Cieľom poslednej časti mojej diplomovej práce je predovšetkým poukázať na možnosť rozvoja cestovného ruchu v chránených oblastiach alebo v ich predpolí, pri minimalizácii škodlivých vplyvov na prírodné ekosystémy bez nadmerného obmedzovania odvetvia cestovného ruchu. Tento predpoklad je založený na základe princípoch trvalo udržateľného rozvoja so zámerom vytvoriť vyvážený model funkčného a priestorového usporiadania riešeného územia postaveného na troch pilieroch trvalo udržateľného rozvoja - environmentálnom, ekonomickom a sociálnom.
Analýza regiónu Vysokých Tatier
Pri hľadaní optimálneho priestorovo-funkčného riešenia zvoleného územia je potrebné si uvedomiť, že aj napriek faktu, že ťažiskovým priestorom je vlastné územie národného parku, toto nemožno posudzovať izolovane. V súčasnej dobe nemôžeme ponúkať riešenie priestorovej organizácie a manažmentu chránených území bez ich začlenenia do širšieho okolia spolu s ekonomickými a sociálnymi väzbami v širšom priestore.
Ekonomická oblasť
Na základe systémového prístupu budeme v posudzovaní ekonomických faktorov NP hodnotiť priľahlé okresy ako súčasť priestorovej jednotky vyššieho stupňa. Hodnotenie ekonomickej výkonnosti regiónov a okresov sa v súčasnosti realizuje niekoľkými metodikami. Podľa hodnotenia východísk a súčasného stavu slovenských regiónov boli jednotlivé okresy SR rozdelené do 8 typov (zdroj a metodika MVRR SR). Hodnotenie okresov bolo realizované na základe vyhodnotenia silných a slabých stránok. Ako silné alebo slabé stránky boli hodnotené nasledovné: zamestnanosť, urbanizovanosť, index vzdelania, environmentálna infraštruktúra, ekonomická a produkčná výkonnosť, index pohybu, technicko-informačná infraštruktúra, sociálna situácia, osídlenie, populačný index, krajinno-ekologická situácia.
Sledované okresy sa nachádzajú v týchto typoch okresov:
Typ 3 Liptovský Mikuláš: tvorí 13 okresov SR, ani jeden sa nenachádza v bezprostrednej blízkosti okresu Liptovský Mikuláš. Najvýraznejšou charakteristikou tohto typu je dobrá situácia v krajinno-ekologickej oblasti a pomerne dobrá je aj v oblasti zamestnanosti a sociálnej oblasti. Priemerná avšak stále dobrá situácia je v technicko-informačnej a ekonomicko-produkčnej výkonnosti. Tento typ je charakteristický priemernou, ale skôr horšou situáciou v úrovni vzdelania a populačnej situácii. Typ charakterizuje prevažne stále dobrá situácia vo väčšine indikátorov v determinantoch rozvoja najmä v technicko-obslužných aktivitách.
Typ 4 okres Poprad: tvorí 12 okresov a v bezprostrednej blízkosti okresu Poprad sa nachádza len okres Spišská Nová Ves. Tento typ nemá zastúpenie žiadnych výrazne silných alebo slabých stránok. Medzi silnejšie stránky týchto okresov je možné zaradiť mieru urbanizovanosti a ekonomicko-produkčnú výkonnosť. Regióny tohto typu charakterizuje priemerná úroveň vo vybavenosti environmentálnou infraštruktúrou, zamestnanosti a v charakteristikách osídlenia. Slabou stránkou je však negatívna pozícia v sociálnej oblasti, ostatné charakteristiky sú priemerné s tendenciou k zhoršeniu situácie ako sú: technicko - obslužná infraštruktúra, vzdelanosť, krajinno - ekologická situácia najmä v priemyselných centrách.
Typ 5 okresy Tvrdošín, Stará Ľubovňa: tvorí päť okresov SR a v blízkosti vymedzeného regiónu sa nachádza len okres Námestovo. Tento typ regiónu sa vymedzuje ako samostatný špecifický typ s obmedzenou lokalizáciou. Najvýraznejšou charakteristikou tohto "severného“ typu regiónov je veľmi dobrá situácia v krajinno-ekologickej situácii a nízkej miery urbanizácie. Medzi silnejšie stránky je možné ešte zaradiť populačný index a tiež charakter osídlenia. K slabým stránkam patria nedostatočná technicko-informačná infraštruktúra, enviromentálna infraštruktúra, ekonomicko-produkčná výkonnosť a index vzdelania. Sú to najmä prihraničné regióny na severe SR.
Typ 8 okres Kežmarok: tvorí 10 okresov a s okresom Kežmarok priamo susedí len okres Sabinov. Tento typ regiónu nie je možné podľa sledovaných charakteristík popísať žiadnou spoločnou silnou stránkou. Z 11 sledovaných oblastí je 6 vysoko problémových. Dlhodobo najslabšou stránkou týchto okresov je nízka zamestnanosť a s ňou spojená zlá sociálna situácia, nízka ekonomicko-produkčná výkonnosť a index zamestnanosti. Tento typ charakterizuje nepriaznivá situácia vo všetkých determinantoch rozvoja. Vzhľadom na vybrané údaje a ich hodnotenie podľa metodiky MVRR SR, ktoré podľa názoru expertnej skupiny nedostatočne odhaľujú potenciál a rozvojové príležitosti, posúdili sme vymedzený región na úrovni jednotlivých okresov širším súborom indikátorov. Pre lepšie vyjadrenia rozvojových osí a nadregionálnych väzieb sme príležitostne zaradili aj porovnanie s okresom Stará Ľubovňa.
