Každý región alebo stredisko cestovného ruchu je bez ohľadu na všetky ostatné "obmedzujúce" faktory akými sú legislatíva, územné plánovanie, ochrana prírody, infraštruktúra, dopravná dostupnosť atď. limitovaný jedným základným rozmerom a tým je priestor. Priestor a jeho štruktúra ako východisková pozícia udávajú hlavné smery a možnosti rozvoja cestovného ruchu ale aj iných aktivít v danom území.
Kapacitu môžeme z latinčiny preložiť ako schopnosť niečo do seba pojať, niečo obsiahnuť, alebo aj spôsobilosť niečo konať a jej rozsah, miera objem a pod.
V zúženom ekonomickom ponímaní môžeme kapacitu definovať ako "schopnosť produkovať určitý objem, štruktúru i kvalitu (tovarov, služieb), pričom dôležitú úlohu tu zohráva kapacitná základňa, ktorá predstavuje "súbor vecných a osobných - personálnych zložiek, ktoré výkony produkujú a realizujú" (Sniščák 1993, s. 31).
Ak teda uvažujeme o kapacite regiónu cestovného ruchu ide o množstvo a štruktúru účastníkov cestovného ruchu, poskytovaných služieb, prepravnej kapacity a ostatných zložiek realizovaných v priestore a čase.
Pojem kapacity strediska alebo regiónu cestovného ruchu je aktuálny aj v súvislosti s národnou stratégiou trvalou držateľného rozvoja, ktorá vyzýva k takému rozvoju spoločnosti, ktorý súčasným i budúcim generáciám zachováva možnosť uspokojovať svoje životné potreby a pritom neznižuje rozmanitosť prírody a zachováva prirodzené funkcie ekosystémov (Zákon o životnom prostredí, 1992)
Čiže ak v súvislosti regiónov cestovného ruchu chápeme kapacitu ako určitú limitnú hodnotu či už počtu návštevníkov, áut alebo iných faktorov potom logicky pri jej prekročení dochádza k narušeniu stability systému s možnosťami negatívnych dôsledkov zvratných alebo nezvratných.
Ak sa pokúšame stanoviť kapacitu určitého regiónu, snažíme sa vlastne určiť, kedy a za akých podmienok dochádza k znižovaniu až strate hodnoty územia cestovného ruchu z hľadiska plnenia jeho funkcie ako miesta odpočinku, obnovy fyzických a duševných síl, ako miesta dovolenky, či k znižovaniu hodnoty územia z hľadiska rekreačného ale aj iných foriem cestovného ruchu.
V literatúre sa stretávame s rôznymi kritériami stanovenia kapacity územia. Môžeme využiť jeden z modelov, podľa ktorého na kapacitu regiónu alebo strediska vplýva päť zložiek a teda hovoríme o (Konečná, A.: Cestovný ruch a jeho kategórie. in: kolektív 2001, s. 255):
- fyzickej kapacite
- absorpčnej kapacite
- ekologickej kapacite
- sociálno-psychologickej kapacite
- kapacite činiteľov súvisiacich s cestovným ruchom.
Tieto jednotlivé komponenty možno charakterizovať nasledovne:
Fyzická kapacita je vymedzená samotnou prírodnou krajinou, jej štruktúrou, vodnými plochami, povodiami a podobne. Ide o maximálnu hranicu rozvoja únosnú pre dané územie avšak pri dosiahnutí tohto limitu už nemôžem hovoriť o vhodnom a trvalo udržateľnom rozvoji. Môže ísť o stanovenie maximálneho počtu návštevníkov, dopravných prostriedkov a pod.
Absorpčnú kapacitu môžeme zadefinovať ako prijateľnú hustotu návštevníkov v určitom území, s ohľadom na funkčné usporiadanie krajiny a kapacitné možnosti sídiel, infraštruktúry a ostatných plôch. Čiže, ak išlo v prvom prípade o čisto matematicko vyjadrený počet osôb, dopravných prostriedkov alebo sídiel vzhľadom na plochu, v prípade absorpčnej kapacity uvažujeme o množstve na základe funkčných vzťahov v krajine, ktoré odrážajú optimálne využívanie dostupných zdrojov.
Ekologická kapacita (v tomto prípade by sme mohli hovoriť skôr o ekologickej stabilite) je narušená, ak sa na ekosystém alebo ekosystémy vplýva takým spôsobom, že nie sú schopné autoregulatívnymi opatreniami prinavrátiť rovnovážny stav a sú následne odkázané na podporu človeka. Na ekologickú kapacitu najviac vplýva množstvo účastníkov cestovného ruchu ako aj s nimi spojený objem dopravy a hospodárskeho diania.
Sociálno-psychologická kapacita je v podstatnej miere ovplyvnená predovšetkým činnosťou, potrebami a správaním sa domáceho obyvateľstva, ako aj samotnou schopnosťou vnímania a racionálneho posudzovania dopadov aktivít cestovného ruchu. Zo strany účastníkov cestovného ruchu ide predovšetkým o vplyv intenzity využívania územia na kvalitu ich pobytu a čerpaných služieb, ktorá sa následne odráža v spokojnosti s daným regiónom alebo strediskom. V konečnom dôsledku by sa malo hľadať optimálne využívanie územia s ohľadom na požiadavky a kvalitu domáceho obyvateľstva.
Kapacita činiteľov súvisiacich s cestovným ruchom predstavuje najmä dopravnú kapacitu očistenú od faktorov vplývajúcich na jej veľkosť ako - stav dopravnej infraštruktúry, celkový ráz krajiny, hluk, znečistenie ovzdušia, riešenie odpadového hospodárstva atď.
Samotné stanovenie kapacity na základe uvedených faktorov sa však len veľmi ťažko vyhne strate objektívnosti v dôsledku neexistencie dostatočného množstva kvantitatívnych úkazovateľov, a teda výsledok je vždy podfarbený subjektívnym pohľadom vypracovávateľa štúdie.
V snahe zvýšiť objektívnosť hodnotenia môžeme využiť niekotré pomocné ukazovatele:
- maximálna hustota obyvateľov na území s ohľadom na funkčné využívanie krajiny (vrátane účastníkov cestovného ruchu)
- hustota lôžok v pomere k počtu domáceho obyvateľstva, tzv. turistická funkcia
Ako pomôcka stanovenia kapacity regiónu môžeme tiež využívať skúsenosti s iných oblastí s podobnou rozlohou a usporiadaním aktivít v priestore (Konečná, A.: Cestovný ruch a jeho kategórie. in: kolektív 2001, s. 256).