Až do 70. rokov 20. storočia bol počet čínskych migrantov v západnej Európe relatívne nízky. Zmena nastala po smrti Mao Ce-Tunga roku 1976. Vtedajší čínski prisťahovalci pochádzali z veľkej časti z Hongkongu a Guangdongu. Prísnejšia kontrola migrácie spôsobila, že sa v domovskej krajine vytvorili siete na ilegálne prevádzanie.

Súčasní čínski prisťahovalci pochádzajú z provincie Če-ťiang (vrátane miest Wen-ču a Žu-ťien) a z provincie Fu-ťien jan, no prichádzajú tiež z Tung-pej a Šanghaja. Mnohí z nich nepravidelne pracujú v reštauráciách a v textilných dielňach.

Najviac Číňanov v poslednom období smeruje do Talianska a Španielska. V Španielsku sa počet Číňanov od roku 1996 do roku 2001 viac ako strojnásobil, pôvodných 10 800 na 36 100. V Taliansku žilo v roku 2001, 57 000 Číňanov. V menšom počte sa ďalej nachádzajú v Českej Republike, Fínsku, Maďarsku, a Portugalsku.

Okrem Čínskej migrácie častá je imigrácia z Indie a Pakistanu do Veľkej Británie. Indický migranti, po Írskych tvoria druhú najpočetnejšiu cudzineckú skupinu vo Veľkej Británii, kde ich žije asi 148 000. Pakistancov je približne 100 000. Okolo 30 000 Indov žije aj v Taliansku. V Taliansku žije aj početná Filipínska menšina (okolo 70 000).

Hlavne v minulosti prebiehala imigrácia zo Srí Lanky. Dodnes sa najviac imigrantov zo Srí Lanky nachádza vo Veľkej Británii a Taliansku (52 000 resp. 35 000). Ďalšie, menej však početné skupiny imigrantov v členských štátoch sú z Afganistanu, Iraku (vo Švédsku až 32 000, v Dánsku 16 500), Iránu a Bangladéša (vo Veľkej Británii asi 60 000 imigrantov).