Referáty

Azonálne pôdne typy ovplyvňuje ich materská hornina (chemizmom) a prítomnosť hladiny podzemnej vody blízko povrchu príp. záplavy.

Na základe obsahu organických a minerálnych látok, charakteru a veľkosti zrnitostných častíc (skeletu – štrk, kameň, balvan) a podľa jednotlivých frakcií jemnozeme (piesok, prach, íl) sa delia pôdy na: organické zeminy a organo-minerálne (minerálne) zeminy.

Úrodnosť je hlavný kvalitatívny znak odlišujúci pôdu od horniny. Zahŕňa jej schopnosť poskytovať úrodu rastlín a úzko súvisí so schopnosťou pôdy vytvárať optimálne podmienky pre rast a vývoj rastlín počas vegetácie. Úrodu formuje komplex fyzikálnych, chemických, fyzikálno-chemických a biochemických procesov, ktoré sa uplatňujú aj pri tvorbe pôd.

V dôsledku predhorskej a výškovej zonálnosti, narastajúcou výškou resp. približovaním sa k pohoriu dochádza predovšetkým ku klimatickým zmenám, zvyšuje sa zrážkový úhrn, znižujú sa teploty a výpar, to podmieňuje rozrôznenie vodného režimu v pôdach, ktorý najvýraznejšie pôsobí pri utváraní pôdnych typov.

Problém definície a vymedzenia miest na Slovensku resp. ich odlíšenie od vidieckych sídiel nie je jednoznačne vyriešený ani v priestore ani v čase. Všeobecne sa najčastejšie používajú kritéria historicko-právne, štatistické a fyziognomické.

V súčasnosti (2002) je na Slovensku 2 745 vidieckych obcí, v ktorých žije len 45 % obyvateľov. Za vidiecke obce považujeme tie, ktoré nemajú štatút mesta. Obec je administratívno-štatistická jednotka a môže sa skladať z jedného alebo viac sídiel.

Energetické zdroje na báze obnoviteľných energií (okrem vodných elektrární) hrajú zatiaľ v energetickej bilancii Slovenska zanedbateľnú rolu. Svetový trend ale jednoznačne smeruje k intenzívnejšiemu využívaniu týchto čistých energií, preto ich vyššie využívanie je zakotvené medzi strategické ciele energetickej politiky u väčšiny štátov sveta, vrátane Slovenska.

Formy reliéfu nie sú závislé len od geomorfologického činiteľa, ale aj od geologického prostredia.

Klasifikácia reliéfu vychádza z množstva rôznych kritérií. Najčastejšie sa však vyčleňujú základné typy reliéfu podľa genézy. Podľa toho môžeme rozoznať glaciálny reliéf, periglaciálny reliéf, eolický reliéf, riečny reliéf, svahový reliéf a antropogénny reliéf

Do triasu, v najstaršej etape Západných Karpát sa v jej priehlbine usadzovali piesočnaté a ílovité sedimenty, neskôr silne premenené - ruly, migmatity, svory, fylity, sú súčasťou jadier všetkých pohorí Vnútorných Karpát. Usadzovali sa aj tufy, neskôr spolu s bazaltmi premenené na amfibolity (V Nízkych Tatier, Malé Karpaty). Najmohutnejšie boli vyvinuté staropaleozoické komplexy vo V časti Slovenského rudohoria (gelnická a rakovecká skupina). Gelnická skupina je charakteristická flyšovou sedimentáciou a mohutným kyslým vulkanizmom, rakovecká skupina zas sedimentáciou pieskovcov a piesočnatých bridlíc, vyššie ílovitých bridlíc, sprevádzaná sopečnou činnosťou.

Priemysel je hlavnou zložkou národného hospodárstva Slovenska. Na tvorbe národného dôchodku sa podieľa jednou tretinou. Jeho súčasný stav, odvetvová štruktúra a priestorové rozloženie sú výsledkom vývoja minulosti. Priemyselná výroba na Slovensku sa rozbiehala od začiatku 19.stor. Remeselné dielne a manufaktúry sa pomaly menili na továrne, pričom súčasne vznikali aj nové továrne. Podstatou vzniku tovární bolo zavádzanie strojovej výroby. V roku 1832 dali do prevádzky parný stroj v súkenke v Haliči pri Lučenci. Strojová technika prenikala aj do iných odvetví a podmienila ich rozvoj. Rozvíjali sa tradičné priemyselné odvetvia, ako ťažobný priemysel, železiarstvo, drevársky, textilný, sklársky, garbiarsky a papiernický priemysel.

