Články na Infoweby.sk

Glycerol, alebo glycerín, systematickým názvom propán-1,2,3-triol, je hygroskopická bezfarebná viskózna kvapalina bez zápachu, sladkej chuti. Je dôležitou biogénnou organickou zlúčeninou, lebo je vo forme svojich esterov súčasťou tukov. Glycerol je trojsýtny alkohol. Jeho oxidáciou vzniká celý rad látok.

Chladením sa má udržiavať správna prevádzková teplota motora. Odvádza sa ním teplo, ktoré sa uvoľňuje pri spaľovaní a nevyužije sa na mechanickú prácu alebo sa neodvedie sálaním a výfukom.

V súčasnosti sú používané prakticky tri druhy nízkotuhnúcich zmesí:

Denaturovaný lieh (CH3-CH2-OH) je vo vode rozpustná látka, ktorá je riediteľná v každom pomere, pričom vzniká objemová kontrakcia a roztok sa zahrieva, zmenšuje svoj objem. Je veľmi horľavý, dráždi, odmasťuje a vysušuje sliznice. Pri odparovaní vzniká nebezpečenstvo výbuchu pár. Používa sa v priemysle. Je to bezfarebná tekutina (pri teplote 20 °C). Denaturovaný lieh je etanol, ktorý má prídavné látky, aby bol zapáchajúci a nechutný, a teda nevhodný na pitie. V niektorých prípadoch môže byť aj farbený

V minulosti sa už podarilo identifikovať rad látok, vďaka ktorým rôzne organizmy odolávajú silnému mrazu. Niektoré druhy hmyzu tak dokážu čeliť teplotám na úrovni –60 °C. No ani jedna z látok nebola taká, aby umožnila prežiť úplné zamrznutie. Ide pritom o vec prvoradého významu aj pre kryoprezerváciu čiže zachovávanie zmrazených tkanív a orgánov, napríklad v medicíne.

V pracovnom režime podlieha nízkotuhnúca zmes rôznym premenám, preto je účelné zabezpečiť jej výmenu podľa odporúčania výrobcu, najčastejšie v intervale troch rokov. Vplyvom zvýšenej teploty a katalytickým účinkom kovových iónov dochádza k interakcii zložiek nízkotuhnúcej zmesi a ďalším následným reakciám, mení sa hodnota pH. Takúto nízkotuhnúcu zmes je potrebné vymeniť a likvidovať spálením alebo na čističke odpadových vôd.

Droga je prirodzená alebo syntetická, chemická látka, ktorá keď sa dostane do ľudského organizmu, môže vyvolať zmenu jednej alebo viacerých telesných funkcií. Rýchly a výrazný účinok má aj na psychiku. Drogy sa často rozdeľujú na „tvrdé" a „mäkké" drogy. Pod „tvrdými" sa zväčša rozumejú drogy, ktorých účinok je silný a rýchly, a na ktoré obyčajne rýchlo vzniká fyzická závislosť. Sem nemusí patriť len heroín alebo kokaín, ale niekedy sa sem zaraďuje aj alkohol. Pod „mäkkými drogami" sa tradične rozumie marihuana a hašiš, hoci toto zľahčovanie je diskutabilné. Tiež pod nimi možno rozumieť nikotín a kofeín. Používa sa taktiež formulácia: mäkká droga „nasadá" na osobnosť, tvrdá ju mení.

Osobnostný, emocionálny a sociálny vývin je názov seminárnej práce, ktorú som si vybrala spolu so svojimi spolužiačkami. Tému sme si vybrali najmä kvôli jej aktuálnosti, vzhľadom k tomu, že je to obdobie, ktorým práve teraz prechádzame a sú to zmeny, ktoré momentálne prežívame.

Poruchy príjmu potravy sú po astme a obezite tretím najčastejšie sa vyskytujúcim zdravotným problémom dospievajúcich dievčat a mladých žien. So vzrastajúcim tlakom na dodržiavanie diét sa rozširuje výskyt mentálnej anorexie a bulímie mimo mestskú populáciu a zasahuje populačné skupiny i s najnižším príjmom a vzdelaním.

