Rumunsko, ešte pred necelým storočím etnicky pestrá krajina, sa po období nacionalizmu a porušovania práv menšín, stalo pomerne homogénnym národným štátom. Rumuni tvoria 90 % populácie, pričom v Moldavsku a Valašsku sa ich podiel blíži 100 %. Názory na pôvod rumunského národa sa rôznia. Rumunská verzia je, že národ Rumunov pochádza z rímskych osadníkov a pôvodných Dákov, ktorí vytvorili zmiešanú kultúru.

Maďarskí historici uvádzajú, že Valaši (Rumuni) boli zaznamenaní v Transylvánii až okolo roku 1222 ako skupina nomádskych pastierov, ktorí prekročili Karpaty na svojej storočia trvajúcej púti z pôvodnej vlasti v Macedónsku a Ilýrií.

Transylvánia, dlhé stáročia ovládaná Uhorskom, bola vždy multietnickou oblasťou, kde okrem Rumunov žili početné komunity Maďarov, Nemcov a Židov. Dnes stále žije v Rumunsku asi 1,6 milióna Maďarov (6,6 %), naopak Nemcov ostalo po období vyháňania a deportácií na nútené práce do ZSSR, ale neskôr najmä dobrovoľného vysťahovalectva do Nemecka, iba 20 000. Najväčšieho počtu dosiahla nemecká populácia v roku 1930 (650 000 ľudí), pričom Nemci boli už od 12. storočia poverení strážením transylvánskych priesmykov, bola im udelená samospráva a tak zakladali obchodné mestá ako Hermannstadt (Sibiu), Kronstadt (Brasov), Schässburg (Sighisoara), alebo Klausenberg (Cluj). Tieto mestá dnes patria k najpôsobivejším a najzachovalejším v Rumunsku, dýchajúce históriou a stredoeurópskou eleganciou.
Ešte v roku 1939 žila v Rumunsku tretia najpočetnejšia populácia Židov v Európe (po Poľsku a ZSSR, 800 000 ľudí), usadená prevažne v Besarábií, Bukovine a severnom Moldavsku. Dnes v krajine žije asi 12 000 Židov, čo je následkom ich vyvražďovania počas druhej svetovej vojny v koncentračných táboroch v Transnistrii, ako aj mohutnej emigrácie do USA a Izraela.

Treba povedať, že antisemitizmus je v rumunskej spoločnosti značný dodnes. Čo sa týka tolerancie spoločnosti, na ružiach nemajú ustlané ani Rómovia, ktorých počet sa odhaduje na 400 000 až 2 milióny a tvoria tým najväčšiu menšinu v Európe. Diskriminácia po revolúcií neustále vzrastá, objavujú sa vraždy z rasových dôvodov, nad ktorými polícia priviera oči. Za Ceausesca sa im žilo lepšie, režim im daroval základné vzdelanie a sociálne dávky, ale zobral kočovný spôsob života, ktorý však dnes praktizuje ešte 10 % rómskej populácie v Rumunsku.

Okrem týchto menšín v krajine žijú komunity Ukrajincov, Rusov, Srbov, Slovákov, Turkov, Tatárov, Bulharov a Arménov. Čo sa týka vierovyznania, 87 % obyvateľov sa hlási k silne dogmatickej rumunskej ortodoxnej cirkvi, ktorá za éry Ceausesca spolupracovala s režimom. V oblasti Maramuresu sú niektorí Rumuni gréckokatolíckeho vyznania, hoci za komunizmu bolo zakázané. Maďarské obyvateľstvo je sčasti rímskokatolícke a sčasti kalvinistické, kým Nemci sú prevažne luteránskeho vyznania (Burford a Richardson 2000).