Rómske etnikum žijúce v Európe je napriek predstavám verejnosti o jeho jednoliatosti veľmi heterogénne. V rámci jednej krajiny môžu mať rozdielne skupiny kontrastné spôsoby života, ktoré sa premietajú do ich sociálneho postavenia.

V Európe sa možno stretnúť najmä s týmito osobitnými pomenovaniami používanými rómskym obyvateľstvom (endoetnonymami) – Sinti sú Rómovia, ktorí sa dlhodobo nachádzajú na území nemecky hovoriacich krajín a v severnom Taliansku. Čo sa prejavuje aj v odraze nemčiny na ich dialekty. Vo Francúzsku sú Rómovia známi ako Manušovia, v Španielsku Kalé, v Portugalsku Ciganos, v južnom Francúzsku Gitanovia, v strednej a juhovýchodnej Európe Romi, Roma.

Rómovia môžu byť klasifikovaní na základe istých kľúčových kritérií ako ich jazyk, náboženstvo, životný štýl, hranice endogamie, profesijnej špecializácie, dĺžky usídlenia atď.

Najväčšia rôznorodosť rómskych skupín je zreteľná na Balkáne. Hlavný rozdiel medzi Rómami v tejto oblasti je rozdiel medzi moslimmi Xoraxane Roma (Chorachane - Khorane - korán) a kresťanmi Dasikane Roma (das - kresťan po rómsky), ktorí formujú viac alebo menej samostatné skupiny v rámci každej lokality. Skupiny sú rozdelené do rôznych hierarchických úrovni a často sú ešte vnútorne delené na ďalšie osobitné podskupiny. Početné rómske moslimské komunity majú skúsenosti so zmenou identity. Väčšina z nich hovorí turecky prípadne turecky a rómsky a prehlasujú sa za Turkov – prevažne v Bulharsku a východnom Macedónsku. V Kosove a západnom Macedónsku uprednostňujú rómske komunity stotožnenie sa s Albáncami. Za Albáncov sa považujú aj albánsky hovoriaci Aškali žijúci v krajinách bývalej Juhoslávie.

V Rumunsku je taktiež pestrá mozaika rómskych skupín, z ktorých mnohé neboli doteraz preskúmané. Vatraši stratili svoje charakteristické znaky a začlenili sa do väčšej metakomunity, kde sú však určité znaky regionálnej príslušnosti a príslušnosti k remeslám stále povšimnuteľné. Väčšina z nich hovorí rumunsky a hlásia sa k rumunskej národnosti. V Rumunsku je tiež množstvo iných skupín, ktoré sú potomkami tzv. Leyašov. Rudári sformovali ďalšiu veľkú komunitu, z ktorých len málo hovorí rómsky.

V Dobrudži sú tatársky alebo turecky hovoriaci moslimskí Rómovia, ktorí uprednostňujú odvodzovanie svojej národnosti od jazyka, ktorým rozprávajú. Transylvánia je domovom značného počtu rómsky hovoriacich Rumungrov, ktorí sú vnútorne rozčlenení podľa regiónu, v ktorom žijú, rovnako ako maďarsky hovoriaci Rumungri, ktorí uprednostňujú hlásenie sa k maďarskej národnosti.

Románsky hovoriace komunity používajúce varianty balkánskej dialektovej skupiny sú najstaršími Rómami usadenými v tejto oblasti. Skupiny starovalašského dialektu sú potomkovia významnej migračnej vlny z Valašska a Moldavska. Menej Rómov patrí do skupín, ktoré najčastejšie prichádzali do týchto krajín v čase „veľkej Kalderašskej invázie“ (prebiehala od polovice 19. a prvej polovici 20. storočia). Hovoria tiež románsky, ale novovalašským dialektom. V súčasnosti žijú najmä v Bulharsku a Srbsku. Tieto komunity sa často spoločne označujú spoločným názvom Kalderaši prípadne Katunári. Títo sa taktiež ďalej rozdeľujú na rôzne podskupiny.

Početné komunity Rudárov sú rozšírené po celom balkánskom polostrove. Nazývajú sa tiež Kopaniari, Korytári, Vlaši, Karavlaši a zachovali si určité rozdelenia v rámci jednotlivých skupín založené na ich pôvodných povolaniach, ako napríklad Lingurári (lyžičiari), Ursári (medvediari).

