tektonické jednotky (podľa Vašša)
1. čelná priehlbina
2. flyšové pásmo
3. bradlové pásmo
4. jadrové pohoria
5. veporské pásmo
6. gemerské pásmo
7. Zemplínske vrchy
8. vnútrokarpatský paleogén (podtatranská skupina – dnešný názov)
9. vnútrohorské panvy a kotliny
10. neovulkanity
11. kvartér

 

čelná priehlbina
- je pomerne úzky sedimentačný priestor
- vyvinutý na Morave medzi Znojmom a Ostravou, u nás sa nevyskytuje
- je vyplnená neogénnymi sedimentmi – íly, piesky, sliene,...

flyšové pásmo
- buduje severnú časť Slovenska
- horniny f1yšového pásma vznikali v hlbokom mori, časté zemetrasné otrasy. Tieto spôsobovali zvírenie nespevneného úlomkovitého materiálu, ktorý sa dostával do h1bokých častí oceánskej panvy, kde sa ukladal a spevňoval. Vznikol mohutný komplex hornín (5 a 7 km), v ktorom sa mnohonásobne striedali najmä ílové bridlice a pieskovce vo vrstvách rôznej hrúbky – označujú sa flyš.
- všetky tektonické jednotky flyšu boli v treťohorách zvrásnené a presúvané na sever v podobe príkrovov
- flyš je chudobný na skameneliny
- časté stopy po pohybe organizmov a materiálu na morskom dne - hieroglyfy
- striedanie ílovcov, ílovitých bridlíc a pieskovcov

bradlové pásmo
- lemuje okraj Centrálnych Západných Karpát
- tiahne sa v dĺžke viac ako 600 km, od východného okraja viedenskej panvy, stredným Považím na Oravu, odtiaľ do Poľska, na územie Slovenska sa vracia v Pieninách, odkiaľ pokračuje na východné Slovensko, na Ukrajinu a do Rumunska
- max. šírku dosahuje medzi Púchovom a Považskou Bystricou (15-20 km)
- bralá predstavujú šošovky vápencov najmä druhohornými (jura a spodná krieda) o veľkosti od niekoľko metrov do niekoľko km, sú obklopené mäkšími ílovitými a slienitými horninami vrchnej kriedy a paleogénu, ktoré tvoria zníženiny medzi nimi.
- bradlové pásmo je najzložitejšia geologická jednotka. Opakované vrásnenia spôsobili, že pôvodne široká sedimentačná oblasť bola pri pohyboch litosférickych platní stlačená a veľmi zredukovaná
- Vršatecké bradlá – Biele Karpaty

jadrové pohoria
- je najsevernejším pásmom Vnútorných Západných Karpát
- od veporského pásma je oddelené Čertovicou zlomovou líniou, ktorá má výrazný morfologický prejav (sedlo Čertovica)
- názov je odvodený od typického fenoménu, ked’ v centrálnej časti pohoria (jadre) vystupujú horniny kryštalinika - granitoidy (žula, granodiorit, kremenný diorit) a kryštalické bridlice (ruly, svory, fylity, amfibolity, migmatity) prvohorného, príp. staršieho veku.
- jadro je eróziou obnažené a lemované mladoprvohornými a druhohornými horninami obalu a príkrovov. Kryštalinikum spolu s obalom sa označuje tatrikum, na ktoré boli počas kriedového vrásnenia nasunuté príkrovy: spodné - fatrikum, stredné - hronikum a vrchné - silicikum. Príkrovy pôvodne predstavovali rozsiahle doskovité telesá, kĺzajúce sa po takmer rovnom alebo slabo naklonenom podklade. Presúvali sa na vzdialenosť viac než 50 km od juhu na sever a tvoria ich najmä druhohorné horniny. Dnes po nich ostali len zvyšky.
- obal tvoria mladoprvohorné a druhohorné horniny - najmä vápence a dolomity
- jadro nevystupuje na povrch – Chočské a Humenské vrchy

Ďumbierske N.T.- ďumbierska žula (granodiorit), prašivská žula

veporské pásmo
- zaberá podstatnú časť Slovenského Rudohoria
- od gemerského pásma je oddelené margeciansko-ľubeníckou zlomovou líniou, pričom gemerské pásmo je nasunuté na veporské pásmo
- základnou jednotkou veporského pásma je veporikum tvorené kryštalinickým podkladom. Sú v ňom zastúpené granitoidy ako aj kryštalické bridlice (ruly, migmatity, svory a fylity). Obal tvoria rôzne usadené horniny mladších prvohôr a druhohôr. Pri alpínskom vrásnení boli tieto horniny tlakovo premenené
- nachádzajú sa i vápence

gemerské pásmo
- tvorí najjužnejšiu jednotku Vnútorných Západných Karpát
- do gemerského pásma sa radia tektonické jednotky gemerikum, príkrov Bôrky, meliatikum, turnaikum a silicikum.
- základ gemerského pásma tvorí gemerikum. Vystupuje v centrálnej časti Vo1ovských vrchov. Je budovaný predovšetkým usadenými horninami (vápence a rôzne kremité horniny a sopečnými horninami (ryolity, bazalty). Sú pomerne málo premenené. Celé gemerikum podstieľajú granitoidné horniny, ktoré a mnohých miestach vystupujú na povrch. Horniny starších prvohôr lemujú obalové sekvencie najmä mladoprvohorného veku, s rôznymi úlomkovitými sedimentami, bazaltami a vápencami zmenenými na magnezit.
- v silicikume prevládajú rôzne typy vápencov, zastúpené aj bridlice a pieskovce

