Úrodnosť je hlavný kvalitatívny znak odlišujúci pôdu od horniny. Zahŕňa jej schopnosť poskytovať úrodu rastlín a úzko súvisí so schopnosťou pôdy vytvárať optimálne podmienky pre rast a vývoj rastlín počas vegetácie. Úrodu formuje komplex fyzikálnych, chemických, fyzikálno-chemických a biochemických procesov, ktoré sa uplatňujú aj pri tvorbe pôd.

Úrodnosť je tiež schopnosť pôdy podľa potreby privádzať ku koreňom rastlín živiny a vodu, udržiavať priaznivý obsah kyslíka a CO2 v pôdnom vzduchu, podporovať rozvoj pôdneho edafónu (najmä mikroflóry) a obmedzovať tvorbu i akumuláciu toxických látok. Bezprostredne ju ovplyvňujú: genetický pôdny typ, pôdny druh, hĺbka pôdy a ornice, pórovitosť a štruktúra pôdy, minerálna sila pôdy, sorpčný komplex pôdy, pôdna reakcia, množstvo a kvalita humusu, hladina podzemnej vody a ďalšie

Úrodnosť pôdy je jej schopnosť poskytovať rastlinám také životné podmienky, ktoré môžu uspokojiť ich požiadavky na vodu, živiny a pôdny vzduch v priebehu celého vegetačného obdobia a tak zaistiť ich úrodu.

  • Stredne až veľmi úrodné pôdy – černozeme, čiernice, fluvizeme, hnedozeme a rendziny na kyprých horninách
  • Málo až stredne úrodné pôdy – ilimerizované pôdy, ilimerizované a oglejené hnedozeme, zamokrené čiernice a fluvizeme, niektoré hlbšie hnedé pôdy a antropogénne pôdy
  • Málo úrodné pôdy – slance, slaniská, glejové a močiarové pôdy, podzolové pôdy, plytké hnedé pôdy, rendziny na pevných horninách

Podľa zrnitosti sú najúrodnejšie hlinité pôdy s väčším obsahom prachových častíc.

Vybrané pôdne typy podľa úrodnosti

Kambizem

  • 26,8 %
  • výskyt: jadrové, flyšové, sopečné pohoria a kotliny, Slovenské Rudohorie
  • hornina: nekarbonátové horniny, napr. žuly, kryštalické bridlice, andezity, pieskovce
  • reliéf: nadm.výška od 200 m n m
  • klíma: priemerná teplota 3 - 8,5 °C, zrážky 700-1100 mm/rok
  • rastlinstvo: kvetnaté bukové a jedľové lesy, jaseňovo-brestovo-dubové a jelšové lužné lesy

Fluvizem

  • 15,3 %
  • bez štrkov, rozličná zrnitosť
  • úrodnosť: úrodnosť sa mení v závislosti od podložia (pestujú sa na nich obilniny, technické plodiny, okopaniny a krmoviny, lúky a pasienky)
  • výskyt: pozdĺž riek v dosahu pravidelných záplav (Hron, Nitra, Morava, Hornád a sútoky riek na Východoslov. a Podun.nížine),  Podunajská nížina, Východoslovenská rovina (ílovité plochy), Záhorská nížina, kotliny Považského podolia, Košická kotlina
  • hornina: holocénne aluviálne sedimenty riek a väčších potokov
  • reliéf: riečných nív
  • klíma: záleží kadiaľ rieka tečie
  • rastlinstvo: mäkké lužné lesy

Černozem

Černozem sa vytvorila na sprašiach, v oblasti s teplou a suchou klímou, pôd pôvodnou stepnou a lesostepnou vegetáciou. Černozeme sú prevažne hlinité, bez štrkov a zaraďujeme ich medzi paleopôdy. V suchých rokoch úrody na týchto pôdach trpia nedostatkom vody, lebo pod humusovým horizontom niet spravidla podzomnej vody, ktorá by v suchých obdobiach zavlažovala korene poľnohospodárskych plodín.

