Ekoturizmus patrí tiež k mladým formám cestovného ruchu a predstavuje veľmi čistú formu cestovného ruchu s pohľadu vplyvu na životné prostredie a pôvodné obyvateľstvo daného regiónu. Jeho základnou črtou je trvalá udržateľnosť a primeranosť daným podmienkam prostredia s ohľadom na stabilitu existujúcich ekosystémov, využívania dostupných prírodných zdrojov.

Medzinárodná spoločnosť pre ekoturizmus ho definuje ako: "zodpovedné cestovanie do prírodných oblastí, ktoré zachováva prírodné prostredie a pozitívne vplýva na lokálne obyvateľstvo." Ľudia usilujúci sa o zavádzanie ekoturizmu alebo účastníci tejto formy cestovného ruchu by mali rešpektovať nasledujúce pravidlá (Medzinárodná spoločnosť pre ekoturizmus):

  • minimalizovať dopad
  • budovať environmentálne a kultúrne povedomie a rešpekt
  • zabezpečiť pozitívne skúsenosti pre obe strany - návštevníkov a domáce obyvateľstvo
  • poskytovať priamu podporu ochrany prírody cez financovanie z výnosov z ekoturizmu
  • zabezpečiť finančné výhody a podporu lokálnemu obyvateľstvu
  • zvýšiť citlivosť návštevníkov k vnímaniu politického, sociálneho a environmentálneho prostredia hostiteľskej krajiny
  • podporovať medzinárodne uznávané ľudské práva a pracovné dohody

Ekoturizmus v súčasnosti stále predstavuje len veľmi malé percento z celkového objemu cestovného ruchu v dôsledku nízkej uvedomelosti jednak účastníkov ako aj prevádzkovateľov zariadení v oblasti relatívne zachovalej prírody. V súčastnosti je táto forma cestovného ruchu stále vnímaná skôr obmedzujúco z hľadiska ekonomických aktivít a jej podstata ako dlhodobo udržateľného cestovného ruchu mnohým kompetentným uniká. Ekoturizmus je vo svojej podstate naplnený až vtedy, keď dochádza k pochopeniu vzťahov medzi človekom a prírodou a vnímaním človeka ako súčasti biosféry.

V katalógoch cestovných kancelárií sa v ostatnom období často stretávame s označením zájazdov ako "ekoturizmu" preto, že:

  • smerujú do chránených prírodných lokalít a orientujú sa na pozorovanie flóry a fauny (napr. pozorovanie vtáctva)
  • čiastočne využívajú ekologicky vhodné dopravné prostriedky (napr. cykloturistika)
  • nevyžadujú si žiadnu dopravu (horská turistika, turistika po náučných chodníkoch)
  • realizuje sa pre malý počet turistov

Toto chápanie však ako už vyplýva z predchádzajúceho textu nie je správne a zanedbáva hlavnú podstatu ekoturizmu, ktorou je uvedomenie jednotlivca.