Dôležitou súčasťou hospodárstva každého štátu je jeho dopravný systém, telekomunikačná a energetická sieť. Stav dopravného a telekomunikačného systému je zrkadlom stupňa zavádzania nových technológií do ekonomiky, ale aj predpokladom celkového rozvoja hospodárstva.

Riečna niva sa vyskytuje pozdĺž koryta rieky obojstranne alebo asymetricky, je sklonená v smere vodného toku. Počas povodní je zaplavovaná sčasti alebo v celom rozsahu. Riečna niva môže vznikať počas rôznych dynamických fáz rieky – eróznej, akumulačnej a fázy dynamickej rovnováhy; najlepšie podmienky pre formovanie riečnej nivy sú počas fázy dynamickej rovnováhy, kedy je pozdĺžny profil rieky relatívne stabilný vo vertikálnom smere.

Azonálnosť je priestorová diferenciácia geosféry nepodliehajúca zákonitostiam solárne určeného usporiadania zložiek prírody. Azonálnosť je determinovaná zákonitosťami geologických a geomorfologických procesov, ktoré závisia od pohybov a vývoja zemskej kôry. Prvotná príčina azonálnosti je teda v rozdiferencovaní endogénnych zemských procesov. Tie spôsobily rozčlenenie fyzickogeografickej sféry na kontinenty a oceány, kontinentov na pohoria a nížiny, v rámci horských sústav vznik čiastkových pohorí a vnútrohorských kotlín.

Ohrozenie záujmov ľudskej spoločnosti zo strany určitých vlastností a procesov prebiehajúcich v prírode je v súčasnosti vnímané cez limity využitia krajiny, ktoré určujú hranicu uspokojovania potrieb spoločnosti. Ľudská spoločnosť sa stáva čoraz zraniteľnejšia, preto je potrebné vyhodnotenie prírodných hrozieb a následné technické a organizačné opatrenia.

Chod a rozloženie podnebných prvkov na Slovensku

- najväčší vplyv má reliéf prostredníctvom nadmorskej výšky, aj expozícia reliéfu, menej oceanita a kontinentalita, lesná pokrývka, väčšie vodné plochy a človek, v prvom rade však slnečná radiácia a atmosférické procesy

Územie Slovenska leží v miernom klimatickom pásme s pravidelným striedaním ročných období, čo je typickým znakom stredných zemepisných šírok. Atlantický oceán, Stredozemné i Baltické more sú od nás približne rovnako vzdialené. To ovplyvňuje aj počasie u nás.

edafón: tvoria živé organizmy v pôde a delia sa na:
• pedobionty - nemôžu mimo pôdy existovať
• pedoxény - časť života žije v pôde a časť mimo
• pedofili - náhodne migrujú do pôdy
edafón delíme na:
fytoedafón (huby, riasy, baktérie) a zooedafón (prvoky, červy, larvy, nálevníky)
makroedafón (pozorovateľný voľným okom) a mikroedafón (min 75x)

Jazerá sú prírodné zníženiny (jazerné panvy), vyplnené vodou (zo zrážok, ľadovca ...) Vznikajú len v zníženinách, do ktorých pritečie viac vody ako sa odparí alebo odtečie.

Umelé vodné nádrže sú vodné útvary, ktoré vznikli umelou akumuláciou vody. Medzi najvýznamnejšie úlohy v sociálno-ekonomickom rozvoji jednotlivých štátov, resp. ich regiónov patrí v súčasnosti zabezpečenie potrebného množstva vody primeranej kvality pre obyvateľstvo, priemysel, energetiku a poľnohospodárstvo. V tomto smere zohrávajú dôležitú úlohu rôzne vodné, resp. vodo-hospdárske diela, medzi ktoré patria aj umelé vodné nádrže.

Podpovrchová voda je voda vyskytujúca sa v zemskej kôre vo všetkých skupenstvách v priamom kontakte s horninovým prostredím, označovaná aj ako voda vo vodných útvaroch pod zemským povrchom.

