nachádza prácu mimo Afriky, najčastejšie v Európskej únii.

Politicky najvýbušnejšia je v ostatných niekoľkých rokoch v Európe ilegálna migrácia z Afriky. Cudzinci žijú v hostiteľskej krajine bez platných dokladov z viacerých dôvodov. Môže ísť napríklad o legálnych návštevníkov, ktorí v krajine zostali po vypršaní víz. Môžu to byť ilegálni prisťahovalci, ktorí sa dostali do krajín Európskej únie bez vedomia úradov. Alebo to môžu byť odmietnutí žiadatelia o azyl žijúci v neprestajnom riziku z policajného zadržania a odsunu do materských alebo tretích krajín. Medzi žiadateľmi o azyl, legálnymi prisťahovalcami a ilegálnymi migrantmi je úradný a právny rozdiel, ale v očiach väčšinovej populácie splývajú do jedného hlavného a niekoľkých menších zahmlených blokov prisťahovaleckých más rovnakého rasového vzhľadu a náboženského správania. Dominujúcou skupinou sú moslimovia hovoriaci po arabsky, ale razantne rastie počet subsaharských černošských ilegálnych migrantov. Podskupinami môžu byť napríklad prisťahovalci z južnej a východnej Ázie alebo z Karibiku

Početné zastúpenie majú africkí migranti vo Francúzsku, kde ich žije okolo 1,5 milióna. Prevládajú imigranti z Maroka, Alžírska (po 500 tis.) a Tuniska (asi 150 tis.). Práve z týchto štátov v období 1992 až 2001 emigrovalo do Francúzska až 285 800 obyvateľov. Marockí imigranti najviac dominujú na africkej emigrácii a v súčasnosti okrem Francúzska sa ich nachádza asi 90 000 v Belgicku, 100 000 v Holandsku, v Španielsku je ich okolo 240 000 a v Taliansku asi 160 000. V Portugalsku tvoria najpočetnejšiu minoritu imigranti z Kapverdských ostrovov (asi 50 tis.). Do Talianska okrem Marockého obyvateľstva, prúdia aj obyvatelia Tunisu, žije ich tu okolo 50 000.

Odporúčané weby