Dôležitou súčasťou hospodárstva každého štátu je jeho dopravný systém, telekomunikačná a energetická sieť. Stav dopravného a telekomunikačného systému je zrkadlom stupňa zavádzania nových technológií do ekonomiky, ale aj predpokladom celkového rozvoja hospodárstva.

Dominantnou úlohou železničnej dopravy je preprava nákladov na veľké vzdialenosti (nad 200 km) výkonná a ekologicky bezproblémová. V osobnej doprave prevláda preprava na kratšie vzdialenosti. V roku 2003 bola dĺžka železných tratí 3657 km z toho elektrifikovaných 1556 km. Železničná doprava na Slovensku má starú tradíciu. Na konskú železnicu Bratislava – Trnava z roku 1846 nadviazala v roku 1848 prvá parná železnica Bratislava – Viedeň cez Marchegg. Železničná sieť v rámci Uhorska bola budovaná lúčovite k hlavnému železničnému uzlu – Budapešti.  Hlavná trase železničnej nákladnej dopravy je Bratislava – Trnava – Trenčín Žilina – Poprad – Košice – Čierna nad Tisou.

Cestná doprava zabezpečuje takmer dve tretiny prepravy osôb na kratšie vzdialenosti (dochádzka do zamestnania). Autobusová doprava spája takmer všetky obce republiky. Ročne prepraví okolo 856 mil. osôb.  Celková dĺžka ciest na Slovensku je 17 776 km (2004), z čoho celková dĺžka diaľnic predstavuje 317 km, cesty 1. triedy 3 334 km a cesty 2. triedy 3 728 km. Cestná doprava je v dôsledku nízkej kvality povrchu ciest a zlého vozového parku najnebezpečnejším druhom dopravy a patrí medzi najväčších znečisťovateľov životného prostredia.

Riečna doprava sa viaže na našu najväčšiu rieku Dunaj (172 km), je to najlacnejší e ekologicky najvýchodnejší druh dopravy. Nevýhodou je pomalosť a závislosť od vodného toku riek. Osobná vodná doprava sa využíva prevažne na rekreáciu a výlety, nákladná doprava má význam pre zahraničný obchod (preprava ropných produktov, rúd, stavebnín, poľnohospodárskych produktov). Naše najväčšie prístavy sú Komárno a Bratislava i s využitím Štúrova. Malá slovenská námorná flotila využíva námorné prístavy Štetín, Terst, Hamburg.

Územím Slovenska vedú trasy potrubnej dopravy európskeho významu. Sú to plynovod Bratstvo a ropovod Družba, na ktorý sa pri Šahách napája ropovod Adria. Ropovod Družba bol vybudovaný v rokoch 1960 – 1965 a na území Sk ma dížku 506,6 km. Ročná kapacita je 20 mil. metrických ton. Ropovodom Družba sa dopravuje do Bratislavy (Slovnaft) ropa zo zauralských ropných polí. Pri Šahách naň nadväzuje ropovod Adria (ropa z Blízkeho východu). Ropovod Adria má dĺžku 8,5 km a ročná kapacita predstavuje 4,5 mil. metrických ton. Tento lacný a ekologický druh dopravy zabezpečuje dopravu produktov v našich najväčších chemických závodoch. Pre ekonomiku Slovenska je významný tranzitný ropovod. Celková dĺžka plynovodov na Slovensku je 2267 km. Významné sú aj vodovody, ktoré sa na mnohých miestach umožňujú zásobovanie obyvateľstva vodou zo vzdialenosti vodných nádrží. Slovensko je druhým najväčším prepravcom zemného plynu na svete. Objem prepravy predstavuje 25 % spotreby zemného plynu v západnej Európe.

Medzinárodná i vnútroštátna letecká doprava má ťažisko v preprave osôb na veľké vzdialenosti. Letecká doprava má k dispozícií medzinárodné letisko v Bratislave, rekonštruované letiská v Košiciach, Poprade a Sliači.