- vyskytuje sa vo všetkých troch skupenstvách
- delí sa z hľadiska trvácnosti na:

Výskyt Podzemnej vody je podmienený existenciou takej horniny, ktorá má schopnosť vodu nielen prijať ale ju aj odovzdávať. Musí obsahovať póry a pukliny väčšie ako kapilárne. Pohyb je vyvolaný výhradne gravitačnou silou. Prenáša hydrostatický tlak. Voda prirodzene preniká do väčšej hĺbky.

Georeliéf je plošné rozhranie medzi pevnými geosférami (litosférou, respektíve pedosférou) na jednej strane a tekutými geosférami (atmosférou alebo hydrosférou) na strane druhej. Je to jedno z najdôležitejších rozhraní krajinnej sféry, v okolí ktorého vzniká oblasť najintenzívnejšej interakcie jednotlivých prvkov krajiny. Táto oblasť, v ktorej prebieha väčšina geomorfologických procesov, sa označuje ako geomorfosféra.

Dnes už je všeobecne známe, že pravlasťou Rómov je India. V minulosti sa však viedli rôzne dohady o tom, odkiaľ títo kočovníci prišli. V tej časti Európy, kam prišli najskôr, nielenže nie sú nijaké správy o ich pôvode, ale kronikári sa nezmieňujú ani o mieste, odkiaľ bezprostredne prišli.

Celkove sú Dómovia skupinou, ktorá v dosiaľ neznámej dobe a z neznámych príčin emigrovala cez Pandžáb. Tento veľký pohyb nebol súvislý a organizovaný. Prebiehal v jednotlivých etapách po menších skupinách, ktoré však udržiavali medzi sebou kontakt. Títo ľudia, ktorých vyššia spoločnosť neprijala medzi seba, boli nútení stále ostávať na jej perifériách.

Z Indie postupovali Rómovia cez Perziu do Arménska. Z ich jazyka možno usúdiť, že sa tu istý čas zdržali. Jedna časť potom pokračovala cez dnešnú Sýriu a Sinajský polostrov k africkému pobrežiu Stredozemného mora. Popri ňom putovali k Gibraltarskému prielivu a odtiaľ na Pyrenejský polostrov do Španielska. Početnejšie skupiny však prechádzali Malou Áziou do dnešného Grécka.

Masové deportácie a úteky z jednej krajiny do druhej v snahe nájsť menej nebezpečné prostredie sa podpísali pod „roztrúsenie“ Rómov po celej Európe. Oslobodení z táborov boli často ponechaní bez pomoci ako osoby bez štátnej príslušnosti či vysídlenci, celkom odkázaní na úradnícku byrokraciu a zvláštne predpisy.

Väčšina európskych Rómov zostala po druhej svetovej vojne v komunistických krajinách. Zdalo by sa, že sa tým ich situácia mohla o niečo zlepšiť. Krátkodobo tak skutočne bolo, pretože nové vlády vychádzali z predpokladu, že je úlohou štátu, aby zaostalým skupinám pomohol. V praxi štátna politika vyžadovala integráciu Rómov: každý mal nielen právo, ale dokonca povinnosť pracovať.

Rómske etnikum žijúce v Európe je napriek predstavám verejnosti o jeho jednoliatosti veľmi heterogénne. V rámci jednej krajiny môžu mať rozdielne skupiny kontrastné spôsoby života, ktoré sa premietajú do ich sociálneho postavenia.

Vzhľadom na zložité a neúplné rozčlenenie Rómov do rôznych skupín, možno len konštatovať, že určenie ich celkového počtu v európskych krajinách je nanajvýš problematické. Pri zisťovaní reálneho počtu Rómov sa nemožno spoliehať na oficiálne údaje, nakoľko len časť z nich sa hlási k rómskej národnosti. V niektorých prípadoch sa štatistické údaje a odhady, ktoré poskytli iné zdroje rozchádzajú v pomere 1 : 5. Príčin, prečo sa Rómovia nehlásia k svojej národnosti je viacero – od nedostatočne rozvinutého etnického povedomia, ktoré sa neraz prejavujú až snahou dištancovať sa od rómskeho etnika, až po obavy z postihu a diskriminácie. Na niektorých prípadoch sa pokúsime naznačiť relatívnosť čísel udávajúcich počty Rómov v jednotlivých krajinách.

