V dôsledku predhorskej a výškovej zonálnosti, narastajúcou výškou resp. približovaním sa k pohoriu dochádza predovšetkým ku klimatickým zmenám, zvyšuje sa zrážkový úhrn, znižujú sa teploty a výpar, to podmieňuje rozrôznenie vodného režimu v pôdach, ktorý najvýraznejšie pôsobí pri utváraní pôdnych typov.

Výparný (exudačný) režim

K výparnému režimu dochádza v najteplejších a najsuchších oblastiach, J Podunajskej (okolie Komárna a Nových Zámkov) a Východoslovenskej nížiny. Spadnu tu zhruba 550-600 mm zrážok a dochádza k veľkému výparu.

  • slanisko a slanec
  • výskyt: J Podunajskej roviny, Východoslovenská rovina
  • úrodnosť: silne zásadité, málo úrodné

Nepremyvný (impermacídny) režim

Pri nepremyvnom režime je rovnováha medzi zrážkami a výparom. Dochádza k nemu zhruba v nadmorskej výške 100-300 m.n.m.

  • černozem– 500-600 mm, 8-10 stupňov, vzniká hromadením humusu, materská hornina spraš,
    • Subtypy: modálna, kultizemná, hnedozemná, luvizemná, čiernicová, slanisková
    • výskyt: Podunajská pahorkatina a Podunajská rovina, ostrovkovito na Z Chvojnickej pahorkatiny, vo Východoslovenskej nížine, na J Košickej a Rimavskej kotliny
    • úrodnosť: jedna z najúrodnejších pôd.

Periodicky premyvný režim

Dochádza k nemu v nadmorských výškach od 250-600 m.n.m na úpätí hôr a dnách kotlín. Prevlhčovanie nastáva len vo vlhších rokoch (na jar);

  • hnedozem– 150-400 m.n.m., 550-600 mm, 7,5-9 stupňov, materská hornina spraš, sprašové hliny, svahové hliny, vznik miernou ilimerizáciou a vnútropôdnym zvetrávaním
    • úrodnosť: po černozemi a čiernici najúrodnejšia
    • subtypy: modálna, kultizemná, luvizemná, pseudoglejová, rubifikovaná,
    • výskyt: Podunajská a Chvojnická pahorkatina, Juhoslovenská a Košická kotlina, Východoslovenská nížina;
  • luvizem– 300-700 m.n.m., 650-800 mm, 5-8 stupňov, materská hornina sprašové a svahové hliny, vznik ilimerizáciou,
    • úrodnosť: menej úrodná, subtypy: modálna, pseudoglejová, rubifikovaná, podzolová, kultizemná
    • výskyt: najvlhšie okrajové časti nížin (S Podunajskej a Východoslovenskej pahorkatiny), Myjavská pahorkatina, vo všetkých kotlinách, Krupinská planina, Nízke Beskydy;
  • pseudoglej– rovnaké podmienky a oblasti ako luvizem alebo humídnejšie, čiastočne podmienený nepriepustným podkladom,
    • subtypy: modálny, kultizemný, luvizemný, stagnoglejový, glejový, rubifikovaný, organozemný

Premyvný (permacídny) režim

Nachádza sa nad 600 m.n.m. Ide hlavne o minerálne chudobné pôdy s kyslou reakciou.

  • kambizem– 200 (na piesčitom substráte) – 1 300 (1 500) m.n.m., 700-1 100 mm, 3-8,5 stupňov, materská hornina silikátové horniny, vznik sialitizáciou
    • úrodnosť: najrozšírenejší typ, menej úrodná
    • subtypy: modálna, kultizemná, pseudoglejová, glejová, rendzinová, pararendzinová, andozemná, rubifikovaná, luvizemná, podzolová
    • výskyt: Slovenské rudohorie, jadrové, flyšové a sopečné pohoria, kotliny
  • podzol – 1 500-1 800 m.n.m.1000-1 800 mm, -1-5 stupňov, vznik pod smrekovým lesom a kosodrevinou podzolizáciou
    • úrodnosť: neúrodná pôda
    • subtypy: modálny, kambizemný, glejový, organozemný, humusovo-železitý, kultizemný
    • výskyt: najvyššie pohoria (Tatry, Nízke Tatry, Malá Fatra a Veľká Fatra, Babia hora, Pilsko, ostrovy v Slovenskom rudohorí)

Mrazový režim

  • ranker: nad 1 800 m.n.m., 1 400-2 000mm, 0- mínus 3 stupne, silikátové horniny, vznik hromadením nekvalitného humusu
    • úrodnosť: extrémne skeletnatá pôda s nepriaznivými vlastnosťami
    • subtypy: modálny, kambizemný, podzolový, organogénny, andozemný
    • výskyt: nad hornou hranicou lesa (Tatry, N. Tatry)