Vodné dielo Gabčíkovo, pôvodne projektované a stavané ako súčasť sústavy Vodných Diel Gabčíkovo - Nagymaros, leží na Dunaji poniže Bratislavy, hlavného mesta Slovenskej republiky. Stavba sa začala realizovať podľa takzvaného "spoločného zmluvného projektu", ktorý bol vypracovaný obidvoma stranami v roku 1976 a bol technickým podkladom pre vytvorenie medzištátnej zmluvy v roku 1977.

Maďarská strana na jeho podklade vypracovala vykonávacie projekty. Na československej strane bol podkladom pre vypracovanie úvodného projektu. Tento už obsahoval aj takzvané národné investície, úpravy, ktoré neboli predmetom spoločnej investície. Iba objekty dohodnuté ako spoločné investície boli podkladom pre určenie prác a ich finančnú deľbu v pomere 50:50. Keďže väčšia časť diela bola na slovenskom území, musela maďarská strana pre zachovanie rovnakej deľby nákladov budovať aj časť objektov vodného diela Gabčíkovo ležiacich na slovenskom území. Keď neskoršie maďarská strana zastavila práce, ktoré na stavbe vykonávala, dokončila slovenská strana aj tieto práce a tú časť vodného diela Gabčíkovo ležiacu na území Maďarska nahradila riešením, ktoré umožnilo ukončenie a aktiváciu vodného diela Gabčíkovo s úpravami situovanými na území Slovenska. Toto riešenie dostalo názov "uvedenie vodného diela Gabčíkovo do prevádzky dočasným riešením" väčšinou je známe pod názvom " variant C".

Variant C

Po oznámení maďarskej strany o definitívnom zastavení prác, ktoré vykonávala na sústave Vodných Diel Gabčíkovo-Nagymaros, bolo hľadané riešenie, ako najlepšie využiť investície, ktoré československá strana vložila do výstavby VD, ktoré bolo v tej dobe na 90% vybudované. Po posúdení 7 alternatív (ktoré mali ďalších 15 podalternatív), bolo rozhodnuté realizovať tretiu (označenú ako "C") nazvanú "uvedenie VD Gabčíkovo do prevádzky dočasným riešením". Od pôvodného riešenia sa líši predovšetkým tým, že obsahuje riešenie vzdutia vody a jej odklon do derivácie výstavbou objektov ležiacich iba na území Slovenskej republiky. Z pôvodného riešenia VD Gabčíkovo sa využíva bez ďalších úprav:

  • Pravostranná hrádza zdrže po začiatok úprav jej trasy podľa alternatívy "C"
  • Spájacia hrádza
  • Ľavostranná hrádza zdrže Hrušov
  • Prívodný kanál
  • Stupeň Gabčíkovo
  • Odpadový kanál

Úpravy podľa alternatívy "C" začínajú vybudovaním 850 m dlhej 1. časti hrádze zdrže naviazanej na pôvodnú pravostrannú hrádzu zdrže Hrušov zhruba pri obci Čuňovo, pred štátnou hranicou s Maďarskou republikou. Na 1. časť tejto pravostrannej hrádze zdrže na pravom brehu Dunaja nadväzuje odberný objekt do Mošonského ramena. Druhá časť tejto hrádze, dlhá 145 m, je spojnicou medzi odberným objektom a Haťou v inundácii. Na túto hať nadväzuje prihaťová vodná elektráreň, ktorá je už aj súčasťou trojpólovej hate a pomocnej plavebnej komory. Medzi touto haťou a haťou na obtoku je teleso násypu prehradenia koryta Dunaja s integrovaným areálom vodných športov. Na hať na obtoku nadväzuje pravostranná hrádza zdrže na ľavom brehu Dunaja, ktorá uzatvára zmenu pôvodného riešenia zdrže Hrušov napojením na spájaciu hrádzu.

Teda podľa tejto alternatívy "C" sa mení iba riešenie pravej strany zdrže Hrušov. V cenovej úrovni 1993 je uvádzaná alternatíva "C" nákladom cca 6,0 mld. SK. V tomto náklade sú zarátané aj náklady na:

  • Práce, ktoré bolo treba dokončiť za maďarskú stranu na pôvodnom riešení
  • Doplňujúce protipovodňové opatrenia
  • Úpravy v inundácii Dunaja

Vodné Dielo Gabčíkovo je v prevádzke od októbra 1992. Vodná elektráreň pozostáva zo štyroch dvojblokov, v ktorých je inštalovaných 8 hydroagregátov. Hydroagregáty tvoria vertikálne turbíny s priemerom obežného kola 9,3 m a s nimi na spoločnej osi spojené generátory. Inštalovaný výkon jedného hydroagregátu je 90 MW. Teda celkový výkon elektrárne je 720 MW.