Rómovia žijú na území Španielska už šesť storočí a počas tohto obdobia mnohí z nich úspešne dovŕšili integračný proces. Teda dosiahli uspokojivý životný štandard a plný občiansky rozvoj. Naďalej však rómska populácia zostáva najodmietanejšou skupinou španielskej spoločnosti, so zreteľnými sociálnymi a ekonomickými dopadmi týchto postojov.

Rómovia tvoria už tradične najviac marginalizovanú skupinu v bulharskej spoločnosti. Podľa posledného sčítania obyvateľstva v r. 2001 sa k rómskej národnosti v Bulharsku prihlásilo 365 797 obyvateľov. Podľa odborných odhadov však ich počet dosahuje 650 tisíc.

Podľa posledného štatistického sčítania obyvateľstva žije v Rumunsku 535 250 Rómov, čo predstavuje 2,5 % z celkového obyvateľstva. Po Rumunoch (89,5 %) a Maďaroch (6,6 %) ide teda o tretiu najvýznamnejšiu etnickú skupinu. Ako v iných štátoch, tak aj v Rumunsku, sú pre nás smerodajné podstatné skôr odhady ako oficiálne údaje. Mnohé bádania, ktoré sa uskutočňujú od roku 1992 kladú počet príslušníkov rómskej menšiny niekde medzi 1,5 (Inštitút pre kvalitu života) – 2,5 milióna (rómske asociácie). Rómske komunity žijú po celom Rumunsku. 60 % rómskej populácie hovorí v zmiešaných komunitách rómsky príležitostne.

Rómovia predstavujú v Maďarsku najväčšiu národnostnú menšinu. Pri poslednom štatistickom sčítaní sa k rómskej národnosti prihlásilo 48 438 obyvateľov. Podľa odhadov však v Maďarsku žije niečo medzi 400 – 600 000 Rómov. Sú rozptýlení po celej krajine, toto ich rozloženie však nie je rovnomerné. Najviac Rómov žije v troch severných krajoch, podstatne menej v západnej časti krajiny.

Zloženie dnešného rómskeho obyvateľstva v českých krajinách je dôsledkom jeho násilného vysťahovania najmä z oblastí východného Slovenska, keďže Rómovia boli po druhej svetovej vojne v Čechách takmer úplne vyhubení. Odhaduje sa, že sotva 600 predvojnových rómskych obyvateľov v Čechách a na Morave prežilo alebo ostalo na území republiky aj po druhej svetovej vojne.

Pri štatistickom sčítaní obyvateľstva v r. 2001 sa k rómskej národnosti prihlásilo 89 920 obyvateľov SR. Predpokladá sa však, že na Slovensku žije 350 – 400 tisíc Rómov, čo je jedna z najväčších rómskych menšín v Európe. Toto odhadované zastúpenie Rómov v slovenskej populácii (asi 8 %) sa v druhej polovici 20. storočia štvornásobne zvýšilo. Väčšina rómskej populácie žije na východnom a južnom Slovensku.

Vplyv ostatných zložiek krajiny na pôdu:
a) pôdotvorný substrát
b) geomorfologické podmienky, erózia pôdy
c) klimatické podmienky
d) hydrologické podmienky
e) biotické faktory
f) antropogénne faktory

Hornina je rôznorodá anorganická prírodnina, zložená z jedného, alebo viacerých nerastov. Horniny sa rozdeľujú na tri základné typy (podľa procesov, ktoré ich vytvorili) - Magmatické horniny, sedimentárne a metamorfované horniny.

Cestovný ruch ako odvetvie hospodárstva predstavuje kombináciu rôznych služieb spojenú do komplexného produktu, ktorý zodpovedá požiadavkám jednotlivých segmentov účastníkov cestovného ruchu a uspokojuje ich potreby. Dôležitým prvkom cestovného ruchu je, ako už vyplýva zo samotného názvu zmena miesta spotreby služieb, ku ktorej dochádza mimo miesta trvalého bydliska, a preto doprava a priestorový aspekt hrajú významnú úlohu v celom procese.