Rozvojový koeficient zohľadňuje ekonomický, ľudský a demografický potenciál, technickú a sociálnu infraštruktúru, inštitucionálny rozvoj. Výsledkom sú štyri kategórie okresov:
- R1 - vyspelé regióny (Poprad, Liptovský Mikuláš)
- R2 - regióny s potenciálom rozvoja a možnosťou presunu do kategórie R1
- R3 - menej vyspelé regióny s určitými problémami rozvoja (Tvrdošín)
- R4 - zaostalé regióny s výraznými problémami rozvoja (Kežmarok)
Štruktúra zamestnanosti v regióne
Hoci sa predmetný región bežne spája s potenciálom v oblasti cestovného ruchu, tento nehrá podstatnú rolu v zamestnanosti regiónu. Podiel zamestnaných v priemysle v tatranskom regióne je porovnateľný s údajom za Slovensko ako celok, dokonca v troch z piatich okresov je tento podiel vyšší ako za SR. Pre lepšie porovnanie v rámci regiónu bol pri vybratých analýzach použitý aj okres Stará Ľubovňa predovšetkým z hľadiska Regionalizácie cestovného ruchu SR schválenej vládou SR. V grafe je vyjadrený podiel na zamestnanosti v tých odvetviach, ktoré sú nevyhnutne späté s cestovným ruchom - ide o hotely, reštaurácie a obchod. Ich podiel osciluje medzi 2%-6%, čo zatiaľ nepredstavuje zásadnú odchýlku od priemerných dát za SR. Podiel zamestnanosti v obchode presahuje celoštátny priemer (aj to nepatrne) len v jednom z týchto okresov.
Cestovný ruch teda napriek svojmu potenciálu zatiaľ v sledovanom regióne nie je dominantným faktorom vývoja zamestnanosti, čo neprospieva regiónu ako celku. Podiel zamestnanosti v ostatných odvetviach trhových služieb je vzhľadom na celoštátny priemer mierne podpriemerný, opak platí pre netrhové služby. Podiel netrhových služieb je všeobecne vysoký v málo výkonných okresoch (pretože komerčné aktivity sú málo rozvinuté, pritom aktivity verejného sektora sú rovnako prítomné ako v iných regiónoch). Potvrdzuje sa to aj tatranskom regióne na príklade okresov Tvrdošín, Kežmarok, Stará Ľubovňa.
Nezamestnanosť v regióne
Neobvyklú mieru nezamestnanosti v regióne dosahuje okres Kežmarok, ktorý patrí k okresom s najvyššou mierou nezamestnanosti v SR. Vo zvyšných častiach tatranského regiónu je miera nezamestnanosti veľmi podobná celoslovenskému priemeru. V týchto okresoch je teda nevyužitých približne 12% disponibilných pracovných síl, v okrese Kežmarok až vyše 25%. Vo východnej časti sledovaného regiónu je vyšší podiel dlhodobej nezamestnanosti.
Vývoj v odvetví cestovného ruchu vo Vysokých Tatrách
Vysoké Tatry klesli v roku 2004 na štvrté miesto návštevnosti zahraničnými návštevníkmi. V rámci domáceho cestovného ruchu si udržali prvú pozíciu najmä vďaka ponuke horského turizmu (26% všetkých domácich pobytov). Je pozoruhodné, že dostupné hodnotenia a čiastkové dáta o vývoji cestovného ruchu v užšom regióne Vysokých Tatier si navzájom protirečia. Ukazovatele cestovného ruchu a dáta získané z monitoringu médií však vypovedajú o stagnačnej tendencii cestovného ruchu, a to práve v sledovanej oblasti. Získané údaje o tržbách najvýznamnejších ubytovacích zariadení naznačujú prinajmenšom stagnáciu, dokonca pokles výkonov v týchto zariadeniach. Návštevnosť preukazuje záujem, ale jej zvýšenie a dĺžku pobytu limituje nízka úroveň služieb a atraktivít, čo dokladuje pomerne nízka zamestnanosť v CR.
Z monitoringu médií aj z analýz miestnych organizácií vyplýva súbor bariér spojených s nedostatočnou úrovňou partnerstva organizácií a nedostatočnou úrovňou podnikateľského prostredia. Ide napr. o: neúspech v dosahovaní dohody o jednotnom prepravnom cestovnom lístku na horských dopravných zariadeniach, o financovaní ekologických skibusov, neochotu spolupodieľať sa finančne na výstavbe a prevádzkovaní ekologických stavieb ako napr. čističky alebo separovaný zber odpadov, neochota prispievať na údržbu orientačných zariadení, turistických chodníkov a pod.
Na základe analýzy trendov (podľa údajov a zdrojov WTO) sa očakáva nárast tzv. zodpovedného cestovného ruchu, ktorý je nazývaný aj ako zelený, udržateľný, ekologický, integratívny a pod., no tento trend sa zatiaľ na území TANAP v produktoch cestovného ruchu neprejavil.