  • 14,1 %
  • úrodnosť: vysoká úrodnosť – naše najúrodnejšie pôdy
  • výskyt: sprašové tabule Podunajskej nížiny, sev. časť Záhorskej nížiny, Východoslov.nížina, Košická kotlina, Rimavská kotlina
  • hornina: predovšetkým spraš, staré aluviálne sedimenty
  • reliéf: nížiny, v nadm.výške 100-300 m n m
  • klíma: priemerná teplota 8-10 °C, zrážky 500-600 mm/rok


Hnedozem

Hnedozeme sú vhodné na pestovanie bežných poľnohosp.plodín akými sú pšenica, kukurica, tabak. Vznikli zo spraše (hlinité), sprašových hlín (ílovito-hlinité), v o niečo chladnejších a vlhších klimatických podmienkach. Hnedozeme nadväzujú v predhorskej zonálnosti na černozeme smerom k pohoriam, kde je o niečo viac zrážok.

  • 12,9 %
  • úrodnosť: menej úrodné ako černozeme, no v suchých rokoch ich úrodnosť prevyšujú
  • výskyt: Podunajská pahorkatina severne od černozemí, S Záhorskej nížiny, Východoslov.nížina, Juhoslov., Košická, Trenčian.kotlina
  • hornina: spraš, sprašové hliny, rôzne svahové hliny
  • reliéf: nadm.výška 150-400 m n m
  • klíma: priemerná teplota 7,5-9 °C, zrážky 550-650 mm/rok
  • rastlinstvo: dúbravy a dubohrabiny

Čiernica

Vznik čiernic je podmienený podzemnou vodou. Vyskytujú sa aj na miestach močiarov po odvodnení. V suchých rokoch sú dokonca úrodnejšie ako černozeme.

  • 8,4 %
  • výskyt: Podunajská nížina, Záhorská nížina, Východoslov. nížina, Turčianska kotlina
  • hornina: spraš, sprašové hliny, rôzne svahové hliny
  • reliéf: širšie nivy v miestach, ktoré neboli rušené záplavami a kde podz.voda nemá veľké výkyvy (cca 1-3 m pod povrchom)
  • klíma: rovnako záleží od miesta výskytu rieky či močiaru
  • rastlinstvo: tvrdý lužný les

Pseudoglej

  • 7,6 %
  • úrodnosť: Pseudogleje obsahujú dosť vlahy, ílu. Aby boli dobre obrábateľné prípadne úrodné musia byť tieto dva faktory v optime
  • výskyt: stredne a vysoko položené kotliny + lemy nízko položených kotlín a úpätia pohorí. Výskyt týchto pôd je čiastočne podmienený azonálnym činiteľom - nepriepustným podkladom
  • klíma: charakteristika ako pre luvizeme, prípadne humídnejšie podmienky
  • rastlinstvo: dubovo-hrabový a bukový les

Rendzina

  • 4,7 %
  • úrodnosť: pomerne úrodné, vhodné pre ekologické hospodárstvo (viažu nežiaduce látky), bývajú však skeletnaté (prekážka v úrodnosti)
  • výskyt: Slov.kras, Slov.raj, Muránska planina, Strážovské a Chočské vrchy, NT,MF,VF, MK, Považský Inovec + ostrovčeky aj v bradlovom pásme
  • hornina: substrát s vysokým obsahom karbonátov
  • reliéf: rôzne nadm.výšky
  • klíma: rôzne klim.podmienky

Regozem

  • 2,56 %
  • úrodnosť: slabo produkčná, menej úrodná pôda, vhodná na pestovanie raže a menej náročných kŕmnych plodín
  • výskyt: viate piesky Záhorskej, Podunajskej a Východoslov.nížiny
  • hornina: nespevnené silikátové až karbonátové sedimenty (najmä piesky, sprašové a polygenetické hliny) s výnimkou recentných alúvií

Luvizem

Luvizem sa nachádza v predhorskom rade za hnedozemami. Pri vhodnom vápnení a hnojení môže dosahovať strednú až dobrú úrodnosť. Luvizem je vhodná na pestovanie raže, repky olejnej, konope, zemiakov, ďateliny.

