Medzi základné územnoplánovacie dokumenty v oblasti cestovného ruchu a riešenia jeho ďalšieho rozvoja patrí dokument Regionalizácia cestovného ruchu v SR. Zaoberá sa jednak vymedzením regiónov cestovného ruchu ako funkčných a priestorových jednotiek s vhodnými predpokladmi ich komplexného rozvoja, ďalej rieši ocenenie územia pre cestovný ruch a ich kategorizáciu, význam a rozvojové priority regiónov ako aj implementáciu tohto dokumentu v praxi.

Spomínaný dokument vymedzuje región cestovného ruchu z hľadiska kritérií vnútorných väzieb a súdržnosti, homogenity podmienok a ponuky ako aj predpokladu identifikácie miestnych resp. regionálnych aktérov s takto vymedzenými regiónmi.

Je však evidentné, že žiadna regionalizácia a teda ani regionalizácia cestovného ruchu na Slovensku nemôže mať univerzálnu platnosť a vyhovovať všetkým požiadavkám. Pri jej tvorbe totižto vždy dochádza k vyzdvihovaniu jedných faktorov a k potlačovaniu iných na základe zvolených kritérií, pretože v každom priestore existujú javy pôsobiace antagonisticky a treba teda zvoliť optimálne riešenie pre dosiahnutie stanovených cieľov.

Región taktiež môžeme chápať ako časť priestoru, ktorá je charakterizovaná približne rovnakými podmienkami realizácie turizmu a možnosťami ich využitia. Pri vymedzovaní regiónov sa do úvahy brali nasledovné kritériá (Regionalizácia CR v SR, dostupné na www.economy.gov.sk ):

  • prírodné danosti - morfológia terénu (horstvá, údolia, nížiny, vodstvo, vegetácia, prírodné atraktivity)
  • civilizačné danosti - druh osídlenia, vzťah sídla k jeho záujmovému územiu, civilizačné atraktivity atď.
  • spoločný dopyt - rovnaké trhy a segmenty pre celý región, resp. jeho časti
  • existencia prirodzeného centra
  • podobnosť podmienok (prírodných, vytvorených) pre turizmusň
  • geograficko-prírodné hranice
  • spoločný vývoj - historické vymedzenie územia
  • analogické funkcie územia pre turizmus (i v zmysle potenciálu)
  • určitá minimálna veľkosť územia
  • vnútorné väzby v rámci regiónu, ktoré sú silnejšie ako väzby smerom mimo územia regiónu
  • predpoklad stotožnenia sa miestnych aktérov s takto vymedzeným regiónom
  • spoločný prístup a infraštruktúra
  • spoločná turistická ponuka

Ako vyplýva z vyššie uvedeného, početnosť a rôznorodosť kritérií na vymedzenie regiónu nevyhnutne vedie k potrebe voľby ich vhodnej kombinácie na stanovenie a vymedzenie optimálneho priestorového útvaru - v našom prípade regiónu cestovného ruchu.

Na základe takto vyšpecifikovaný kritérií hodnotenia územia bolo pre účely regionalizácie cestovného ruchu v Slovenskej republike vyčlenených 21 regiónov cestovného ruchu. Ide o tieto regióny: Bratislavský, Podunajský, Záhorský, Dolnopovažský, Strednopovažský, Nitriansky, Hornonitriansky, Severopovažský, Turčiansky, Oravský, Liptovský, Ipeľský, Gemerský, Horehronský, Pohronský, Tatranský, Spiššský, Košický, Šarišský, Hornozemplínsky, Dolnozemplínsky. Hranice medzi jednotlivými regiónmi však nesmieme chápať ostro ako línie, ale skôr ako prechodné zóny kde dochádza k zmene v spádovosti medzi jednotlivými funkčnými centrami susedných regiónov. Naviac susedné regióny neposôbia negatívne jeden na druhý, ale dochádza tu veľmi často k významnej spolupráci a prepojeniu regiónov na vyššej hierarchickej úrovni.

Stanovenie potenciálu územia

Pri hodnotení potenciálu územia pre turizmus môžeme vychádzať z jeho definície Svetovej organizácie turizmu, a teda turizmu ako "súhrnu aktivít osôb cestujúcich do miesta mimo ich obvyklého prostredia alebo bydliska po dobu kratšiu ako jeden súvislý rok za účelom trávenia voľného času, podnikania alebo za inými účelmi".