Doprava patrí k najvýznamnejším činiteľom rozvoja regiónov i celej krajiny. Na základe kvality a hustoty jej infraštruktúry možno hodnotiť význam jednotlivých regiónov nielen z hľadiska dopravného, ale i hospodárskeho. Rozvoj dopravnej siete je sprevádzaný i rozvojom v ostatných odvetviach, priemysel nevynímajúc. Práve priemysel má veľmi silné väzby na technickú infraštruktúru a jeho budovanie vždy bolo a ostalo na nej závislé. Riešené územie južnej časti stredného Považia je bezpochyby územím s výbornou dostupnosťou, dostatočným technickým stavom i hustotou dopravných komunikácií.

Vplyv prírodných podmienok na rozvoj priemyslu v okrese Trenčín a Nové Mesto nad Váhom.

Vplyv humánno-geografických podmienok na rozvoj priemyslu v okrese Trenčín a Nové Mesto nad Váhom

Hlavné priemyselné odvetvia a charakteristika vybraných podnikov počas obdobia priemyselnej industrializácie v južnej časti Stredného Považia

Hlavné priemyselné odvetvia a charakteristika vybraných podnikov v južnej časti Stredného Považia

Azda najzákladnejšou silnou stránkou rozvoja priemyslu v okresoch Nové Mesto nad Váhom a Trenčín je ich výborná geografická poloha, ktorá má strategický charakter najmä z hľadiska dopravnej infraštruktúry. Práve tá bola nesporne dôležitá pre zahraničných investorov. Ich investičnému rozhodnutiu o etablovanie sa v tomto regióne nasledovala intenzívna výstavba nových výrobných hál, priemyselných parkov, logistických centier a taktiež aj viacerých centier s obslužnou funkciou.

Slovenský priemysel zaznamenal v rokoch vojny konjunktúru, ktorá sa prejavovala značnými prírastkami vo výrobe i zamestnanosti. Analogický vývoj môžme pozorovať aj na Považí. Cez druhú svetovú vojnu pribudol priemysel odevný, strojársky, mliekárenský. Povojnová industrializačná vlna svoju základňu ďalej rozširovala a kompletizovala. Preto typickým javom povojnových desaťročí nie sú pre Trenčín ani tak nové továrne, i keď tiež vznikli, ale nadstavba na staršiu priemyselnú základňu v podobe početných ústavov a podnikov projekčných, výskumných, či obchodných. Mnohé boli umelým a dočasným produktom, ale i tak po desaťročia spoluvytvárali hospodársku tvár mesta i okresu Trenčín a prispievali k zvýšeniu kvalifikácie obyvateľstva.

Mesto Trenčín bolo od nepamäti významným strediskom remeselnej výroby a obchodu na Považí. Už v 9. storočí, bol známy ako veľkomoravské sídlo a významnú časť jeho obyvateľstva tvorili remeselníci, ktorí sa združovali do cechov. V rokoch 1476-1526 sa v Trenčíne stretávame už so štrnástimi remeselníckymi špecializáciami.

„Priemyselný park je podľa zákona č.193/2002 Z. z. o dotácii na zriadenie priemyselných parkov a o doplnení zákona NR SR č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov definovaný ako ,,Územie vymedzené územným plánom obce alebo územným plánom zóny, na ktorom sa vykonáva alebo má vykonávať priemyselná výroba alebo služby jedného podnikateľa alebo viacerých podnikateľov.“ Priemyselný park podľa tohto zákona zriaďuje obec. Takéto územie musí byť vybavené základnou technickou infraštruktúrou, musí byť majetkovo vysporiadané a zbavené starej záťaže“.

