Napriek tomu, že sa v Európe rozvíjali myšlienky ochrany prírody už od 18. storočia, do konca 19. storočia sa národné parky vyhlasovali len v USA. Význam amerických národných parkov pre rozvoj ochrany plošne väčších území prírody spočíva hlavne v tom, že sa tieto osobitne chránené územia chápali ako národné bohatstvo a vlastníkom pôdneho fondu bol štát. Ak sa na vybranom území pre národný park už nachádzalo súkromné či obecné vlastníctvo pozemkov, štát sa snažil ich odkúpiť, alebo dlhodobo prenajať.
Druhou charakteristickou črtou amerických národných parkov je to, že správy národných parkov riadi ústredná Správa národných parkov v rezorte federálneho ministerstva vnútra. Dozor nad dodržovaním podmienok ochrany národného parku zabezpečuje dobre organizovaná rendžerská služba.
Prvé národné parky v Európe vznikli v roku 1909 vo Švédsku podľa modelu amerických národných parkov, teda ako prírodné rezervácie s prísnou ochranou a v malej časť územia s povolenou rekreačnou aktivitou. Po roku 1914 ožila myšlienka národných parkov najmä v lesnatých krajinách severnej Európy (Nórsko, Fínsko, Švédsko), ale aj vo Švajčiarsku, v karpatských, balkánskych, kaukazských, sibírskych, pyrenejských a apeninských horských sústavách. V Rusku existoval návrh na zriadenie národných parkov amerického modelu už pred rokom 1917, avšak neskoršie sa z rozličných príčin nerealizoval. V bývalom Sovietskom zväze sa vyhlasovali veľkoplošné chránené územia ako prísne prírodné rezervácie - "zapovedniky", s vedeckou funkciou (Vološčuk 2003, s. 173).
Vývoj modelov národných parkov v prvej polovici 20. storočia nadobudol veľkú dynamiku. V tom období sa v rozličných krajinách sveta nachádzali prírodné ekosystémy v rozličnom stupni pôvodnosti. Každý národ však má právo priznať najvyšší stupeň veľkoplošnej ochrany takému územiu, v ktorom príroda a krajina má pre národ najvyššiu hodnotu a preto sa chráni formou národného parku. Aj v krajinách, kde boli lesy v minulosti odstránené a následne vznikla sekundárna biodiverzita, vyhlasovali sa Územia ako národné parky s cieľom umožniť rekreáciu a zachovať tradičný spôsob využívania krajiny (Anglicko, Maďarsko). V priebehu vyše storočného vývoja modelov národných parkov sa pre tieto veľkoplošné chránené územia ustálili dve základné funkcie (možné aktivity):
- zabezpečovanie ochrany prírody, ekologicky optimálnych podmienok pre existenciu pôvodných organizmov a ďalšieho dynamického vývoja ekosystémov pre potreby vedy, poznávania prírodných zákonitostí v relatívne nenarušených ekosystémoch a v záujme zachovania pôvodnej biodiverzity - funkcia ochrany prírody,
- rekreačno-turistická a poznávacia funkcia, ktorá si vyžaduje vyčlenenie časti územia národného parku s potrebnou infraštruktúrou pre ľudské pohybové aktivity, ktoré sa môžu rozvíjať len do takej miery, aby neohrozili funkciu ochrany prírody (v národnom parku je ochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti).
Modely národných parkov
Kombinácia dvoch hlavných funkcií viedla k formovaniu niekoľkých modelov národných parkov:
Severoamerický model národného parku
Severoamerický model národného parku predstavuje kombináciu funkcie ochrany prírody a rekreačno-turistickej a poznávacej funkcie, pričom z plochy národného parkuje 85-90 % venované prísnej ochrane prírody - ide o neprístupnú divočinu. Pôdny fond národného parku je prevažne vo vlastníctve štátu, alebo štát ho od súkromníkov dlhodobo prenajíma. Pobyt návštevníkov je smerovaný do informačných stredísk po vyznačených chodníkoch a cestách, do určených táborísk s regulovanou ubytovacou kapacitou, pričom celková návštevnosť národného parku je často limitovaná. Vstup do národného je spravidla za poplatok (vstupné), ktorý je príjmom správy národného parku. Služby návštevníkom poskytujú súkromní podnikatelia, ktorí so správou národného parku majú uzavretú dohodu (kontrakty). Tento model sa v rozličných obmenách dodnes uplatňuje v rozličných krajinách sveta.