Zo samotnej podstaty turizmu ako veľmi rôznorodého a individualizovaného javu vyplýva že nie je možné jeho hodnotenie ako celku, ale musí dôjsť k rozčleneniu na jednotlivé zložky a k stanoveniu ich potenciálu. Následne je potom možné stanoviť celkový potenciál regiónu, nie však na základe čistej sumácie, ale ako výsledok synergického efektu spolupôsobenia jednotlivých zložiek.

Pri hodnotení potenciálu došlo k dekompozícii na prvky - aktivity turizmu - predstavujúce jednotlivé čiastkové potenciály. Tieto aktivity sú podľa Regionalizácie cestovného ruchu v Slovenskej republike vypracovanej ministerstvom hospodárstva SR trojakého charakteru:

  • viazané na prírodné prostredie - aktivity viazané na prírodné, pôvodné prostredie, resp. možnosti krajiny samotnej pre jednotlivé aktivity turizmu (pobyt a rekreácia pri vode, pri termálnej vode, vodné športy, vodáctvo, pešia turistika, pobyt v lesnom prostredí, na vidieku, cykloturistika, zjazdové lyžovanie, bežecké lyžovanie, návšteva jaskýň, horolezectvo, paragliding, rybolov, poľovníctvo)
  • viazané na vytvorené prostredie s dlhodobou fixáciou - objekty stavebnej investičnej činnosti (kultúrne a historické pamiatky, pobyt v kúpeľoch, zariadenia cestovného ruchu, informačné kancelárie)
  • viazané na organizačné predpoklady a permanentnú aktivitu - účasť na konferenciách, výstavy a veľtrhy, návšteva kultúrnych podujatí, návšteva kultúrnych podujatí, návšteva múzeí a galérií, poznávanie miestnych tradícií, športové aktivity

K hodnoteniu potenciálu dochádza v dvoch rovinách. Jednou je priestorové hľadisko, ktoré sa odvíja od samotného areálu vymedzeného územia - regiónu, pričom druhým hľadiskom je časový rozmer. Na základe tohto vymedzenia bolo následne hodnotený potenciál územia v dvoch časových horizontoch a to v strednodobom - do päť rokov a v dlhovom - nad päť rokov.

Pre hodnotenie jednotlivých aktivít boli vytvorené štyri úrovne - stupne vhodnosti územia pre vykonávanie jednotlivých aktivít turizmu (Regionalizácia CR v SR, dostupné na www.economy.gov.sk):

  • základný stupeň potenciálu - vhodnosť územia pre danú aktivitu možno evidovať, dosahuje však nízku úroveň a neprekračuje regionálny význam
  • priemerný stupeň potenciálu - vhodnosť územia pre danú aktivitu je zvýšená, dosahuje priemernú úroveň, významná z nadregionálneho pohľadu
  • dobrý stupeň potenciálu - vhodnosť územia pre danú aktivitu je významná na národnej úrovni
  • vysoký stupeň potenciálu - vhodnoť územia pre danú aktivitu je veľmi významná a porovnateľná s významnými lokalitami v zahraničí.

V neposlednom rade je dôležité spomenúť existenciu faktorov, ktoré síce nepatria do definície turizmu ale pôsobia na jeho potenciál či už pozitívne alebo negatívne. Tieto faktory často nemusia byť zohľadňované pri tvorbe regiónov cestovného ruchu, ale keďže sú prítomné v krajine je nevyhnutné vziať ich v úvahu minimálne pri konečnom hodnotení potenciálu toho ktorého regiónu.

Medzi modifikujúce faktory zaraďujeme:

  • intenzívne poľnohospodárstvo
  • veľkoplošné vojenské priestory
  • ochrana vodných zdrojov
  • znečistenie ovzdušia
  • ťažba surovín
  • skládky odpadov
  • staré environmentálne záťaže
  • celková kvalita životného prostredia podľa environmentálnej regionalizácie
  • vyšší stupeň ochrany prírody a krajiny
  • dopravná dostupnosť
  • poloha voči sídlam s vysokou koncentráciou obyvateľstva

Odporúčané weby