Priemysel je oddávna hnacím motorom slovenskej ekonomiky a ostalo tomu tak až do dnešných dní. Jedným z najvýznamnejších priemyselných regiónov Slovenska je aj stredné Považie, ktoré si, aj napriek zmenám v odvetvovej štruktúre, neustále udržiava svoju pozíciu. Trenčiansky kraj sa v roku 2007 podieľal na tržbách slovenskej ekonomiky v rámci odvetvia priemyslu takmer 9 %-ami. Vyše 12,5 %-ný podiel celkových tržieb kraja produkoval okres Trenčín a až necelých 20 % okres Nové Mesto nad Váhom, ktorý zaznamenal celkovo najvyšší predaj spomedzi všetkých okresov kraja.

V období po roku 1989 nastali výrazné zmeny v odvetviach hospodárstva a ani priemysel nebol výnimkou. Intenzívnu industrializáciu vystriedali značné zmeny ako na poli vlastníctva, tak aj v odvetvovej štruktúre i zamestnanosti. Mnohé podniky znižovali stavy zamestnancov, i objem výroby, boli sprivatizované a neskôr prešli aj do zahraničného vlastníctva. Privatizačná vlna výrazne ovplyvnila štruktúru a výkonnosť priemyslu nielen Slovenska, ale aj Považia.

Mojou dnešnou úlohou je oboznámiť vás s detskou kresbou, jej vývinom, významom  a diagnostikou. Pre naše budúce povolanie je dôležité poznať aspoň základy tejto problematiky a v prípade potreby využiť tieto poznatky aj v praxi

Bratislavský kraj s 2052 km2 je najmenším krajom SR s podielom 4,2 % z rozlohy Slovenskej republiky. Leží v juhozápadnej časti SR, kde vytvára spoločnú hranicu s Rakúskou a Maďarskou republikou.

Banskobystrický kraj sa rozprestiera v južnej časti stredného Slovenska, pričom na juhu hraničí s Maďarskou republikou, na východe s Košickým krajom, na severe s Trenčianskym a Žilinským krajom a na západe s Nitrianskym krajom.

Rumunsko dneška je krajinou hlbokých, priam zásadných zmien. Krajina, ktorá zažívala desiatky rokov autoritatívneho režimu, kultu osobnosti, byrokracie, umelo kontrolovanej reprodukcie, násilného premiestňovania vidieckeho obyvateľstva do miest, nezmyselných technokratických projektov, prídelového systému potravín, masívnej industrializácie, to všetko pod rúškom stalinisticko-nacionalisticko-monarchistického systému vládnutia Nicola Ceausescua so svojou manželkou Elenou, je v období výraznej transformácie politického systému, ekonomiky aj spoločnosti.

Za jednu z najperspektívnejších ciest k trvalo udržateľnému rozvoju väčšinou podrozvinutých prihraničných oblastí sa dnes považuje zakladanie cezhraničných regiónov. Význam cezhraničných regiónov v Európe narastá a reálna spolupráca medzi pôvodne marginálnymi oblasťami jednotlivých krajín prináša v rámci nich dobré výsledky. Rumunsko v cezhraničnej spolupráci istý potenciál má, avšak len za splnenia istých predpokladov. Limitujúcim faktorom v tvorbe euroregiónov je samotná poloha Rumunska a komplikované vzťahy s viacerými susednými štátmi.

Rumunsko, ešte pred necelým storočím etnicky pestrá krajina, sa po období nacionalizmu a porušovania práv menšín, stalo pomerne homogénnym národným štátom. Rumuni tvoria 90 % populácie, pričom v Moldavsku a Valašsku sa ich podiel blíži 100 %. Názory na pôvod rumunského národa sa rôznia. Rumunská verzia je, že národ Rumunov pochádza z rímskych osadníkov a pôvodných Dákov, ktorí vytvorili zmiešanú kultúru.

