Medzi typy menšín, ktoré sa najčastejšie prejavujú dôrazným vyzdvihovaním svojej etnickej príslušnosti, udržiavaním svojich zvykov a tradícií a silnou jazykovou izolovanosťou, patrí maďarská menšina. Je to dané predovšetkým druhovou a vývinovou odlišnosťou jazyka.

Z tohto dôvodu dochádza k veľmi malému ovplyvňovaniu oboch jazykov, väčšinou len však u bilingválnych užívateľov obidvoch jazykov. I keď v súčasnosti existuje istý počet výrazov, síce dosť nízky, dokazujúci vzájomný vplyv vyplývajúci za stáročného spolužitia Maďarov a Slovákov v Uhorskej ríši. Preto je možné nájsť maďarské prvky v slovenčine a naopak. Zo všetkých menšín na Slovensku však práve maďarská, napriek svojej uzavretosti, má relatívne širokú reprezentáciu v spoločenskej, kultúrnej a politickej sfére. Maďarskí spoluobčania môžu navštevovať školy s maďarským vyučovacím jazykom, vydávať časopisy a noviny v maďarčine. Naviac v Národnej rade SR pôsobia predstavitelia troch maďarských politických strán, čo sa doteraz nepodarilo reprezentantom žiadnej inej menšiny na Slovensku.

Vychádzajúc z hodnotenia maďarskej menšiny na Slovensku, alebo ak sa chceme pýtať ako vyzerá a kto je vlastne Maďar na Slovensku, nemôžeme obísť historický kontext toho, ako vlastne maďarská menšina vznikla, ako sa sem dostala a z toho vyplývajúce jej hodnoty, vzťahy a obraz človeka maďarskej menšiny na Slovensku.

Maďarské etnikum na Slovensku vzniklo so vznikom samostatného Československého štátu po prvej svetovej vojne. Uvádzam niektoré historické fakty 20.storočia, ktoré mali najväčší vplyv na formovanie maďarskej menšiny: Do roku 1918 Slováci a Maďari žili v spoločnej mnohonárodnostnej monarchii Rakúsko-Uhorsko. V októbri 1918 Rakúsko-Uhorská monarchia prežívala svoju agóniu. Pokus cisára Karola IV. o federalizáciu monarchie sa nepodaril. Prišiel príliš neskoro a navyše ho uhorská vláda odmietla. Medzitým, v polovici roku 1919, mierová konferencia v Paríži už rozhodla o hraniciach medzi Maďarskom a susednými štátmi. V sprievodnom liste pre Maďarsko sa uvádzalo, že národnostné pomery v strednej Európe nedovoľujú, aby sa politické hranice zhodovali s etnickými, teda časť maďarského etnika sa dostane pod zvrchovanosť iného štátu.

V polovici mája 1920 oznámila maďarská vláda do Paríža, že na mierovú konferenciu pošle oficiálnych delegátov oprávnených podpísať mierovú zmluvu. Tak sa aj stalo. Dňa 4. júna 1920 v zámku Trianon, neďaleko Paríža, sa podpísala mierová zmluva s Maďarskom, ktorá sa stala známa pod názvom trianonská dohoda. Akt podpísania mierovej zmluvy s Maďarskom bol iba symbolickým ceremoniálom, pretože veľmoci Dohody už takmer dva roky uznávali Československo za spojenecký štát. Mierová konferencia už predtým rozhodla o hraniciach a od konca roku 1918 bolo aj územie Slovenska súčasťou československého štátu. Chýbal iba podpis Maďarska, aby medzinárodnoprávne potvrdilo zánik uhorského štátu. Týmto sa časť maďarského národa dostala pod zvrchovanosť Československa. Tu je začiatok maďarského etnika na Slovensku.

Obyvateľstvo

Podľa sčítania ľudu v roku 1991 sa na Slovensku hlásilo k maďarskej národnosti 567 296 ľudí, teda 10,8% obyvateľstva. Súčasne sa však hlásilo k maďarskému materinskému jazyku 608 221 ľudí, čiže 11,5% obyvateľov Slovenska. (Slovensko malo celkom 5 274 335 obyvateľov, z toho 85,6% slovenskej národnosti). Pomer obyvateľov so slovenským materinským jazykom je 84,3% a počet ďalších neslovenských obyvateľov je 190 tisíc. Podľa rozličných maďarských odhadov žilo v bývalom Československu, resp. žije v súčasnej Slovenskej republike približne 700-750 tisíc Maďarov.

Územné členenie maďarského obyvateľstva

Sídla obývané maďarským obyvateľstvom tvoria na južnom Slovensku pozdĺž 550 km dlhých slovensko-maďarských hraníc súvislé jazykové územie na ploche 9 tisíc kilometrov štvorcových. Je to asi o 2 tisíc kilometrov štvorcových menšie územie ako súvislé maďarské jazykové územie pričlenené k Československu v roku 1918.

Na tomto jazykovom území žije - podľa sčítanie ľudu z roku 1991 - 92,2% Maďarov na Slovensku, ktoré tu tvorí 61,7% obyvateľstva. Na maďarskom jazykovom území je 523 obcí, v ktorých počet maďarského obyvateľstva dosahuje 10% , z toho v 435 obciach je ich podiel väčší ako 50%. Okrem toho žije ešte početnejšie maďarské obyvateľstvo v 27 sídlach. 59,3% Maďarov žije v obciach s nižším počtom obyvateľov ako päťtisíc. 13 miest má maďarskú väčšinu. V 5 mestách počet maďarského obyvateľstva presahuje 10 tisíc (Komárno, Bratislava, Dunajská Streda, Nové Zámky, Košice). Pri určení hraníc štátnej správy sa nebrali do úvahy jazykové hranice, preto rozloha Maďarmi obývaných okresov je oveľa väčšia ako jazykové územie.

