Azonálnosť je priestorová diferenciácia geosféry nepodliehajúca zákonitostiam solárne určeného usporiadania zložiek prírody. Azonálnosť je determinovaná zákonitosťami geologických a geomorfologických procesov, ktoré závisia od pohybov a vývoja zemskej kôry. Prvotná príčina azonálnosti je teda v rozdiferencovaní endogénnych zemských procesov. Tie spôsobily rozčlenenie fyzickogeografickej sféry na kontinenty a oceány, kontinentov na pohoria a nížiny, v rámci horských sústav vznik čiastkových pohorí a vnútrohorských kotlín.

V pohoriach sa fyzyckogeografické komplexy tvoria väčšinou v členitom reliéfe, prevažne na viac-menej skeletnatých stráňových delúviách. Na nich sa vytvorili autonómne horské pôdy, ktoré sú v strednej Európe reprezentované najmä hnedými lesnými pôdami a rendzinami. V tomto priestore na nich vznikli najmä komplexy dubového, bukového a smrekového stupňa.

V nížinách, respektíve rozsiahlych tektonicky podmienených intramontánnych kotlinách sa komplexy vytvorili prevažne na sypkých bezskeletnatých alebo len málo skeletnatých sedimentoch, ako sú spraše, sprašové hliny a rôzne polygenetické hliny. V podmienkach rovinného a pahorkatinného reliéfu. V strednej Európe je to dubový stupeň s černozemami, hnedozemami, luvizemami, až pseudoglejmi. V tektonicky najviac poklesnutých územiach, kde sa uplatňuje vplyv podzemnej a povodňovej vody. Napr. Podunajská rovina, dominujú komplexy s fluviálnymi sedimentmi, fluvizemami a čiernicami a rôznymi spoločenstvami lužných lesov.

Azonálnosť geosystémov spôsobujú tri faktory a to:

  • podložie
  • forma reliéfu
  • úroveň hladiny podzemnej vody.