Švajčiarsky model národného parku
Švajčiarsky model národného parku predstavuje prísnu rezerváciu, v ktorej návšteva je možná len po vyznačených chodníkoch. Na území národného parku je zakázané stanovanie a nocovanie. Nie sú vybudované zariadenia turistického ruchu, s výnimkou parkovacích plôch pre osobné dopravné prostriedky s informáciami o národnom parku a možnostiach turistických vychádzok. Vlastníkom pôdneho fondu je príslušný kantón (obec), avšak územie národného parku je na dlhú dobu prenajaté alebo odkúpené federálnou vládou a správa národného parku je v riadení federálnej vlády.
Africký model národného parku
Africký model národného parku predstavuje úplnú prevahu ochranárskej funkcie, pričom ochrana sa sústreďuje predovšetkým na záchranu pôvodných populácií živočíšstva. Pôdny fond je vo vlastníctve štátu. Poľovníctvo je vylúčené (podobne ako aj v americkom a švajčiarskom modeli). Povolené sú vedecké expedície podľa osobitných predpisov a projektov, ktoré schvaľuje vláda. Návšteva národného parku je možná len za poplatok a iba v doprovode pracovníkov správy národného parku. Hlavným problémom správy národného parku nie je návštevnosť, ale pytliactvo. Tento model národného parku sa vyskytuje nielen v Afrike, ale aj v Ázii a Strednej a Južnej Amerike.
Anglický model národného parku
Anglický model národného parku predstavuje veľkoplošné územie, prevažne bez lesa, alebo len s 10-20 % lesnatosťou. Na prvom mieste je funkcia poznávacia a turisticko-rekreačná. Vstup do národného parku je bezplatný, pohyb nie je regulovaný. Návštevníci majú možnosť zoznámiť sa so zaujímavosťami národného parku v informačných a návštevných centrách, rozmiestnených po obvode národného parku. Štát podporuje tradičný spôsob využívania krajiny finančným príspevkom pre súkromných vlastníkov pôdneho fondu (prevažuje súkromný sektor). Časť pozemkov národných parkov v Anglicku odkupuje, alebo trvalo prenajíma mimovládna ochranárska spoločnosť Národný trust. Podporuje sa ochrana súčasnej (sekundárnej) biodiverzity, kultúrno-historických pamiatok a udržanie tradičných krajinných štruktúr. Tento model národného parku zaraďuje IUCN do kategórie V. - chránená krajina.
Japonský model národného parku
Japonský model národného parku vo vnútrozemí súostrovia je kombináciou amerického modelu s tradíciami orientálneho japonského využívania krajiny v minulosti, vrátane sakrálnych stavieb a príslušných tradičných obradov uskutočňovaných v národnom parku. Pôdny fond je prevažne štátny, súkromné pozemky štát postupne odkupuje. Poľovníctvo je vylúčené. Pre návštevníkov sú pripravené informačné centrá a vo vyhradených okrajových častiach národného parku, prípadne aj vo vnútri národného parku sú vybudované obslužné strediská s tradičnou japonskou architektúrou, spravidla v blízkosti sakrálnych pamiatkových stavieb. Zabezpečovanie ubytovacích a stravovacích služieb správa národného parku prenajíma súkromným podnikateľom. V ochranných pásmach národných parkov sú miestami vybudované rekreačné strediská (prázdninové dedinky). Vstup do národného parku je bezplatný. Pohyb je možný len po značených chodníkoch. Hlavnou úlohou správy národného parkuje ochrana biodiverzity a regulácia návštevníkov. Morské národné parky predstavujú osobitný model, kde hlavným poslaním správy národného parku je ochrana biodiverzity morských ekosystémov a regulácia návštevnosti v pobrežných častiach národného parku.