- neolitická revolúcia, jaskyňa Jarmo – SV Irak – cca pred 7 tis. rokmi
- 2 faktory pre uskutočnenie poľnohosp.: 1. zámerný vývoj kultúr (matriarchát), 2. nie je možný priamy prechod od zberačstva k zámernému pestovaniu;; - de Candole – jedna z najstarších teórií o vzniku a pôvode kult. rastlín, 1. dnešné kult. rastliny boli domestifikované v tých oblastiach, kde sa i dnes vyskytujú ich divo rastúce druhy (tzv. genetické poklady); 2. človek bol prinútený k zmene obživy od lovu a zberu k poľnohosp. nedostatkom lovnej zveri v dobe klim. zmien
- Vavilov – využil myšlienky de Candolleho; podľa neho treba pravlasť dnešných kult. rastlín hľadať tam, kde je najv. dif. rastl. spoločenstiev; rozdelil dnešné kultúry do 3 skupín: 1. Primárne – človek ich začal pestovať zámerne (pšenica, jačmeň, kukurica); 2. Sekundárne – rastliny ako plevel v prim. kult. (raž, ovos, ryža); 3. Terciárne – antropofyty – pri ľud. obydliach (konope, mak, zemiaky, ...); - Vavilov – vymedzil gencentrá (tab.!);
gencentrá = centrá variability (v miestach veľkej diferenciácie rastl. druhov), kt. majú dostatok mutácií daného rastlinného druhu; čiže ide o územie kde v danom rastlinnom druhu existuje dostatok premenlivých génov, kt. zaistia pri krížení rozvoj celého radu odrôd danej rastliny (prirodzene alebo zásahom človeka)
KOPANIČIARSKE POĽNOHOSP.
- vegetatívne rozmnožovanie rastlín, ako prvé náradie – motyka (kopalo sa)
- predkovia poľnohosp. žili pri riekach, jazerách – mali dostatok bielkovín, vitamínov; malé využívanie morských produktov
- kolíska poľnohop. = JV Ázia – najstaršie skrotené zvieratá; motyka; banány, jamy;; - chlebovník, palma kokosová, ryža – rôznorodý význam rastlín; -ošípané, sliepky, husi, kačky, pes = udomácnené zvieratá
- predkom domácej ošípanej – sviňa divá; - kultový význam potlačil chov zvierat (náb.); domestifikované boli mnohé zvieratá (sliepka, tur, ...)
- matriarchát --> patriarchát, zmena v soc. štruktúre;; - neskôr boli udomácnené: ovca, koza. kôň, osol; pes – mal ochrannú funkciu
- z centra vývinu poľnohosp. sa šírilo na všetky strany
- v Afrike – druhotné centrum (Guinejský zál.)
- Stredomorie – tretie centrum (E, GR, ...) – iné klim. podm., (olivy, figy, ...)
- Tichomorie – štvrt centrum; Stredná Amerika – piate centrum
- v Amerike dva regióny: a.)peruánsky; b.)mexicko-guatemalský
SEMENÁRSKE POĽNOHOSP.
- prechod medzi vegetatívnym rozmnožovaním a semenárskym rozmnožovaním rastlín bol rozdielny – závisel od prírodných a spol. podm. regiónov;; - 3 oblasti udomácnenia rastlín, kt. sa rozmn. pomocou semien: 1. Západoindická (transindická, cisindická, Blízky Východ); 2. Sprašová Čína; 3. Etiópska brána;; - všetky tri sú na okrajoch kopaničiarskej kultúry; v každej oblasti sa vytvoril poľnohosp. komplex – rastliny obsahovali: škrob, tuky, bielkoviny;; - 1. Západoindická – pravlasť druhov ako: fazuľa, uhorky, kukurica, reďkovka, šalát; využívanie klim. podm. – monzúny;; - 2. Čínska oblasť – sója, proso, fazuľa;; - 3. Etiópska oblasť – jačmeň, proso, bavlna
- významná sem. cesta: India – J. Arábia, Etiópia
- vytváranie stád (stádové zvieratá) – udomácňovanie zvierat; hov. dobytok = pluhový dobytok;; - Mayovia – iná organizácia poľnohosp., vyčerpali pôdu okolo mesta, tým mestá zanikli a vznikla opustená degradovaná pôda
VZNIK PASTIERSTVA
- pastierstvo = mladšia forma poľnohosp.; spásanie malo za následok vzďaľovanie pastiera od centra poľnohosp. – vznik kočovného pastierstva (nájazdy); -pastierstvo vzniklo z domácej kultúry (nie naopak!)
VZNIK TRŽNÉHO POĽNOHOSP.
