V prípade ekonomických efektov na emigračné krajiny je na prvom mieste pravdepodobne prílev príjmov z časti zárobkov, posielaných migrantmi domov (tzv. remitencie, remittances). Ich celková suma dosiahla v celosvetovom meradle v r. 2003 viac než 115 miliárd US dolárov. Vďaka remitencií môže byť táto suma u niektorých krajín nečakane vysoká, dokonca prevyšujúca celkový export štátu.

Tieto financie sú používané na dovoz tovaru a služieb, ako investície alebo kapitál, ukladané ako úspory v bankách, na vzdelanie detí migrantov a pod., čím sa podieľajú na ekonomickom rozvoji krajiny pôvodu. Remitencie ale zvyšujú aj úroveň spotreby a závislosť krajiny na dovoze. Migranti ďalej zakladajú nové a rozširujú existujúce obchodné spojenia medzi vysielajúcimi a prijímajúcimi krajinami. Zároveň emigrácia čiastočne uvoľňuje napätie na pracovnom trhu krajiny pôvodu, obzvlášť ak je miera nezamestnanosti na ňom privysoká.

Emigranti získavajú relatívne dobre platené posty pre kvalifikované aj nekvalifikované pracovné sily, ktoré by inak mohli byť doma nezamestnané. Na druhej strane ale únik pracovnej sily, predovšetkým vysokokvalifikovaných pracovníkov zapríčiňuje v domovskej krajine ich nedostatok brzdiaci jej hospodársky rast. Navyše predstavuje stratu rozsiahlych investícií do vzdelania a fiškálnych príjmov z daní. Ak sa však ekonomicky aktívni migranti vrátia, prinášajú so sebou vedomosti a skúsenosti výrazne zvyšujúce domácu produktivitu práce, technologickú a inovačnú úroveň ekonomiky.

Z demografického hľadiska prichádzajú populácie krajín s prevažujúcou emigráciou o najcennejší ľudský kapitál, kohorty v reproduktívnom a produktívnom veku, mladé ekonomicky aktívne osoby. Pretože je však pre veľký počet zdrojových krajín typická silno rastúca populácia, uvedené negatívne dôsledky nie sú až také signifikantné. V tomto kontexte je skôr kritickou okolnosťou náhly odchod nedobrovoľných migrantov kvôli ozbrojeným konfliktom a vojnám, živelným katastrofám a veľkoplošnej environmentálnej degradácii vedúci k depopulácii celých regiónov. Určitý problém však môže vyvolať aj opačne orientovaný pohyb, návrat migrantov do domovských krajín realizovaný neočakávane a vo veľkých počtoch. Čo sa týka pohlavnej štruktúry, u migrantov za prácou sú zväčša dominantným pohlavím muži, čo môže spôsobovať ich nedostatok a prebytok žien v predmetných oblastiach.

V spoločenskej sfére majú dopady emigrácie na vysielajúce krajiny tiež rôznorodý charakter. Sú to predovšetkým rodiny a lokálne komunity, ktoré sú zasiahnuté emigráciou svojich členov. Najmä neprítomnosť jedného z partnerov, resp. rodičov môže vyúsťovať do viacerých závažných následkov obzvlášť pre deti – napr. zvýšené psychické ťažkosti, prerušenie školskej dochádzky, väčšia inklinácia k rôznym sociálnopatologickým javom. Zhoršuje sa aj vzájomná komunikácia medzi odlúčenými partnermi a dochádza viac k rozpadom manželstiev. Na druhej strane emigrácia napomáha pri formovaní nových zväzkov a priateľstiev doma či v zahraničí. Z rodového aspektu osamotené ženy s rastom povinností nachádzajú väčšiu nezávislosť a sebaidentifikáciu.

Migranti, ktorí sa vracajú späť domov, sa vyznačujú skúsenosťami z demokratického prostredia a väčšou názorovou toleranciou. Ďalším kladom je skutočnosť, že vďaka remitenciám posielaným zo zahraničia si môžu rodiny emigrantov dovoliť oveľa vyššiu úroveň zdravotnej starostlivosti a vzdelania detí. Vysťahovalectvo môže viesť aj k znižovaniu politického, etnického či náboženského napätia. Preto často vlády emigračných krajín podporujú emigráciu vybraných etnických skupín a politických disidentov. Avšak zvýšená emigrácia a reemigrácia môže viesť aj k prejavom politickej nestability.