Biomasa predstavuje najväčší potenciál obnoviteľnej energie sveta i Slovenska. Tvoria ju materiály rastlinného a živočíšneho pôvodu, vhodné pre energetické využitie. Biomasa sa považuje z hľadiska emisií CO2 za neutrálne palivo, nakoľko pri jej spaľovaní sa uvoľní iba toľko CO2 , koľko rastlina počas svojho rastu prijala.

Podľa zdroja vzniku existuje:

  • lesná biomasa - palivové drevo, konáre, pne, korene, kôra, piliny, 
  • poľnohospodárska biomasa - obilná a repková slama, konope, živočíšne exkrementy, odpady,
  • odpady z drevospracujúceho priemyslu - odrezky, stružliny, piliny,
  • komunálny odpad - tuhý spáliteľný odpad, skládkový plyn, kalový plyn.

Pre energetické účely sa zámerne pestujú rýchlorastúce dreviny (vŕba, topoľ) a rastliny (konope).

Pre svoj charakter je tento typ energie použiteľný prakticky na celom území Slovenska. Najviac energeticky využiteľnej biomasy produkuje drevospracujúci priemysel, významným zdrojom je aj lesná biomasa. Najväčšia časť celkového energet.potenciálu biomasy je sústredená v Nitrianskom a Žilinskom kraji.

Vzhľadom na značnú nadprodukciu poľnohospodárskych produktov v Európe a USA, často vyvolávajúcu potreby dotácií farmárom za nevyužívanie pôdy, existuje snaha využiť túto pôdu na takéto účely. V Európskej Únii sa predpokladá, že až 20-40 miliónov hektárov pôdy bude v blízkej budúcnosti nadbytočnej z hľadiska produkcii potravín. Táto pôda prichádza do úvahy na pestovanie energetických rastlín. Podobnú situáciu je možné očakávať aj v ďalších krajinách vrátane Slovenska. Pre pestovanie energetických rastlín je možné využívať nielen pôdu vyňatú z produkcie poľnohospodárskych plodín, ale aj pôdu menej kvalitnú napr. okolo ciest alebo kontaminovanú.

Bioplyn

Vysoká koncentrácia zvierat v našich poľnohospodárskych podnikoch predstavuje značný kapitál z hľadiska potenciálnej výroby bioplynu. Na Slovensku je ustajnených približne jeden milión kusov dobytka, ktorý denne vyprodukuje 60 mil. ton hnoja.

Hoci výroba bioplynu pre energetické účely je vo svete bežná, na Slovensku existuje len veľmi málo takýchto zariadení. Pár čističiek odpadových vôd a len jedno zariadenie využívajúce hnojovicu v poľnohospodárskom družstve Bátka nezodpovedajú našim možnostiam. Bioplyn vyrobený v Bátke sa využíva na kombinovanú výrobu elektriny a tepla. Pracuje na báze exkrementov hospodárskych zvierat (využíva hnojovicu od 13 tisíc kusov ošípaných a 220 tisíc kusov nosníc z hydinárskej farmy Kľačany pri Rimavskej Sobote). Niektoré ČOV (B. Bystrica, Žilina) využívajú vzniknutý kalový plyn na výrobu elektriny.

Bionafta

V roku 1991 sa v bývalej ČSFR začalo s tzv. oleoprogramom, ktorý postupne viedol k vybudovaniu 7 výrobní bionafty na Slovensku. Východiskovou surovinou je semeno repky olejnatej. V minulosti patrila výroba bionafty medzi priority v oblasti slovenského ekologického poľnohospodárstva. V súčasnosti sa však aj tu prejavuje nedostatok finančných prostriedkov a výrobne bionafty majú značné problémy so svojim odbytom.

Z hľadiska možného potenciálu výroby bionafty u nás by do úvahy prichádzalo využívanie hlavne menej kvalitných a kontaminovaných pôd, ktoré sú nevhodné na pestovanie potravinárskych plodín. Odhaduje sa, že v SR sa nachádza približne 425 tisíc hektárov kontaminovaných pôd, ktorých využívanie na výrobu bionafty by prinieslo zisk v podobe náhrady 425 tisíc ton nafty ročne, čo je takmer 50% spotreby nafty u nás.

  • Výrobňa v Spišskom Hrušove dodávala bionaftu aj pre potreby mestskej hromadnej dopravy.
  • V Spišskej Novej Vsi takto od roku 1994 používalo bionaftu pokusne 6 autobusov mestskej hromadnej dopravy. V priemere tieto vozidlá vykazovali o 10,2% vyššiu spotrebu paliva (2,6% až 43,6% podľa typu a veku vozidla) v porovnaní s klasickou naftou.
  • Spišskú bionaftu okrem toho odoberalo aj niekoľko poľnohospodárskych družstiev v blízkom okolí. Výhodou malých výrobní bionafty je ich samozásobiteľský charakter, kedy producent repky olejnatej dodávajúci semeno do výrobne, získava späť biopalivo pre svoju činnosť a tiež výlisky na kŕmenie poľnohospodársky zvierat.
  • Prestavba jedného vozidla na bionaftu je relatívne lacná a vychádza na cca 6000 Sk. Výhodou malých výrobní sú aj nižšie investičné náklady na výstavbu, čo má hlavne v našich podmienkach rozhodujúci význam.