ZCR VT uvádza, že "v špičkovom roku cestovného ruchu v roku 2002 dosiahli tržby podnikateľských subjektov cestovného ruchu v tatranskom regióne cca 2 mld. Sk. Rok 2003 znamenal prepad v samotných tržbách za ubytovanie na 924.267 tis. Sk, rok 2004 priniesol ďalšie zhoršenie bilancie oproti roku 2003 na 803.077 tis. Sk“ (zdroj ŠÚSR). Za rok 2004 sa podiel domácich turistov odhaduje na 348.655 tis. Sk, tržby od zahraničných turistov boli 454.422 tis. Sk. Z toho vyplýva, že priemerné výdavky domáceho turistu za ubytovanie sú 1748 Sk a zahraničného návštevníka 2640 Sk.
Sociálna a kultúrna oblasť regiónu
Vývoj počtu obyvateľov
V riešenom území (okresy Liptovský Mikuláš, Tvrdošín, Kežmarok a Poprad) žilo v roku 2001 podľa údajov zo SODB 276.625 obyvateľov. Oproti roku 1970 narástol ich počet o 72.644 osôb. Index rastu zaznamenal hodnotu 135,61, najväčší nárast podľa indexu rastu mal okres Poprad a okres Tvrdošín, v ktorých sa zvýšil počet obyvateľov oproti r. 1970 o 52%. V roku 2004 žilo v riešenom území 278.539 obyvateľov, z toho 51% žien. Oproti roku 2001 narástol počet obyvateľov o 1.914 osôb. Od roku 2001 klesol počet obyvateľov v okresoch Liptovský Mikuláš a Poprad, narástol počet obyvateľov v okresoch Tvrdošín a Kežmarok.
Celkový prírastok obyvateľstva v posledných rokoch vo väčšine okresov v riešenom území prejavuje znižujúcu tendenciu. Index starnutia podľa výsledkov zo SODB 2001 poukazuje na priaznivú vekovú štruktúru riešeného územia, kde na 100 obyvateľov v predproduktívnom veku pripadá 71,19 obyvateľov v poproduktívnom veku. Pre porovnanie priemerne za Slovensko dosahoval index starnutia hodnotu 95,2. Podľa národnostnej štruktúry sa 93,8% obyvateľov riešeného územia hlásilo k slovenskej národnosti, 3,8% k rómskej národnosti, 0,8% k českej národnosti. Zastúpenie ostatných národností je zanedbateľné. Vzdelanostná štruktúra obyvateľstva poukazuje na slabšiu vzdelanostnú úroveň ako je celoslovenský priemer.
V riešenom území je vyššie zastúpenie obyvateľstva so základným vzdelaním 27,14% (priemer za SR je 26,35%) a nižšie zastúpenie obyvateľstva s vysokoškolským vzdelaním 9,02% (priemer za SR je 9,85%). Priaznivejšiu vzdelanostnú štruktúru majú okresy Liptovský Mikuláš a Poprad, horšiu vzdelanostnú štruktúru majú okresy Tvrdošín a Kežmarok.
Podstatné demografické charakteristiky vymedzeného regiónu:
- prestárle obyvateľstvo v užšom regióne Tatier (samotné Vysoké Tatry), v širšom regióne (5 sledovaných okresov) je nízky podiel obyvateľstva v poproduktívnom veku.
- vysoký podiel rómskeho etnika v niektorých oblastiach
- prioritné postavenie rodiny
- vysoký podiel vzdelaných obyvateľov v niektorých oblastiach/sektoroch (elektrotechnický priemysel...)
- nedostatok pracovných príležitostí v porovnaní s existujúcou kvalifikačnou štruktúrou
Počet podnikov v prepočte na tisíc obyvateľov je v regióne nízky, jedine v okrese Poprad sa blíži celoštátnemu údaju. Lepší výsledok vykazuje údaj o počte fyzických osôb - živnostníkov v prepočte na tisíc obyvateľov.
Kultúrne dedičstvo a kultúrna identita v riešenom regióne
Predpokladom úspešného trvalo udržateľného rozvoja regiónu Tatier je existencia Tatranského národného parku, susedstvo ďalších troch národných parkov (PIENAP, NAPANT, NP Slovenský raj), niekoľkopamiatkovo hodnotných súborov (vrátane mestských pamiatkových rezervácií a pamiatkových zón), solitérne pamiatkové objekty a miestami dochované historické štruktúry poľnohospodárskej krajiny. Pre návštevníkov Tatier je v prípade nepriaznivého počasia v horách dôležité vedieť, aké významnejšie kultúrnohistorické pamiatky sa nachádzajú v tomto regióne. Územie TANAP s ochranným pásmom zasahuje do troch regiónov - Spiša, Liptova a Oravy.
Región Spiša
V tomto regióne existuje tzv. Gotická cesta, ktorá umožňuje navštíviť vzácne gotické pamiatky, z ktorých najvýznamnejšie sú koncentrované v meste Levoča a okolo Spišského hradu. V troch väčších mestách v blízkosti ochranného pásma TANAP - v Kežmarku, Poprade a Spišskej Belej sa nachádza niekoľko významných a zaujímavých kultúrno-historických stavebných pamiatok.