Rumunsko je najväčšou krajinou juhovýchodnej Európy s rozlohou 238 391 km2. Nachádza sa v severovýchodnej časti Balkánskeho polostrova a za typickú balkánsku krajinu sa vo všeobecnosti aj považuje. Napriek tomu Karpatský oblúk oddeľuje dve relatívne odlišné kultúrne oblasti, z ktorých iba jedna sa môže považovať za rýdzo balkánsku. O tomto však pojednávam neskôr, v šiestom priblížení.

Rumunsko je krajinou, ktorá v celoeurópskom meradle vyniká mimoriadnou pestrosťou ekosystémov, ako aj ich značnou zachovalosťou. Nachádza sa tu všetkých 17 hlavných terestrických ekosystémov Európy. Odhliadnuc od toho, že environmentálne normy, ale najmä ich praktické dodržiavanie je zatiaľ nedostatočné, karpatské lesy sú stále divoké a málo porušené (Rumunsko má najmenej poškodených a premenených lesov v Európe – len 38 %) a plné divej zveri. Žije tu 40 % celkovej populácie vlka európskeho a 60 % populácie medveďa hnedého. Podobne, takmer polovica z európskej populácie rysa ostrovida žije práve tu.

Vzhľadom na plánovaný vstup Rumunska do EÚ v roku 2007 už aj tu začali prípravy na implementáciu európskej sústavy chránených území NATURA 2000, ktorá má za cieľ najmä ochranu biodiverzity v rámci európskeho priestoru. Nejde len o akúsi zbierku národných parkov, ktoré sú založené z rôznych dôvodov ochrany, ale je to vedecky podložená štúdia, ktorá má komplexne chrániť reprezentatívnu vzorku ohrozených živočíchov v rámci .

V problematike ochrany životného prostredia majú podstatný význam medzinárodné environmentálne mimovládne organizácie, ktorých potenciál spočíva predovšetkým v šírke pôsobenia, finančnej nezávislosti, iniciatívnych ľudských zdrojoch a možnosti spolupráce s inými uznávanými inštitúciami. Pri vhodnej koordinácií s miestnymi samosprávami a občianskymi združeniami majú pre rozvoj regiónu veľký význam a takéto projekty často vykazujú veľmi dobré výsledky.

Jedným z inštitucionálnych predpokladov ochrany kultúrno-historických a prírodných hodnôt, ale aj znakom ich výnimočného postavenia v celosvetovom meradle, je nepochybne štatút Svetového dedičstva pod záštitou UNESCO. Množstvo udelených štatútov objektom v Rumunsku je dôkazom kultúrneho bohatstva tejto krajiny, ktoré treba chrániť (www.unesco.org). Maľované kláštory v Moldavsku z 15. a 16. storočia plné farebných fresiek sú majstrovskými dielami byzantského umenia.

Rumunsko malo dlho povesť divokej, tajomnej a málo prebádanej krajiny, kde kočovné kmene prepadávajú pocestných, hory sú plné divokej zveri a v tajomných hradoch straší. Preto Rumunsko bolo v povedomí verejnosti civilizovanej Európy dobrodružnou destináciou len pre najotrlejších kdesi na východe a tak po dlhý čas neobjavené.

Prehľad vybraných migračných problémov v niektorých krajinách Európskej únie.

Analýza ich rozsahu a charakteru naráža na ťažkosti zapríčinené množstvom vstupných parametrov – napr. počet imigrantov, ich vek, pohlavie, právny štatút, rozdielne mzdy migrantov, ich kvalifikácia, úroveň vzdelania, vzorce osídlenia a i.

Niektoré prístupy skúmajú efekty zahraničnej migrácie osobitne aj na jednotlivca, t. j. faktického aktéra migračného pohybu. Okrem vyššie načrtnutých dôsledkov na makroúrovni tak zvlášť a detailne akcentujú napr. ekonomické vplyvy na mikroúrovni, individuálne psychologické účinky, kultúrne procesy spojené s integráciou migranta do spoločnosti, problém sociálnej exklúzie a diskriminácie atď. Uvedený pohľad je demonštrovaný v tabuľke takže špeciálne sa už dopadmi zahraničnej migrácie na jednotlivca nebudeme zaoberať.