V strednej Európe je pestrosť rómskych skupín menšia ako na Balkáne a v Rumunsku. Na Slovensku sa stabilizovali štyri subetnické skupiny Rómov. Najpočetnejší sú usadlí Rumungri, ktorí sa na základe lingvistického členenia rozdeľujú na slovenských a maďarských. Kočovní (olašskí) Rómovia sa nazývajú Vlaši alebo Vlašika Roma a predstavujú poslednú vlnu imigrantov. V rámci nich patria medzi najpočetnejšie útvary Lovári (Gemer a Novohrad) a Bougešti (okolie Nitry, Levíc a Bratislavy). Ďalšou podskupinou sú zvyšky nemeckých Sintov. Situácia v Českej republike odzrkadľuje situáciu na Slovensku, keďže po druhej svetovej vojne boli Čechy zaľudnené Rómami prichádzajúcimi predovšetkým z východného Slovenska.

V Maďarsku je prevažná väčšina tvorená usadenými Rumungrami, ktorí už takmer vôbec nerozprávajú rómsky a stratili množstvo svojich etnických a kultúrnych charakteristík. Len malé množstvo rómsky hovoriacich Rumungrov žije vo východnom Maďarsku. Žije tu aj menšie množstvo olašských Rómov. Maďarsko je tiež domovom komunity Boyaša, ktorá sa zhoduje s Rudármi na Balkáne.

V regióne, ktorý bol súčasťou bývalého sovietskeho zväzu žijú Polska Roma, bývalí nomádi, ktorí sú dnes roztrúsení po celom Poľsku. Ich komunity zahŕňajú tiež skupiny príbuzné s Xaladitka Roma žijúcimi blízko hraníc s bývalým Sovietskym zväzom a Sasitka Roma, ktoré žijú pozdĺž bývalej pruskej hranice. Bergitka Roma, ktorí boli po stáročia usídlení, žijú pozdĺž Slovensko – Poľskej hranice. Pre úplnosť treba ešte dodať, že po celom území sú roztrúsené skupiny Kalderara a Lovara. V nedávnych rokoch pricestovalo do Poľska veľa Rómov z Transylvánie a v dnešných dňoch sú častokrát početnejší ako miestni Rómovia.

Európske štáty bývalého Sovietskeho zväzu sú osídlené prevažne s príbuznými rómskymi komunitami. Najväčšou komunitou je ortodoxná Xaladytka Roma, ktorá sa ďalej člení podľa jednotlivých teritórií. Najbližšie sú s nimi v príbuzenskom vzťahu Polska Roma v Litve a Litovska Roma v Litve a Bielorusku, ktorí sú katolíckeho vyznania. Títo sú tiež príbuzní s Lotfika Roma žijúcimi v Lotyšsku, Litve a Estónsku, ktorí sa územne rozdelení na Kurzemnyeki, Vidzemnyeki a Laloro (Estónsky Rómovia), ktorí sú luteráni. Druhou najväčšou skupinou čo do počtu je komunita ukrajinských Rómov, ktorí sa nazývajú Servi alebo Servuria.

Títo Rómovia sa usadili vo východnej Ukrajine a v južnej časti Ruska. Na Ukrajine žije ešte značné množstvo Vlaxuria Roma, ktorí patria do starovalašskej dialektovej skupiny. Kishinyovci, označovaní tiež ako moldavskí Rómovia, žijú na južnej Ukrajine a v južnom Rusku. Servitka Roma a Rumungri, z ktorých niektorí rozprávajú po maďarsky, sú už dlho usadení na Zakarpatskej Ukrajine. Žijú tam tiež Besarabi a Lingurara, ktorí sa nachádzajú aj v Rusku a Moldavsku. Arménsky hovoriacich Bosha a Karachi z Azerbajdžánu môžeme nájsť predovšetkým vo veľkých mestách.

Skupinu často charakterizuje názov štátu, z ktorého pochádza. Napríklad v Poľsku je to Polska Roma, v Litve Lotfitka Roma, v Rusku Rusuria. Iné skupiny majú svoj názov odvodený od oblastí: Krymytka, Dobrodžaja, Moldovaja. Figurujú však aj za hranicami štátov, s ktorými sa takáto skupina identifikuje. Napríklad Polska Roma žijú aj v Škandinávii, Nemecku, Holandsku, Litve ale aj v USA. Názvy spojené s vykonávaním profesií figurujú hlavne na Balkáne. Napríklad rumunskí Ursári (medvediari), Aurari (zlatníci), bulharskí Grebenári (hrebeniari), Vretenári (vreteniari). Úplná kategorizácia diferencovaných rómskych skupín je však mimoriadne komplikovaným problémom, ktorý nebol doposiaľ jednoznačne uzavretý .