Kežmarok (prvá zmienka z roku 1251) vyniká mestskou pamiatkovou rezerváciou, je tu neskorogotický kostol Svätého Kríža z roku 1444, barokový kostol Panny Márie z roku 1747, evanjelický drevený artikulárny kostol z roku 1717 a nový evanjelický kostol v neobyzantskom slohu s barokovou kazateľnicou z roku 1738. Na severnom okraji mesta sa nachádza zámok s renesančnou prestavbou staršieho gotického hradu z r. 1251. Dnes je v ňom umiestnené múzeum.
Poprad, ktorý bol jednou komunitou z tzv. 24 spišských miest, s prvou zmienkou z roku 1256, má najvýznamnejšiu pamiatku ranogotický kostol Svätého Egídia z konca 13. storočia. Od roku 1412 do roku 1772 bol pod poľskou zvrchovanosťou a spolu s Veľkou a Strážami tvoril hospodársku jednotu pod vedením Spišskej Soboty.
Spišská Belá z roku 1263 vyniká okrem renesančných, barokových a klasicistických domov na námestí aj barokovo-klasicistickým kostolom z roku 1784 a múzeom J. Petzvala (múzeum optiky).
Spišská Sobota (prvá zmienka z roku 1256) vyniká veľkou skupinou meštianskych renesančných domov, ktoré spolu s gotickým kostolom Svätého Juraja tvoria dnes mestskú pamiatkovú rezerváciu.
Strážky vznikli v 2. pol. 12. stor. Patrili k Spišskému hradu. Prvá písomná zmienka je z roku 1251. V obci bývali strážcovia hraníc proti Poľsku. Roku 1556 dostal obec chorvátsky šľachtic M. Horváth - Stansih. Jeho syn Gregor tu roku 1588 založil latinskú humanistickú školu. V renesančnom kaštieli z r. 1570 - 1590 sú dnes zbierky a knižnica rodiny Mednyánszkovcov - Czóbelovcov. V zbierkach sú diela Ladislava Mednyánszkeho a Stiborov kamenný erb z beckovského hradu. Okolo kaštieľa je anglický park. V obci je gotický kostol Sv. Anny bez veže z konca 15. stor. Renesančná zvonica pri kostole pochádza z r. 1629.
V podtatranských obciach spišského regiónu sa nachádzajú gotické, renesančné, barokové a barokovo-klasicistické kostoly. V Batizovciach sa nachádza obnovený renesančný kaštieľ. V Mengusovciach je vodný mlyn z 18. storočia. Z ľudových remesiel sa zachováva maľovanie kraslíc, čipkárstvo a rezbárstvo.
Región Liptova
V blízkosti územia ochranného pásma TANAP- u sa v tomto regióne nachádzajú dve mestá - Liptovský Mikuláš a Liptovský Hrádok. V obidvoch mestách je niekoľko gotických, renesančných, barokových a klasicistických stavebných pamiatok. V obciach nachádzajúcich sa v blízkosti ochranného pásma, alebo v ochrannom pásme TANAP sú kultúrnohistorickými pamiatkami renesančné, barokové a klasicistické kostoly. V Liptovskej Kokave je okrem klasicistického kostola z roku 1825-1830 aj neorománsky kostol postavený roku 1923. V Ondriašovej sa zachovalo niekoľko renesančných a klasicistických kúrií. V Liptovskom Ondreji je gotický - barokový kostol z konca 13. stor. Vo Vavrišove je evanjelický neorománsky kostol z r. 1881-1884 a baptistický neoklasicistický kostol z r. 1887-1888, opravený r. 1959.
V Smrečanoch je gotický kostol z poslednej tretiny 13. stor., rokokový kaštieľ z r. 1750 s klasicistickou úpravou z r. 1810 a ďalší kostol z r. 1880. V Pribyline je umiestnený skanzen s ukážkami drevenej architektúry domov z regiónu Liptova.
Región Oravy
Vstupnou obcou do TANAP na Orave je obec Habovka, prvý raz uvádzaná r. 1593 ako valašská osada, ktorá neodvádzala Oravskému hradu žiadne poplatky. V obci je kostol z r. 1817-1820. V obci Zuberec (prvá zmienka je z r.1593) nachádza sa kostol postavený r. 1933. V súčasnosti sa v obci rozvíjajú ubytovacie služby cestovného ruchu. Asi 5 km od obce smerom k Zverovke sa nachádza skanzen drevenej ľudovej architektúry z regiónu Orava. V osade Oravice neďaleko obce Vitanová sa rozvíja turistický ruch na báze termálneho kúpaliska. (Štúdia trvalo udržateľného rozvoja Vysoké Tatry 2005)
Kultúrne dedičstvo a kultúrna identita vo Vysokých Tatrách
V súlade so zákonom č. 49/2001 Z. z. je v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) v regióne Vysokých Tatier zapísaných 981 národných kultúrnych pamiatok. Sú to objekty jednak v podhorských obciach a taktiež aj v meste Vysoké Tatry.
V regióne Vysokých Tatier je v ÚZPF v uvedených štyroch okresoch spolu 981 národných kultúrnych pamiatok, ktoré pozostávajú z 1331 objektov. Z analyzovaných okresov v Prešovskom kraji je to 29,04 % a v Žilinskom kraji 22,37 % z celkového pamiatkového fondu krajov. Táto bilancia preukazuje vysoký kultúrnohistorický potenciál regiónu Vysokých Tatier v rámci správnej štruktúry krajov severného Slovenska.