  • 2,2 %
  • úrodnosť: stredná hodnota úrodnosti
  • výskyt: najvlhšie okrajové časti nížin, S okraj Podunajskej, Východoslov., Záhorskej a Myjav.pahorkatiny + výskyt aj vo všetkých slov.kotlinách + plošiny Krupinskej planiny a Nízkych Beskýd + Malé Karpaty a Cerová vrchovina
  • hornina: sprašové a rôzne svahové hliny, s hlbokými sypkými sedimentmi v podloží
  • reliéf: sklonené svahy, nadm.výška 300-700 m n m
  • klíma: priemerná teplota 5-8 °C, zrážky 650-800 mm/rok
  • rastlinstvo: dubovo-hrabové a bukové lesy

Solončak (slaniská, slance)

Solončaky vznikajú v oblastiach s vysokým výparom – nedostatok vlahy je nahradený kapilárnym vzlínaním – táto voda transportuje aj rozpustené soli a tie hromadí pri povrchu.

  • 0,2 %
  • úrodnosť: silne zásadité a málo úrodné
  • výskyt: J Podunajskej nížiny (Jatov – Meder – Štúrovo), Východoslov.rovina
  • hornina: spraš, sprašové hliny, rôzne svahové hliny
  • reliéf: nadm.výška 150-400 m n m
  • klíma: zrážky 550-600 mm/rok, výparný režim
  • rastlinstvo: astra soľnomilná, palina prímorská, skorocel prímorský


Podzol

Nachádza sa na vulkanických horninách a ryolitoch.

  • 0,12 %
  • úrodnosť: pre poľnohospodárstvo neúrodné pôdy, nedostatok vápnika a ostatných živín
  • výskyt: naše najvyššie pohoria – Vysoké Tatry, Nízke Tatry, Malá Fatra, Veľká Fatra, Oravské Beskydy + Levočské vrchy a Borská nížina
  • hornina: mierne chudobné až stredne bohaté substráty
  • reliéf: nadm.výška 1500-1800 m n m
  • klíma: priemerná ročná teplota -1 až +5 °C, zrážky 1000-1600 mm/rok
  • rastlinstvo: smrekový les, kosodrevina

Ranker

Vyskytuje sa v sutinových a ochranných lesoch. Je to extrémne skeletnatá pôda s nepriaznivými vlastnosťami.

  • 0,06 %
  • úrodnosť: z poľnohospodárskeho hľadiska sú vhodné len pre trvalé trávne porasty
  • výskyt: v najvyšších pohoriach (Vysoké Tatry, Nízke Tatry)
  • hornina: prevažne silikátové horniny
  • reliéf: nadm.výška nad 1800 m n m na strmých skalných svahoch
  • klíma: priemerná ročná teplota 0 až -3 °C, zrážky 1400-2000 mm/rok
  • rastlinstvo: alpínske lúky

Glej

  • úrodnosť: nie sú bez odvodnenia vhodné na obrábanie
  • výskyt: pozdĺž Ipľa, Záhorská a Východoslovenská nížina
  • reliéf: terénne depresie nív a oblasti pramenísk; nivy neregulovaných riek
  • klíma: hladina podz.vody je trvale vyššia ako 100-80 cm pod povrchom


Litozem

  • úrodnosť: plytký humusový horizont, menej úrodná pôda, vhodná na pestovanie raže a menej náročných kŕmnych plodín
  • výskyt: Vysoké Tatry, Nízke Tatry
  • hornina: pevné silikátové až karbonátové substráty
  • reliéf: rôzne nadm.výšky


Organozem (rašelinová pôda)

Organozem vzniká hromadením rašeliny vo vlhkom prostredí.

  • úrodnosť: nie je vhodná na obrábanie v poľnohosp.
  • výskyt: Orava, Podunajská a Záhorská nížina

Pararendzina

  • úrodnosť: úrodnejšie ako rendziny (väčšia minerálna bohatosť, menšia skeletnatosť)
  • výskyt: vo flyšovom a bradlovom pásme, neogénne sedimenty kotlín (výnimočne) - Juhoslov. a Košická kotlina
  • hornina: na zmiešaných karbonátovo-silikátových horninách (vápence, vápnité piesky, bridlice)
  • reliéf: rôzne nad.výšky, na strmších svahoch kotlín
  • rastlinstvo: dubovo-hrabové lesy

Narúšajúce vstupy človeka do prírodných geosystémov:

  • odvodňovanie zamokrených pôd
  • odlesnením sa zvyšuje erózia pôdy
  • zmeny klímy – zmeny pôd (čo sa týka predhorskej zonálnosti)
  • úprava korýt riek (fluvizem sa mení na černicu a tá na černozem)
  • atď :-)