Zemplínske vrchy
- zlepence, pieskovce, bridlice, JV-časť vápence a dolomity, lokálne vulkanické horniny (ryolity, andezity)

vnútrokarpatský paleogén – podtatranská skupina
- nachádza sa J a JZ od bradlového pásma
kotliny: Podtatranská, Hornádska, Turčianska - SV, Žilinská, časť Horehronského podolia, Hornonitrianska
+ Šarišská vrchovina, Spišská Magura, Levočské vrchy, Oravská vrchovina, Skorušinské vrchy, Súľovské vrchy, Bachureň
- v horninovom zložení sú hrubozrnné zlepence s okruhliakmi vápencov, brekcie tvorené dolomitom, vápnité a dolomitické pieskovce, ako aj flyšové vrstevné súbory s rôznym zastúpením ílovcov a pieskovcov



vnútrohorské panvy a kotliny
- vypĺňajú ich predovšetkým usadené horniny ml. treťohôr
- pôvodne predstavovali morské panvy, ktoré postupne sa vysladzovali a zanikli
mladotreťohorné panvy: Viedenská, Dunajská, Juhoslovenská, Východoslovenská, kde hrúbka sedimentov dosahuje 5 a 6 km

kotliny: Považské podolie, Turčianska, Hornonitrianska, Žiarska, Pliešovská, Zvolenská, Košická, Oravská
- kotliny sú vyplnené prevažne jazenými a riečnymi sedimentami
panvy
Viedenská panva (Záhorská nížina) – zlepence, íly, piesky, pieskovce, štrky, riasové vápence-
ml. treťohôrné
Dunajská panva – štrky, piesky, íly, riasové vápence, piesčito-vápnité íly, prachovce, riasové
vápence
Juhoslovenská panva – zlepence, pieskovce, riasové vápence, i sopečné horniny (v menšej miere)
Východoslovenská panva – pieskovce, vápnité íly, štrky, zlepence, tufy, tufity, uhoľné slojky, lignit, ložiská kamennej soli

vnútrohorské kotliny
Považské podolie – zlepence, pieskovce, sliene, íly, štrky, piesky
Turčianska – - ll - + tufity a uhoľné sloje
Hornonitrianska kotlina – - ll - + tufity a uhoľné sloje
Žiarska kotlina – - ll - + tufity a uhoľné sloje
Zvolenská - - ll - + tufity a uhoľné sloje
Oravská kotlina – podložie flyš prikrytý neogénnymi ílmi so slojkami lignitu

neovulkanity
- andezity, ryolity a ich tufy, tufity, v menšej miere bazalty a ich tufy
- posledné produkty vulkanizmu majú pliocénny a kvartérny vek

kvartér
- je v každej jednotke
- kvartér predstavuje najkratšie geologické obdobie vo vývoji Západných Karpát
- char. znak striedanie chladnejších období (glaciály) s teplejšími (interglaciály)
- kvartérne sedimenty zaberajú na Slovensku viac ako 2/3 plochy územia a prekrývajú rôznou hrúbkou všetky geologické jednotky
- niekoľko genetických typov:

- glaciálne sedimenty vznikali činnosťou ľadovcov. Dnes sú súčasťou akumulačných foriem georeliéfu - morén. Morénová akumulácia je tvorená netriedeným úlomkovitým materiálom rôznej veľkosti (balvany, štrk, piesok, hlina).
- fluviálne sedimenty - činnosťou rieky. Alúvium tvoria opracované riečne sedimenty charakteru štrkov, pieskov a kalových hlín. Sú súčasťou riečnych nív. Alúvium je tridené podľa veľkosti - najťažší materiál je naspodku. Riečne terasy vznikali počas glaciálov a interglaciálov v starších štvrtohorách
- proluviálne sedimenty - sedimenty náplavových kužeľov, formujú sa činnosťou riečnych tokov, predovšetkým na kontakte pohoria s nížinou alebo kotlinou. Majú neopracovaný alebo len slabo opracovaný materiál, vo zvislom reze netriedený (prolúvium). V horizontálnom smere je materiál zrnitostne triedený
- eolické sedimenty sú dokonale opracovaoé. Delia sa podľa zrnitosti na hrubšie zrnité naviate piesky a jemnejšie zrnitý prach - spraš
- elúvium – zostali na mieste vzniku a plynule prechádzajú do materskej horniny
- delúvium – vznikli pohybom zvetralín na svahu
- kolúvium – pod svahom, má väčšiu hrúbku
- organogénne sedimenty – rašeliny, travertíny a penovce

priestorové rozmistnenie kvrtérnych usadenín
vysokohorská – nad 1500 m
- glaciálne, periglaciálne, glacifluviálne i fluviálne sedimenty
stredohorská – pohoria do 1500 m
- fluviálne a proluviálne, svahové sedimenty
nížinná oblasť – najviac
- fluviálne, eolická sedimentácia

travertín – vzniká vyzrážaním uhličitanu vápenatého z teplých alebo studených minerálnych prameňov za spolupôsobenia niektorých rias a rastlín
penovec- čiastočne spevnený sediment travertínu
eolické usadeniny-spraše- vznikali vyvievaním jemného prachovitého materiálu zo zvetralín silnými S a SZ vetrami (Podunajská pahorkatina, Borská nížina)