Termín región sa všeobecne používa v troch rozdielnych - i keď vzájomne prepojených významoch, ktoré odpovedajú trom rozdielnym chápaniam časti oblasti. V prvých dvoch významoch sa delenie priestoru na regióny používa, chápe ako prostriedok, nástroj na určitý výskum, predovšetkým na účely poznávacie a v druhom prípade sa takáto schéma regiónov využíva pre organizačné účely, pre organizáciu určitých činností spoločnosti v priestore. V treťom prípade predmetom skúmania samotné členenie územia, t. z. že cieľom je vyhraničenie resp. delimitácia priestoru.

Na základe zvolených kritérií môžeme rozlišovať dva základné druhy regiónov. Homogénne regióny sa vyznačujú existenciou určitých znakov prítomných v celom regióne, ktoré ma druhej strane absentujú v priľahlých regiónoch. Tieto znaky bývajú väčšinou identifikované v určitých intervaloch a nemajú absolútny charakter. Na druhej strane nodálne alebo aj uzlové regióny sa vyznačujú väčšou vnútornou heterogenitou znakov a sú zadefinované na základe druhu a intenzity väzieb v priestore. V tejto súvislosti si treba uvedomiť, že heterogenita ja základnou podmienkou vzniku väzieb a teda toku hmoty energie a informácií. Ak by neexistovali rozdiely v priestore a teda by bol priestor homogénny, presun prvkov a vyrovnávanie priestorových rozdielov by neexistoval.

Región môžeme na vnútornej úrovni rozdeliť na jadro a perifériu, pričom všeobecne platí, že v jadre sú ešte výraznejšie sformované znaky na základe ktorých sme región vyčlenili. U homogénnych regiónov jadro predstavuje optimálne zoskupenie znakov pričom v prípade modálnych regiónov je určené silou väzieb. Hranicu regiónu predstavuje buď línia oddeľujúca rôzne javy (takýto druh hranice sa spájajú najmä s činnosťou človeka napr. štátne, vlastnícke, poľnohospodárske), alebo môže vystupovať ako prechodná zóna (zväčša tvorená prírodnými javmi).

3 okruhy axiómou pre regióny:

axiómy platné pre všetky regióny:

  • región je vždy unikátny útvar prejavujúci sa jedinečnou geografickou polohou
  • región zaberá na zemskom povrchu priestor, ktorý má 3 rozmery (zemepisná šírka a výška; nadmorská výška)
  • regióny obsahujú v sebe navzájom zoskupených viacero javov alebo znakov
  • súčasný charakter regiónu sa dá vysvetliť iba procesmi a podmienkami, ktoré tu existovali v minulosti
  • región sa vymedzuje vždy na základe tých znakov, na základe ktorých bol daný región identifikovaný
  • región zaujíma určité miesto v hierarchickej/taxonomickej škále, čiže región vyššej hierarchickej úrovne zahŕňa regióny nižšej hierarchickej úrovne a jeden región môže patriť vždy len do jednej hierarchickej úrovne

platné pre homogénne regióny:

  • žiaden homogénny región nie je absolútne homogénny
  • homogenita regiónu je narušená aj určitou odchýlkou hodnoty znaku, na základe ktorého sa daný región vyčlenil

platné pre nodálne regióny:

  • uzlový región je homogénny lebo celé územie má rovnaké väzby na dané centrum, aj keď intenzita týchto vzťahov je nehomogénna
  • uzlový región má centrum alebo tzv. ohnisko, spravidla je to mesto, ktoré je riadiacim útvarom sústreďujúcim väzby cez dopravu
  • centrum uzlového regiónu je spojené so svojimi časťami väzbami rôzneho charakteru, intenzity a stupňa, pričom platí pravidlo, že intenzita väzieb klesá so vzdialenosťou
  • uzlový región je obalený sieťou obehu alebo cirkulácie

Kopšo v súvislosti s cestovnýn ruchom hovorí o "rekreačnom priestore", pod ktorým rozumie geograficky menšie územia s priaznivými, relatívne rovnakými prírodnými predpokladmi, nenarušenými, resp. minimálne narušenými činnosťou so schopnosťou realizácie aktivít cestovného ruchu. Rekreačný priestor môže byť súčasťou nielen oblastí cestovného ruchu, ale aj oblasti mimo cestovného ruchu.

Región z pohľadu cestovného ruchu môžeme definovať ako priestorovo vymedzené územie s vhodnými prírodnými, kultúrnymi a spoločenskými vlastnosťami umožňujúcimi realizáciu jednotlivých zložiek cestovného ruchu napr. ubytovanie, stravovanie a iné doplnkové služby vytvárajúce komplexný produkt - package.

Kaspar označuje stredisko cestovného ruchu za "miesto kryštalizácie turistického diania, ktoré sa stáva prostredníctvom faktorov atraktívnosti stredobodom pozornosti a cieľovým miestom v cestovnom ruchu".