- tam, kde bola vysoká koncentrácia obyv., blízke trhy, SZ Európa, pobrežie Baltiku;; - západne od ruských stepí a na S od Álp bolo zmiešané poľnohosp. – chov dobytka na mlieko, mäso; +pasienky
- prílohové poľnohosp. – rôzne časti: orná pôda, lúka, pasienok; prílohové poľnohosp. vystriedalo žiarové poľnohosp. (vypaľovanie)
- rast obyv. – pôdny fond sa nemohol rozširovať – úhorové poľnohosp. (druhotné pasienky, orná pôda), -pluh zo železa
- 19. stor. – tlak na poľnohosp. – tržné vzťahy – intenzívnejšie využívanie poľn. pôdy, špecializácia poľn. na niektoré plodiny (text. priem. vo VB); -medzi producenta a spotrebiteľa sa dostal obchodník (kapitalista); -rozvinul sa medzikontinentálny obchod, dovoz nových výživových produktov, kt. sa v Z Európe nevyrábali;; - pestovanie citrusov v Izraeli – židovskí podnikatelia rozvinuli pestovanie citrusov, lok. faktory: slnko+voda+kapitál
VÝVOJ POĽNOHOP. V SPOL. FORMÁCIÁCH
- pôvodný človek sa dlho prispôsoboval; Prvotne pospolná spoločnosť – dobrá znalosť prostredia, napr. v Austrálii používali domorodci do príchodu kolonistov 70-240 druhov divo rastúcich rastlín, podobne Amerika
- ťažné zvieratá boli do príchodu Európanov neznáme, preto ich použitie výrazne zmenilo poľnohosp.; -pôda bola vlastníctvom rodu;; - už v prvotnopospolnej spoločnosti je deľba práce medzi mužom a ženou; - neskôr ďalšie členenie na: pastier, poľnohospodár
- zvýšená produktivita práce umožnila vznik prvých obchodných centier
Otrokársky výrobný spôsob – rozvoj výrobných síl, oddelenie remesiel od poľnohosp., vznik miest; kontrast dedina - mesto; vytvárajú sa prebytky potravín – špecializácia na nepoľnohosp. činnosť; poľnohosp. sa stalo na 1000 rokov rozhodujúcou výrobnou základňou spoločnosti; -využívali sa prír. zdroje – záplavy; - otroci sa na konci spoločnosti stali určitou brzdou rozvoja
Feudalizmus – intenzívna remeselná výroba, ťažba rúd, ale stále je najviac obyv. zamestnaných v poľnohosp.; -hospodárenie v súkromnom sektore sa stalo zákl. výr. jednotkou, vytvorili sa nové vnútorné nové usporiadania vidieckych sídiel s jednoduchou štruktúrou pôdy pri dome;; - 3-poľný systém – ozimina, jarina, úhor; na konci feudalizmu bol silný rozvoj výrobných síl; vznik tovarovej výroby rozbíja staré feudálne vzťahy;; -objavujú sa prvé agrárne reformy – zrušenie nevoľníctva;; -premena produktov na tovar
Kapitalizmus – tovarová výroba rozbila staré feudálne vzťahy; - pruský typ kapital. vzťahov v poľnohosp. – trh;; -americký typ na feudálnych prežitkoch = „rodinné farmy“
- drevo – pre metalurgiu, stavebníctvo – negatívne dôsledky;; -zvýšil sa záujem o chov oviec;; - S.V.Bath – pokladá za prelom v phosp. 12. až 13. stor.
- v Európe sa zvýšila cirkulácia peňazí; -na konci feudalizmu bol prechod od feudálnej renty na kapitalistickú rentu; renta sa delí: vlastník pôdy, podnikateľ (pachtovník)
- I. diferenciálna pozemková renta – trvalý zisk z vlastníctva pôdy
- Cena poľn. výrobkov je určovaná podmienkami výroby na najhorších pôdach, lebo pri priemerných podmienkach by obrábanie najhorších pôd nebolo možné
- II. diferenciálna renta – dodatočný zisk – rozdielnosť produktivity investícií vložených do pôd rôznej kvality
- v kapitalizme nastal rozvoj trhu, 3-poľný systém skončil, nastupuje striedanie plodín a intenzívnejšie využívanie pôdy, základom poľnohosp. je kapit. farma (rodinná)
Etapy vývoja ČS poľnohosp. po r. 1945:
1. Dokončenie pozemkovej reformy; odobratie pôdy tým čo ju mali, pridelenie pôdy bezzemkom; 2. zakladanie družstiev nízkych typov, v pohraničí ŠM; 3. rast mechanizácie; 4. koncentrácia poľn. podnikov, prechod do vyšších typov družstiev; 5. vzájomná spolupráca – kooperácia, koncentrácia, integrácia; 6. po r. 1989: rozpad veľkých podnikov na pôvodné, JRD --> PD, väčšia samostatnosť podnikov