Pamiatkový fond mesta Vysoké Tatry v súčasnosti tvorí v Dolnom Smokovci 7 objektov, v Hornom Smokovci 1 objekt, v Novom Smokovci 6 objektov, v Starom Smokovci 8 objektov, v katastri Štrbské Pleso 17 objektov, v Tatranskej Lomnici 34 stavebných objektov a technických zariadení, v Tatranskej Polianke 7 objektov, v Tatranských Matliaroch a v Tatranských zruboch po 1 objekte a vo Vyšných Hágoch 3 objekty. Na riešenom území regiónu sú v ÚZPF zapísané aj historické sídelné štruktúry - mestské pamiatkové rezervácie, Pamiatkové rezervácie ľudovej architektúry a Pamiatkové zóny.
Napriek tomu, že Liptov sa vzhľadom na geomorfologické podmienky začal trvale osídľovať oveľa neskôr ako nížinné kraje Slovenska, svedčia archeologické nálezy o prítomnosti človeka na tomto území už od praveku. Výnimočnou lokalitou vyhlásenou za národnú kultúrnu pamiatku je Havránok v Bobrovníku, kde bolo odkryté kultové kmeňové centrum keltského opevneného hradiska.
Stavby ľudovej architektúry z Liptova spolu s etnografickými prejavmi, folklórom a ukážkami tradičných remesiel sú prezentované v skanzene Múzeum liptovskej dediny v Pribyline. Z turistického hľadiska atraktívny je aj skanzen - Múzeum oravskej dediny v prírode, ktorý prezentuje v Zuberci - Brestovej ľudovú architektúru, etnografiu a folklór Oravy. Záujem štátu o ochranu kultúrneho dedičstva v rozsahu, aký je zachytený v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) však pokladáme za neúplný. S prihliadnutím na historické, architektonické a krajinárske hodnoty odporúčame prehodnotiť a doplniť ÚZPF o ďalší pamiatkový fond zachovaný in situ v lokalitách najmä mesta Vysoké Tatry - Tatranská Kotlina, Tatranské Matliare a obcí Tatranská Javorina, Zuberec, Huty, Veľké a Malé Borové. Obdobne bude potrebné prehodnotiť aj rozsah ochrany urbanistických súborov a uvažovať s vyhlásením pamiatkových zón, napr. pre Tatranskú Kotlinu, Huty a Veľké a Malé Borové.
SWOT analýza regiónu vysokých tatier
Silné stránky
- špecifický ráz vidieckeho priestoru s charakteristickou zástavbou obcí v historicky utvorenej krajine s národopisnými špecifikami jednotlivých regiónov,
- optimálne podmienky pre cestovný ruch a dosiahnutie komplexného kultúrneho a rekreačno-športového zážitku návštevníkov (17 mestských pamiatkových rezervácií, remeslá a pod.),
- vybudovaná sieť turistických a cykloturistických trás, náučných chodníkov
- bohatý výskyt geotermálnych a minerálnych vôd v širšom okolí Tatier, ktorých využitie podporuje rozvoj turistickej, rekreačnej a liečebnej funkcie v širšom okolí Tatier
- založený funkčný systém pozemných, nadzemných komunikácií a železničných tratí
- priaznivá veková štruktúra obyvateľstva s pomerne vysokým zastúpením obyvateľstva v predproduktívnom veku
- vysoké percento zalesnenia s priaznivými dopadmi na vodozdržnosť a mikroklimatické charakteristiky územia
- výrazný podiel relatívne čistých resp. nekontaminovaných pôd, atraktívna vidiecka krajina, málo narušené životné prostredie na vidieku
- jedinečné podmienky pre klimatickú liečbu, vhodné klimatické a prírodné podmienky v podhorskom pásme a tiež vo vysokohorskom pásme pre preventívne zdravotno-rekreačné pobyty obyvateľov
- potenciál rozvoja zimných športov v existujúcich centrách rozvoja (Štrbské Pleso, Smokovce, Tatranská Lomnica)
- tradičné miesto pre vysokohorskú turistiku pre 5 susedných štátov
- podľa prieskumov verejnej mienky 80% ľudí považuje Tatry predo všetkým za národný park
- sieť chránených vtáčích území a navrhovaných území európskeho významu tvoriacich návrh súvislej európskej sústavy chránených území NATURA 2000
- vzájomná plošná nadväznosť území Tatranského Národného Parku na území Slovenskej republiky Tatranského národného parku na území Poľskej republiky
- výskyt lokalít medzinárodného významu (biosférické rezervácie, medzinárodne významné mokrade, územia zapísané i navrhované na zápis do Zoznamu prírodného dedičstva UNESCO)
Slabé stránky
- inštitúcie ochrany prírody usmerňujú ochranu prírody na pozemkoch, ktoré sú vlastníctvom iného vlastníka a súčasne inštitúcie, ktoré sú vlastníkmi území so štatútom ochrany prírody (stupeň ochrany 3,4,5), nemajú definovaný ako prvoradý cieľ v danom území ochranu prírody
- obmedzenie využívania vybraných prírodných zdrojov v dôsledku územnej ochrany podľa zákona o ochrane prírody a krajiny
- nedostatočný manažment ochrany prírody
- chýba cenová rozmanitosť v ponuke ubytovacích a stravovacích zariadení v najvýznamnejších strediskách, zatiaľ nedostatočná vybavenosť službami mimo aj v centrálnej časti Vysokých Tatier