Hospodárska situácia

Hospodársky potenciál maďarmi obývanej časti Slovenska je oproti ostatným častiam Slovenska nepriaznivejší. Má to viacero príčin:

  • vysídľovanie v rokoch 1945-48 postihlo predovšetkým maďarských obchodníkov a podnikateľov, majetných sedliakov, vlastníkov domov a inteligenciu.
  • v okresoch s maďarským obyvateľstvom, kde žije asi 23% obyvateľstva Slovenska, bola v komunistickom období najnižšia hodnota štátnych investícií na jedného obyvateľa. Za územím obývané výlučne Slovákmi zaostali o 50-70%.
  • na tomto území sa v roku 1988 sústredilo len 14% základných prostriedkov Slovenska.

Hospodárska aktivita obyvateľov maďarskej národnosti podľa štruktúry národného hospodárstva je v porovnaní so slovenským obyvateľstvom nevýhodnejšia. Je to väčšinou dôsledok vyššie spomínaných faktorov. Ďalej je to zapríčinené odlišnou štruktúrou sídel (podiel Maďarov bývajúcich na dedine je väčší), menšou možnosťou pracovných príležitostí a protimaďarskou školskou politikou vlády.

Podľa údajov z mája 1992 v okresoch, kde maďarské obyvateľstvo presahuje 10%, dosiahla nezamestnanosť 14,9%, pričom slovenský priemer bol 11,3%. V niektorých okresoch obývaných Maďarmi dosahuje nezamestnanosť až 18-19%, a počet nezamestnaných sa do konca roka 1992 takmer nezmenil.

Dve, v súčasnosti najväčšie energetické investície na Slovensku - gabčíkovská vodná a mochovská atómová elektráreň bezprostredne negatívne ovplyvňujú tvorbu životného prostredia, štruktúru maďarských sídiel a súčasne ohrozujú aj ich etnickú štruktúru.

Kvôli výstavbe jadrovej elektrárne zbúrali maďarskú obec Mochovce, v dôsledku organizovaného presídľovania v súvislosti s výstavbou stratila maďarský ráz stredisková obec Kalná nad Hronom a mesto Levice. Výber lokality na výstavbu jadrovej elektrárne bolo z odborného hľadiska neodôvodnené. Vládny zmocnenec stavby v marci 1990 vo výbore pre životné prostredie v pražskom parlamente uznal, že územie je z geologického hľadiska na výstavbu jadrovej elektrárne nevhodné. Výber tejto lokality mohol mať len taký dôvod, aby narušil homogénnosť tamojšieho maďarského osídlenia.

V dôsledku negatívneho vplyvu gabčíkovského vodného diela na životné prostredie možno očakávať, že viac ako 50 tisíc ha ornej pôdy sa stane neúrodných a 10 tisíc ha lesov bude zničených. Bude to mať výrazne negatívny vplyv na hospodársku situáciu tamojšieho obyvateľstva a negatívne ovplyvní aj jeho životné podmienky. Protesty miestneho obyvateľstva, ktoré postúpilo slovenskej vláde viac ako 70 samospráv obcí, vláda vôbec nebrala do úvahy a proti demonštrantom protestujúcim proti stavbe vodného diela, viackrát použila v roku 1991 políciu. V blízkosti vodného diela býva približne 100 tisíc Maďarov. Obávajú sa predovšetkým toho, že voda, ktorá tečie vo výške kostolných veží 16 m nad úrovňou zeme, pretrhne zle postavené umelé koryto.

Školstvo

Po druhej svetovej vojne, po uzavretí maďarských škôl na Slovensku, v dôsledku vysídlení, deportácií a výmeny obyvateľstva zostali Maďari na Slovensku takmer bez inteligencie. Obeťami vysídlenia a prenasledovania sa stalo aj niekoľko tisíc pedagógov. Keď v roku 1949-50 v Československu znovu otvorili maďarské školy, našlo sa len 100 kvalifikovaných maďarských pedagógov.

Politické zmeny po novembri 1989 nepriniesli zásadné zmeny v školskej politike vlády týkajúcej sa Maďarov. Vláda neprijala zásadu samosprávneho riadenia školstva. Návrh na vytvorenie vysokej školy na prípravu pedagógov v maďarskom jazyku v roku 1990 vládnuce politické sily zamietli.

Kultúra

Po páde komunizmu sa zmenil systém štátnej podpory kultúry. Predtým bolo možné získať dotáciu len zo štátnych zdrojov, čo z obsahového i z ideologického hľadiska v rovnakej miere ovplyvňovalo kultúrne aktivity. V súčasnosti pramene štátnej dotácie vysychajú, a nadačné a iné možnosti podpory sa - čiastočne pre insolventnosť maďarského obyvateľstva, čiastočne kvôli nedostatkom daňových zákonov nevyvinuli. Maďarská tlač, vydávanie kníh a udržiavanie jestvujúcich kultúrnych inštitúcií je teda naďalej odkázané na štátne dotácie. Slovenský parlament zamietol návrhy maďarských poslancov na samosprávu v oblasti kultúry.