Klasifikácia reliéfu vychádza z množstva rôznych kritérií. Najčastejšie sa však vyčleňujú základné typy reliéfu podľa genézy. Podľa toho môžeme rozoznať glaciálny reliéf, periglaciálny reliéf, eolický reliéf, riečny reliéf, svahový reliéf a antropogénny reliéf

Glaciálny reliéf: kar (ľadovcový kotol) – vzniká v záveroch ľadovcových dolín eróziou ich dna a bokov, tróg – ľadovocová dolina, tvar U – nielen hĺbková, ale aj bočná erózia pôvodnej riečnej doliny s tvarom V, visiace doliny – bočné doliny, ktoré ústia do hlavnej ľadovcovej v určitej nadmorskej výške, na skalných skokoch dolín vodopády (Studenovodské, Hviezdoslavov, Skok a i.), morény – valy z neutriedeného materiálu (skalné úlomky, piesok, hlina), pred ústím Kôprovej, Važeckej, Furkotskej, Mlynickej alebo Mengusovskej doliny a inde, glacifluviálne sedimenty (Popradská, Liptovská, Oravská kotlina a Podtatranská brázda); okrem Vysokych Tatier ľadovcový reliéf aj v Nízkych Tatrách a inde

Periglaciálny reliéf: súvisí so zamŕzaním a rozmŕzaním, formy vzniknuté mrazovým zvetrávaním skál – úsypy, kamenné moria (Vysoké a Nízke Tatry, Babia hora, Pilsko, Krivánska Fatra, Veporské vrchy, Veľká Fatra), periglaciálne kotly – najviac na žulách (Vtáčnik, Poľana, Veľký Tribeč a inde), polygonálne pôdy, kamenné vence a dláždené pôdy (Tatry, Nízke Tatry, Veľká Fatra, Babia hora), úplazy, murové prúdy (vo vysokých pohoriach), girlandové pôdy (Belianske a Západné Tatry), thufury (Tatry, Nízke Tatry a Malá Fatra)

Eolický reliéf: pieskové presypy (Záhorská, Podunajská a Východoslovenská nížina), najvýznamnejšie sú formy na viatych pieskoch v Záhorskej nížine, sprašové tabule (Trnavská a Nitrianska pahorkatina), korázna činnosť vetra - hrance

Riečny reliéf: nivy – vznikli rozširovaním, bočnou eróziou a akumuláciou riečnych sedimentov (najširšie na rovinách a v kotlinách), terasy – striedavým zanášaním a prehlbovaním dien dolín, agradačné valy – ukladaním povodňových kalov v určitej vzdialenosti od koryta rieky, náplavové kužele (úpätia pohorí, Malé Karpaty, Slanské vrchy, Vihorlatské vrchy, Považské podolie, Hornonitrianska kotlina), antecedenté doliny – rieka zarezala svoje koryto do dvíhajúceho sa pohoria (Kráľovianska, Strečnianska, Nosická tiesňava, Kvačianska a Prosiecka dolina), epigenetické doliny – zarezanie koryta do odolnejších hornín, predtým pokrytých menej odolnými sedimentami (Pieniny – Dunajec, prielom Hornádu)

Reliéf vzniknutý svahovou modeláciou: svahové procesy – odzrňovanie, odpadávanie, rútenie, zosuv, lavíny, soliflukcia, oplachovanie, ron, urýchlená erózia; úsypiskové kužele, skalné ryhy, bralá, skalné steny a defilé, skalné bašty, hrady, veže, kancle, úvaliny – dellen, výmole (Cerová vrchovina, Štiavnické vrchy, Vihorlatské vrhy, Slovenský kras, Slovenský raj, Muránska planiny, Nízke Tatry, Belianske Tatry, Veľká a Malá Fatra, Chočské vrchy, Východné a Západné Tatry, flyšové pohoria a i.)

Antropogénny reliéf: terasy – dôsledok poľnohospodárskej činnosti (Kysuce, Orava, Myjavská pahorkatina, Javorníky, Myjavská a Zvolenská kotlina, kamenné valy – dôsledok poľnohospodárskej činnosti (Slovenské rudohorie, flyšové pohoria, Horehronie), jamy pingy – ťažba (Handlová, Nováky, Veľký Krtíš, Kremnica, Banská Štiavnica), haldy (Dobšiná, Jelšava, Lubeník, Handlová, Nováky a inde), lomy (Devínska Kobyla, Rohožník, Horné Sŕnie, Lietavská Lúčka, Včeláre, Gombasek), jamy – ťažba štrku, zaliate vodou (Zlaté piesky, Rusovce, Štrkovec, Senecké jazerá, Zelená voda atď.), hrádze, násypy, zárezy, tunely a pod.