V dôsledku predhorskej a výškovej zonálnosti, narastajúcou výškou resp. približovaním sa k pohoriu dochádza predovšetkým ku klimatickým zmenám, zvyšuje sa zrážkový úhrn, znižujú sa teploty a výpar, to podmieňuje rozrôznenie vodného režimu v pôdach, ktorý najvýraznejšie pôsobí pri utváraní pôdnych typov.
Výparný (exudačný) režim
K výparnému režimu dochádza v najteplejších a najsuchších oblastiach, J Podunajskej (okolie Komárna a Nových Zámkov) a Východoslovenskej nížiny. Spadnu tu zhruba 550-600 mm zrážok a dochádza k veľkému výparu.
- slanisko a slanec
- výskyt: J Podunajskej roviny, Východoslovenská rovina
- úrodnosť: silne zásadité, málo úrodné
Nepremyvný (impermacídny) režim
Pri nepremyvnom režime je rovnováha medzi zrážkami a výparom. Dochádza k nemu zhruba v nadmorskej výške 100-300 m.n.m.
- černozem– 500-600 mm, 8-10 stupňov, vzniká hromadením humusu, materská hornina spraš,
- Subtypy: modálna, kultizemná, hnedozemná, luvizemná, čiernicová, slanisková
- výskyt: Podunajská pahorkatina a Podunajská rovina, ostrovkovito na Z Chvojnickej pahorkatiny, vo Východoslovenskej nížine, na J Košickej a Rimavskej kotliny
- úrodnosť: jedna z najúrodnejších pôd.
Periodicky premyvný režim
Dochádza k nemu v nadmorských výškach od 250-600 m.n.m na úpätí hôr a dnách kotlín. Prevlhčovanie nastáva len vo vlhších rokoch (na jar);
- hnedozem– 150-400 m.n.m., 550-600 mm, 7,5-9 stupňov, materská hornina spraš, sprašové hliny, svahové hliny, vznik miernou ilimerizáciou a vnútropôdnym zvetrávaním
- úrodnosť: po černozemi a čiernici najúrodnejšia
- subtypy: modálna, kultizemná, luvizemná, pseudoglejová, rubifikovaná,
- výskyt: Podunajská a Chvojnická pahorkatina, Juhoslovenská a Košická kotlina, Východoslovenská nížina;
- luvizem– 300-700 m.n.m., 650-800 mm, 5-8 stupňov, materská hornina sprašové a svahové hliny, vznik ilimerizáciou,
- úrodnosť: menej úrodná, subtypy: modálna, pseudoglejová, rubifikovaná, podzolová, kultizemná
- výskyt: najvlhšie okrajové časti nížin (S Podunajskej a Východoslovenskej pahorkatiny), Myjavská pahorkatina, vo všetkých kotlinách, Krupinská planina, Nízke Beskydy;
- pseudoglej– rovnaké podmienky a oblasti ako luvizem alebo humídnejšie, čiastočne podmienený nepriepustným podkladom,
- subtypy: modálny, kultizemný, luvizemný, stagnoglejový, glejový, rubifikovaný, organozemný
Premyvný (permacídny) režim
Nachádza sa nad 600 m.n.m. Ide hlavne o minerálne chudobné pôdy s kyslou reakciou.
- kambizem– 200 (na piesčitom substráte) – 1 300 (1 500) m.n.m., 700-1 100 mm, 3-8,5 stupňov, materská hornina silikátové horniny, vznik sialitizáciou
- úrodnosť: najrozšírenejší typ, menej úrodná
- subtypy: modálna, kultizemná, pseudoglejová, glejová, rendzinová, pararendzinová, andozemná, rubifikovaná, luvizemná, podzolová
- výskyt: Slovenské rudohorie, jadrové, flyšové a sopečné pohoria, kotliny
- podzol – 1 500-1 800 m.n.m.1000-1 800 mm, -1-5 stupňov, vznik pod smrekovým lesom a kosodrevinou podzolizáciou
- úrodnosť: neúrodná pôda
- subtypy: modálny, kambizemný, glejový, organozemný, humusovo-železitý, kultizemný
- výskyt: najvyššie pohoria (Tatry, Nízke Tatry, Malá Fatra a Veľká Fatra, Babia hora, Pilsko, ostrovy v Slovenskom rudohorí)
Mrazový režim
- ranker: nad 1 800 m.n.m., 1 400-2 000mm, 0- mínus 3 stupne, silikátové horniny, vznik hromadením nekvalitného humusu
- úrodnosť: extrémne skeletnatá pôda s nepriaznivými vlastnosťami
- subtypy: modálny, kambizemný, podzolový, organogénny, andozemný
- výskyt: nad hornou hranicou lesa (Tatry, N. Tatry)