Zámorské vysťahovalectvo nadväzovalo v Európe na koloniálne migračné tradície, ktoré sa utvárali od rannej fázy zámorskej expanzie. Na rozdiel od južnej a strednej Ameriky, kde tamojšie hospodárske formy stavali predovšetkým na zotročovaní domorodého a neskôr importovaného čierneho obyvateľstva, v holandských, francúzskych a anglických dŕžavách a kolóniách neboli spočiatku zamestnávaní africký otroci, ale európsky zmluvní pracovníci (indenturned servants). Okrem slobodných osadníkov, ktorí si náklady na cestu hradili sami a zamestnancov štátu, cirkví a osídľovacích spoločností, zmluvní pracovníci tvorili značnú časť osôb, cestujúcich v 16. a 17. storočí zo severozápadnej Európy do Ameriky.

Hlavné prúdy nelegálneho prisťahovalectva do krajín EÚ sa dlhodobo výrazne nemenia, dochádza však k modifikáciám trás a metód nelegálnej migrácie v závislosti na opatreniach prijatých v rámci EÚ. Vzhľadom k tomu, že nelegálna migrácia je veľmi dobre organizovaná a vo veľkej miere sú do nej zapojené prevádzačské siete, dokážu sa týmto opatreniam do určitej miery prispôsobiť.

Dlhé 19. storočie európskych dejín trvalo od konca napoleonských vojen do prvej svetovej vojny. V dejinách migrácií bolo toto obdobie charakterizované predovšetkým „proletárskou masovou migráciou“, ktorá sa v ére liberalizmu mohla v európskom a atlantickom priestore do značnej miery slobodne rozvíjať. Európska cesta od agrárnej k priemyselnej spoločnosti bola daná veľkou rozmanitosťou foriem vývoja ekonomiky, populácie a migrácie.

Až do 70. rokov 20. storočia bol počet čínskych migrantov v západnej Európe relatívne nízky. Zmena nastala po smrti Mao Ce-Tunga roku 1976. Vtedajší čínski prisťahovalci pochádzali z veľkej časti z Hongkongu a Guangdongu. Prísnejšia kontrola migrácie spôsobila, že sa v domovskej krajine vytvorili siete na ilegálne prevádzanie.

Nové komunity z Južnej Ameriky sa najčastejšie sústreďujú do oblasti Pyrenejského polostrova a to hlavne do Španielska. Práve Španielsko, vďaka vstupu do Európskej únie zaznamenalo výrazné zvýšenie imigrácie a to najmä z krajín Latinskej Ameriky.

Po zastavení prisťahovalectva roku 1974 sa tradičná turecká migrácia silne obmedzila na vytváranie a spájanie rodín. Ak sa spomína nárast prisťahovalectva tureckých občanov nad tento rámec, ide o miestne minority, najviac Kurdov a kresťanov, ktorí smeli opustiť Turecko ako utečenci. Podľa údajov z roku 1998 žilo v Európskej únii 3,1 milióna Turkov, najviac v Nemecku – až 2 milióna osôb.

Štáty západnej Európy začali v 50. rokoch 20. storočia ekonomicky expandovať a dochádzalo k deficitu pracovnej sily. Už v tomto období prúdili do nich migranti za prácou, avšak menej organizovane, čo ekonomikám daných štátov nepostačovalo. Z týchto príčin vyvstala potreba aktívneho regrutovania pracovných síl v zahraničí.

V súčasnosti sú migranti z Ázie jednou z najrýchlejšie rastúcich etnických skupín v krajine, v roku 2006 predstavovali 33% všetkých prisťahovalcov. Dnes žije v Amerike viac ako 10 miliónov ľudí ázijského pôvodu. Napriek tomu že väčšina z nich prišla len v nedávno, môžeme ich už označiť za najúspešnejšiu etnickú skupinu.