Plavebné komory umožňujú prekonanie výškového rozdielu hladín medzi prívodným a odpadovým kanálom v rozmedzí 16 - 23,3 metra. Každá z nich má šírku 34,0 m a dĺžku 275,0 m. Na hornom záhlaví sú inštalované segmentové uzávery, dolné záhlavie je hradené otočnými vrátami. Plniaci a prázdniaci systém pozostáva z vtoku umiestneného mimo hornú rejdu s prahom na kóte 119,00 m n.m., obtokov a výtokov s dnom na kóte 97,00 m n.m. Vtokové a výtokové kanály rozmerov 4x4 m sú hradené segmentovými uzávermi. Plnenie a prázdnenie plavebných komôr trvá približne 15 minút. Plavba je riadená z veže umiestnenej na strednom pilieri komôr. Výtok z plavebných komôr pri ich vyprázdnení je vyústený mimo dolnú rejdu, do vodnej elektrárne.

Účelom Vodného diela je najmä ochrana pred povodňami, ktoré na priľahlom území Dunaja spôsobili viackrát katastrofické záplavy. Ďalej vodné dielo zabezpečuje plynulú celoročnú plavbu, poskytuje elektrickú energiu v množstve cca 8% ročnej spotreby Slovenskej republiky, stabilizuje koryto Dunaja a vytvorilo podmienky pre ochranu vnútrozemskej delty Dunaja i možnosti pre rekreačný rozvoj celého priľahlého územia. Stupeň Gabčíkovo zabezpečuje využitie hydroenergetického spádu a zabezpečuje medzinárodnú plavbu prekonaním rozdielu hladín medzi prívodným a odpadovým kanálom plavebnými komorami.

Spor medzi Maďarskou a Slovenskou republikou o sústavu Vodných Diel Gabčíkovo - Nagymaros bol spoločne predložený medzinárodnému súdnemu dvoru v Haagu. Dňa 25. septembra 1997 bol vynesený rozsudok: že Maďarsko nebolo oprávnené v roku 1989 pozastaviť a neskôr opustiť jemu pridelené práce na vodnom diele, ako stanovovala zmluva podpísaná v roku 1977 medzi Maďarskom a Československom; že Československo bolo oprávnené v novembri 1991 začať prípravu alternatívneho dočasného riešenia (nazývaného Variant C), ale nie uviesť ho do prevádzky v októbri 1992, ako jednostranné opatrenie; že maďarská notifikácia skončenia zmluvy z roku 1977, vrátane pridružených nástrojov, zo dňa 19. mája 1992 ich právne neukončili (v dôsledku čoho sú stále platné a určujúce pre vzťahy medzi stranami) a že Slovensko, ako následník Československa sa stalo stranou v zmluve 1977. Na tomto základe sa zmluvné strany musia dohodnúť o ďalších opatreniach.

No dodnes sa spor o Gabčíkovo stále nedarí vyriešiť. Na mŕtvom bode je snaha o kompromisné riešenie dostavby kontroverznej sústavy vodných diel. Slovensko a Maďarsko sa totiž už sedem rokov stále nemôžu dohodnúť na tom, čo urobiť s vodným dielom, ktoré je dostavané len na Slovensku. Maďarsko už síce navrhlo, že sa vzdá nárokov na elektrickú energiu vyrobenú v Gabčíkove, navrhuje tiež, aby do starého koryta Dunaja tieklo také množstvo vody, aby to stačilo k zásobovaniu oblasti Malého žitného ostrova. Slovensko by na viac malo prijať fakt, že Maďarsko nepostaví svoj stupeň tohto vodného diela. Zástupcovia Slovenska avšak tvrdia, že dostavba celej sústavy vodných diel na oboch stranách hranice je stále ideálnym riešením. Konečnú podobu svojho návrhu zatiaľ maďarská vláda nepredložila.

No napriek všetkým okolnostiam a problémom sa vo vodnom diele Gabčíkovo zrkadlí schopnosť človeka zosúladiť svoje záujmy s potrebami prírody.