Štátnu správu vo veciach ochrany prírody a krajiny vykonáva Ministerstvo životného prostredia SR v Bratislave, ako ústredný orgán štátnej správy vo veciach ochrany prírody a krajiny, Slovenská inšpekcia životného prostredia (člení sa na 4 hlavné inšpektoráty - ochrany vôd, ochrany ovzdušia, inšpektorát v odpadovom hospodárstve a inšpektorát ochrany prírody - so sídlom v Bratislave, Žiline, Banskej Bystrici a Košiciach), krajský úrad životného prostredia, obvodný úrad životného prostredia a obec. Štátnu správu vo veciach ochrany prírody a krajiny vykonáva aj Štátna veterinárna a potravinová správa.

Cestovný ruch môžeme na základe zvolených kritérií rozdeliť na viacero kategórií, aj keď jeho podstata uspokojovať špecifické potreby účastníkov cestovného ruchu sa nemení. Na základe priestoru, kde k realizácii cestovného ruchu dochádza môžeme hovoriť o domácom a zahraničnom cestovnom ruchu. Realizácia domáceho cestovného ruchu spočíva v poskytovaní služieb pre domáceho účastníka na území vlastného štátu, teda v našich podmienkach pre občanov Slovenskej republiky na Slovensku.

Služby cestovného ruchu majú tak ako ktorékoľvek iné ekonomické aktivity svoju podstatu v uspokojovaní potrieb špecifickému segmentu zákazníkov - účastníkom cestovného ruchu. Na nižšej hierarchickej úrovni sa však ani samotní účastníci cestovného ruchu nevyznačujú homogenitou svojich požiadaviek, nakoľko tieto odrážajú špecifické osobnostné, sociálne, kultúrne a ekonomické vlastnosti každého jednotlivca.

Podstatu rekreačného cestovného ruchu môžeme odvodiť od podstaty slova rekreovať, ktorá znamená znovu vytvorenie alebo obnovu. V prípade cestovného ruchu ide teda o znovu nadobudnutie fyzických a duševných síl človeka, nájdenie vnútornej stability a zmenu prostredia, ktoré funguje ako katalyzátor spomínaných procesov.

Kultúrno poznávací cestovný ruch sa orientuje na prezentáciu vzácnych alebo jedinečných kultúrnych, umeleckých a historických pamiatok za účelom prehlbovania a spoznávania minulých ale aj súčasných výtvorov prírody alebo človeka. Taktiež môže fungovať ako nástroj prehlbovania národného povedomia a pôsobiť pri výchove k úcte k histórii, tradíciám a základným etickým a morálnym hodnotám.

Medzi hlavné záujmy účastníkov kúpeľného a liečebného cestovného ruchu patrí predovšetkým snaha o zlepšenie zdravotného stavu a regenerácia organizmu. Dochádza tu k liečbe rôznych diagnóz od porúch pohybového ústrojenstva cez kožné ochorenia až po ochorenia dýchacích ciest a mnohé ďalšie.

Aj športovo turistický cestovný ruch sa často len málokedy vyskytuje v svojej čistej forme a je poskytovaný ako package spolu so stravovacími, ubytovacími poprípade regeneračnými službami. Avšak športové služby sa stávajú tou hlavnou zložkou package, pre ktorú sa účastníci rozhodli pre danú formu cestovného ruchu.

V prípade vidieckeho cestovného ruchu ide o relatívne mladú formu, ktorá sa vyvinula len nedávno ako reakcia na vysokú mieru urbanizácie v niektorých rozvinutých častiach sveta. Ide o oboznamovanie sa alebo znovu objavovanie vidieckeho spôsobu života so všetkými javmi a činnosťami patriacimi k rurálnemu obyvateľstvu.

Orientuje sa na účastníkov cestovného ruchu vyhľadávajúceho rôzne formy adrenalínových športov s túžbou po vzrušení a stavov eufórie.

Ekoturizmus patrí tiež k mladým formám cestovného ruchu a predstavuje veľmi čistú formu cestovného ruchu s pohľadu vplyvu na životné prostredie a pôvodné obyvateľstvo daného regiónu. Jeho základnou črtou je trvalá udržateľnosť a primeranosť daným podmienkam prostredia s ohľadom na stabilitu existujúcich ekosystémov, využívania dostupných prírodných zdrojov.

Odporúčané weby