Emigrácia z Veľkej Británie a Írska bola od roku 1815 – 1845 doménou hlavne farmárov, remeselníkov a mešťanov ktorí cestovali predovšetkým v rodinných skupinách. Počas jedného storočia, zámorský exodus spôsobil odchod 5,5 milióna Nemcov do USA. Celkový počet vysťahovalcov z Holandska do Severnej Ameriky, počas 17. a 18. storočia tvorilo asi 10 000 ľudí. Okolo 20 miliónov ľudí z Východnej Európy prišlo do USA pred rokom 1914. Z toho bolo asi 200 000 Rómov.

Bezprostredne po skončení druhej svetovej vojny boli koloniálne mocnosti konfrontované s imigráciou zo svojich bývalých kolónií. V rokoch 1940 – 1975 prišlo do Európy z kolónií asi 7 miliónov osôb európskeho pôvodu. O prisťahovalectve etnických menšín chýbajú presné údaje, navyše tu z časti narážame na silné premiešanie európskych a neeurópskych skupín. Isté je však že európski migranti mali početnú prevahu.

V prípade ekonomických efektov na emigračné krajiny je na prvom mieste pravdepodobne prílev príjmov z časti zárobkov, posielaných migrantmi domov (tzv. remitencie, remittances). Ich celková suma dosiahla v celosvetovom meradle v r. 2003 viac než 115 miliárd US dolárov. Vďaka remitencií môže byť táto suma u niektorých krajín nečakane vysoká, dokonca prevyšujúca celkový export štátu.

Migranti z Latinskej Ameriky a Karibiku odoslali v roku 2005 svojim rodinám 53,6 miliardy dolárov. Je to o 17% viac v porovnaní s rokom 2004. Tento nárast, prezentovaný Americkou rozvojovou bankou, stavia Latinskú Ameriku ako príjemcu finančných prostriedkov od krajanov v zahraničí na prvé miesto na svete. Peniaze emigrantov poslaných v období 2003 až 2005 ďaleko prevýšili súčet všetkých zahraničných investícií a zahraničnej pomoci v regióne.

Zdroje zámorskej migrácie v 19. storočí ležali – okrem Francúzska, ktorého sa masové emigrácie takmer nedotkli – až do konca osemdesiatych rokov v regiónoch, ktoré mali pri svojom smerovaní do priemyselného veku výrazný náskok. Hromadné zámorské vysťahovanie však vychádzalo v oblastiach západnej, strednej a severnej Európy len v nepatrnej miere z vlastných priemyselných centier, ktoré boli sami cieľom migrácie. Vysťahovalci pochádzali najmä z okrajových zón.

Termínom „migračná politika“ označujeme politiky smerujúce k priamej či nepriamej regulácii a koordinácii pohybu ľudí cez medzinárodné hranice (V prípade Európskej únie sa to týka jej vonkajších hraníc) a ich pobyte na území štátov, ktorými nie sú občanmi. Na migračnú politiku sa tiež vzťahuje regulácia a usmerňovanie legálnej migrácie, tak i riešenie problémov a prevencia voči nelegálnej migrácii (1). Imigračná politika predstavuje súbor migračných politík. Sú to politiky, ktorých cieľom je stanoviť, ktorí cudzinci a za akých podmienok sa môžu dlhodobo či trvalo usadiť v hostiteľskej krajine.

Fenomén zahraničnej migrácie je na počiatku 21. storočia typickým prejavom globalizačných procesov vo svete. Navyše význam zahraničnej migrácie evidentne rastie, rozmanitosť migračných tokov sa zvyšuje, migračné vzorce sa modifikujú, manažment migrácie a migračné politiky sa stále viac zdokonaľujú. Už dnes je jasné, že zahraničnú migráciu nemožno zastaviť, ale pri správnej a efektívnej regulácii prispieva k prosperite migrantov, zdrojových i cieľových krajín.