- štandard vybavenia drahých ubytovacích zariadení nie vždy zodpovedá požadovaným cenám
- nedostatočná starostlivosť a využitie kultúrnych a historických pamiatok
- nevhodná štruktúra voľných pracovných síl v prospech nekvalifikovanej pracovnej sily
- málo produktov z tzv. šetrných foriem CR ako sú napríklad: cykloturistika, agroturistika, vodáctvo, fitness, wellness
- nedostatočná koordinácia a sieť inštitúcií a organizácii pôsobiacich v CR
- nedostatočne integrovaný systém dopravnej infraštruktúry v nadväznosti na špecifiká územia, fragmentovaný stav diaľničnej siete Slovenska a chýbajúca kontinuita diaľnice D1 v úsekoch Vysokých Tatier
- chýbajúci jednotný "brand", nedostatočná corporate identity (logo, jednotný vizuálny štýl, jednotná asociácia s vybranými témami z pohľadu návštevníka)
- nízka úroveň investícií do výskumu (verejných, súkromných) a do ochrany prírody a momentálne slabé prepojenie medzi podnikateľskou sférou a výskumnou činnosťou
- zatiaľ málo využité podhorské pásmo pre rozvoj aktivít CR, rekreácie, športu, trvalého bývania, klimatickej liečby chorôb a pre prevenciu chorôb, pre rodinnú rekreáciu, rekreáciu obyvateľov starších vekových kategórií, pre rozvoj ekonomických aktivít a tým zvýšenie zamestnanosti a pozdvihnutie úrovne jednotlivých regiónov a odľahčenie extrémne zaťažených (najmä sezónne) rekreačných oblastí Tatier a celoročné využívanie podhorského pásma
- nevyhovujúca kapacita súčasných lyžiarskych stredísk, absencia systému zasnežovania a nízka úroveň bezpečnosti a kvality lyžiarskych tratí
- hlukové a emisné zaťaženie z dopravy lokalít s kúpeľnou a klimatickou liečbou, rekreačných lokalít, športových lokalít, sídiel zaťažených tranzitnou kamiónovou dopravou
- nezosúladenie rozmanitých druhov chápania funkcie a podstaty TANAP a z toho vyplývajúce strety záujmov: ekologických, lesníckych, liečebných, športových, turistických, rekreačných, podnikateľských a záujmov trvalého bývania
Ohrozenia
- nekoordinovanosť a nepreviazanosť rôznych aktivít v území môže viesť strate autenticity a identity územia
- nepreviazanosť a nesúlad činností a legislatívy vedie k nekoordinovanému spravovaniu a využívaniu územia, k politickým a spoločenským nezhodám, k negatívnym živelným zásahom do chránených území prírody
- zvyšovanie podielu zastavanosti v urbanizovaných územiach, stráca sa charakter rozptýlenej solitérnej zástavby
- odvodňovanie a nesprávny manažment lokalít mokraďných ekosystémov
- nekomplexný prístup k výstavbe a prevádzkovaniu dopravnej sústavy Vysokých Tatier, ktorý neumožní využívať synergické efekty dopravného systému. Nedobudovanie D1 spôsobí narušenie systému plánovanej integrovanej dopravy v súlade s manažmentom návštevníkov
- nedokončené pozemkové úpravy, nedoriešené vlastnícke vzťahy a nerozvinutý trh s pôdou a pozemkami
- pretrvávajúce sústredenie sa na "hardware" (infraštruktúra), podceňovanie "software" cestovného ruchu (branding, marketing, management)
- extrémne rozvíjanie zábavných aktivít a rekreačno-športových aktivít so zvýšenými nárokmi na územie môže zúžiť fenomén Tatry na dekoratívnu kulisu a znížiť prírodnú hodnotu a športový a turistický potenciál (ako prvoradý dôvod návštevy)
- 90 % zahraničných návštevníkov prichádza z piatich štátov
- rastúca medzinárodná konkurencia na trhu medzinárodného cestovného ruchu
- vysoký stupeň individuálnej dopravy obyvateľov a návštevníkov
- pochybnosti o vhodnosti ďalšieho rozvoja kúpeľnej liečby a tendencia prebudovať kúpeľné zariadenia na zariadenia cestovného ruchu
- prebiehajúca zdravotnícka reforma a jej očakávané negatívne vplyvy na rozvoj kúpeľníctva
- zanedbanie intenzívnej priamej kontroly návštevníkov TANAP pri pohybe po turistických chodníkoch ohrozuje stabilitu a nedotknuteľnosť územia - prírodného prostredia a vychodenia ďalších "neplánovaných“ chodníkov na úkor prírodného prostredia
Príležitosti
- geografické a funkčné predpoklady vytvorenia medzinárodného polyfunkčného prírodného a sídelného regiónu (poľsko - slovenského, u nás zahrňujúcom Liptov, severozápadný Spiš, časť Oravy), s prioritou zachovania mimoriadne cenného prírodného prostredia v strednej Európe,
- riešené územie poskytuje nové možnosti kombinovaných a nových typov produktov - kongresovej, seminárnej turistiky, športových, rekreačných, turistických, vzdelávacích, liečebných, oddychových pobytov
- rozvoj cezhraničnej spolupráce s Poľskom a posilnenie medzi národných väzieb
- rozvoj agroturistiky, ekofariem, v podhorskom pásme Oravy, Liptova a Zamaguria podporovať obnovu chovu hospodárskych zvierat, salašníctva a tradičnej trvalej starostlivosti o lúky a pasienky
- výstavba a prevádzkovanie integrovaného dopravného systému Vysokých Tatier, (cesty - železnice - letisko - IAD - HD - parkovanie -cyklisti/chodci) prispôsobeného špecifikám územia Národného parku Vysoké Tatry a podmienkam cezhraničnej koordinácie s poľským územím Vysokých Tatier
- efektívne využívanie existujúcich zdrojov podzemných aj povrchových vôd a zároveň využitie potenciálnych vodárenských zdrojov
- zmena štruktúry priemyslu a poľnohospodárstva, rozvoj sektora služieb a zlepšenie environmentálneho správania sa ekonomiky a verejnosti
- vytváranie partnerstiev štátnej správy, samosprávy, vzdelávacích inštitúcií a mimovládnych organizácií na rôznych úrovniach a cezhraničná spolupráca v oblasti ochrany prírody, spolupráca na medzinárodných projektoch ochrany prírody
- skvalitnenie hospodárenia trvalo udržateľným spôsobom v lesoch s dôrazom na prirodzené drevinové zloženie
- kľúčovou prioritou TUR je zachovanie možnosti uspokojovania základných životných potrieb aj pre budúce generácie, preto prvým predpokladom akýchkoľvek aktivít a činností v oblasti Tatier a celého riešeného územia v dimenziách TUR je dosiahnutie princípu rovnováhy medzi jednotlivými spoločenskými piliermi TUR, pri rešpektovaní environmentálnych limitov územia
- TUR územia neznamená vylúčenie aktivít a činností z územia, ale aktívnu tvorbu územia, rozvoj všetkých jeho funkčných zložiek pri rešpektovaní princípu šetrnosti, citlivosti voči územiu, jeho biologickej základni
- budovanie športových, rekreačných a zábavných zariadení v podhorskom pásme Tatier - snaha o rozptyl aktivít na území Tatier a širšieho riešeného územia z dôvodu odľahčovania centrálnej časti Tatier, najmä okolo Cesty slobody
- úsek riečky Belá východne od Podbanského upraviť na využívanie pre vodné športy a vodnú turistiku
Návrh priestorovo-funkčného riešenia územia regiónu Vysokých Tatier
Ak uvažujeme o možnosti ďalšieho rozvoja cestovného ruchu na území Tatranského národného parku, mali by sme vyčleniť dve základné priestorové jednotky a to jadrové územie národného parku a nárazníková zóna na jednej strane a prechodná zóna na strane druhej. Ako vyplýva zo zákona o ochrane prírody a krajiny ako aj z ďalších medzinárodných zmlúv ku ktorým sa Slovenská republika zaviazala, či už samotným vstupom do Európskej únie alebo pristúpením k medzinárodným dohovorom, je prvoradou funkciou každého národného parku ochrana prírody a teda jeho genetickej, druhovej a ekosystémovej diverzity ako aj stability existujúcich ekosystémov.
Tento fakt by však mal byť chápaný nie ako obmedzenie, ale ako devíza do budúcnosti z hľadiska realizácie Národnej stratégie trvalo udržateľného rozvoja a jej princípov. Aj keď sa niektoré obmedzenia rozvoja či už existujúcej infraštruktúry alebo plánovania nových objektov v rámci intravilánu a extravilánu horských a podhorských miest môžu zdať neprimerané, je to zapríčinené krátkodobým uvažovaním a neschopnosťou vidieť veci v širších súvislostiach a v dlhšom časovom horizonte.
Musíme si uvedomiť, že je to predovšetkým vďaka snahe ľudí chrániacich tatranskú prírodu v minulosti, ktorí sa zaslúžili o to, že aj dnes je v Tatrách stále čo obdivovať a chrániť. Je nevyhnutné pripomenúť, že Tatry sú jedinečným prírodným prostredím a horstvom nie len z hľadiska Slovenskej republiky, ale že ich malá rozloha a relatívne veľká nadmorská výška z nich robia pohorie, ku ktorému sa len veľmi ťažko hľadá ekvivalent. Z tohto dôvodu je teda nereálne hovoriť o Tatrách ako o slovenských Alpách a snažiť sa na ich území realizovať veľkoplošné projekty či už lyžiarskych stredísk alebo stredísk cestovného ruchu s veľkou lôžkovou kapacitou. Práve relatívne malá rozloha Tatier a predovšetkým ich jadrového územia z nich vytvárajú dosť krehký ekosystém, ktorý reaguje veľmi citlivo na jednotlivé ľudské aktivity ako napr. nevhodné formy poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, vytváranie mozaikovitého územia čiže narúšanie celistvých areálov a ďalšie. Samotná jadrová zóna ako aj ochranné pásmo by malo byť ponechané na samovývoj a na zachovanie prirodzených procesov prebiehajúcich v prírodnej krajine ako je prirodzený výber a adaptácia daným stanovištným podmienkam. Tu si treba uvedomiť, že ochrana prírody a cestovný ruch presnejšie niektoré jeho mäkšie formy nemusia byť antagonistického pôsobenia a že jedno nemusí bezpodmienečne vylučovať druhé.
Z tohto dôvodu je podľa mňa vhodné, už ďalej v jadrovej zóne a vo väčšej časti ochranného pásma nebudovať nové ubytovacie a rekreačné zariadenia, ale usilovať o skvalitnenie a rekonštrukciu už existujúcej infraštruktúry cestovného ruchu. Avšak aj v tomto prípade sa treba snažiť, aby bola zachovaná druhová pestrosť ubytovacích zariadení od luxusných hotelov až po kvalitné bývanie na súkromí pri zachovaní tradičného charakteru kultúrnej krajiny. Často sa stretávame s názormi, že nízka úroveň kvality služieb v Tatrách je zapríčinená nedostatočne dobudovanou infraštruktúrou k už existujúcim ubytovacím a rekreačným zariadeniam, avšak môj názor je, že tento fakt je spôsobený v oveľa väčšej miere ľudským faktorom, ako nekvalifikovaná pracovná sila a slabá motivácia personálu spolupodieľať sa na výslednej kvalite ponúkaných tovarov a služieb. Preto ani samotné zvyšovanie kvality regiónu Tatier nevidím až tak v budovaní nových zariadení na území Tatranského národného parku, ako v oblasti personalistiky, vzdelávania a riadení ľudských zdrojov.
Na druhej strane Tatranský národný park ako aj jeho región nepochybne stále skrýva nevyužité rezervy v oblasti cestovného ruchu a služieb. Ich ťažisko by sa však malo postupne presúvať z jadrových a prechodných oblastí biosférickej rezervácie do prechodnej zóny, ktorá je z hľadiska zachovania ekologickej stability výhodnejšia a poskytuje viac voľnosti pri realizácii podnikateľských a ekonomických záujmov. Tento priestor by mohol poskytnúť možnosť vybudovať rekreačné a ubytovacie kapacity a odbremeniť jadrovú časť Tatier, ktorá by bola ponechaná mäkším formám cestovného ruchu predovšetkým však vysokohorskej turistike.
Táto prechodná zóna je v súčasnosti využívaná veľmi rôznorodo a realizuje sa tu ako lesohospodárska, poľnohospodárska, priemyselná činnosť tak aj bytový fond a poskytovanie spoločenských, zdravotných a sociálnych služieb. Tieto priestory majú potenciál na vybudovanie rozsiahlej rekreačnej zóny s ubytovacími stravovacími a doplnkovými službami, ktorá by bola situovaná v lesnej krajine s ostrovmi otvorených plôch určených na rôzne rekreačné účely ako aj parkovými zónami. Mohla by sa tu vytvoriť mozaikovitá štruktúra krajiny poprepájaná rôznymi turistickými a cykloturistickými trasami s nadväznosťou na už existujúce turistické chodníky v samotnom území Tatranského národného parku. Tieto priestory by teda mohli odbremeňovať samotné ubytovacie nároky návštevníkov Tatier ako aj poskytovať priestor pre prímestskú rekreáciu rodinám s deťmi.
V oblasti dopravnej dostupnosti by bolo vhodné vybudovať v tejto prechodnej zóne záchytné parkoviská, z prevádzky ktorých by sa mohlo zabezpečiť financovanie kyvadlovej - ekologicky oveľa vhodnejšej dopravy do jadrovej zóny, so súčasným obmedzením osobnej dopravy do jadrovej a nárazníkovej zóny. Týmto krokom by sa mohlo docieliť menšie ekologické aj hlukové zaťaženie a zvýšenie estetickej a rekreačnej hodnoty Tatier. Tieto záchytné parkoviská by mali byť napojené na systém integrovanej dopravy a malo by byť zabezpečené ich spojenie s mestami ako Liptovský Mikuláš, Liptovský Hrádok, Svit, Poprad, Kežmarok a ďalšie. Išlo by o integrovaný systém dopravy s celoročnou prevádzkou, v zime ako ski - busy pre lyžiarov a v lete pre všetkých návštevníkov či už s cieľom horskej turistiky alebo iných aktivít.
Priority ďalšieho rozvoja regiónu:
- zachovanie vysokého stupňa ochrany so stabilizáciou existujúcich ekosystémov
- doriešiť donáciu parku a vypracovať následné územný priestorové riešenie rozvoja územia
- zachovať súčasný ráz územia a sídelnej zástavby v jadrovej a nárazníkovej zóne
- rozvoj vidieckeho turizmu, ktorý okrem rekreačného pobytu vo vidieckom prostredí ponúka aj aktívne formy agroturistiky pre rodiny s deťmi
- navrhnúť a vybudovať rekreačnú zónu v predpolí Tatier s rôznorodými funkčno-priestorovými areálmi
- vytvorenie postupov (manuálov, príkladov najlepšej praxe a pod.) zameraných na riadenie ŽP − čisté technológie, recyklácia, ekonomické využívanie energií
- transfer najnovších poznatkov z oblasti ekologického poľnohospodárstva a výroby ekologických potravín
- navrhnúť a sprevádzkovať integrovaný systém dopravy, ktorý by prispel k zníženiu hlukového a ekologického zaťaženia územia, s napojením na celoštátny systém autobusovej, vlakovej a leteckej dopravy