Formy reliéfu nie sú závislé len od geomorfologického činiteľa, ale aj od geologického prostredia.

Reliéf na vonkajšom flyši

  • ílovcový flyš – menej odolný, sústavy eróznych brázd a kotlín
  • pieskovcový flyš – vypreparované chrbty a vrchy

Dukliansko-bukovský flyš – V od Dukly dlhé pásy synklinál a antiklinál v smere SZ-JV, dlhé brázdy v synklinálach vzniknuté riečnou eróziou, pásma vyšších horských chrbtov vzniknuté erózno-denudačnými procesmi v antiklinálach, v niektorých prípadoch členené tokmi, ktoré ich priečne prerezávajú

Bukovské vrchy – krátke zavreté vrásy (brachyvrásy), malé erózno-denudačné kotliny vyhĺbené v jadrách synklinál (vodná nádrž Starina, dediny Runina, Nová Sedlica, Ulič), vysoké horské pásma s jednotlivými vrchmi tvorené krátkymi zavretými antiklinálami (Kremenec, Bukovec, Nastaž, Stinka)

Magurský príkrov – opačne usporiadané vrstvy hornín, v synklinálach prieskovec, v antiklinálach ílovec (bystrická jednotka), inverzia reliéfu; Račianska a brezovsko-račianska jednotka – dlhé erózne brázdy a dlhé, užšie inverzné pieskovcové chrbty a vrchy, na V Slovensku pohraničné pásmo Nízkych Beskýd, v Z časti račianskej jednotky (Javorníky), pozdĺžne doliny (pozdĺžna riečna sieť, Kysuca, Bystrica, Topľa, Ondava);

Bielokarpatská jednotka – inverzný reliéf vzniknutý výberovou eróziou (Biele Karpaty), masívy oddelené priečnymi zlomami (hlboké doliny riek Klanečnica, Drietoma, Vlára)

Oravsko-magurská jednotka – inverzné pieskovcové masívy Kubínskej hole, Paráča a Budína v Oravskej Magure

Bystrická jednotka – oblasť Kysuckých a Oravských Beskýd a v páse územia Ondavskej vrchoviny od Kurovského sedla cez Bardejov k Marhani, kratšie a širšie masívy pieskovcových chrbtov obklopené eróznymi brázdami, najvyššie flyšové vrchy na Slovensku (Babia hora, Pilsko), pod nimi vytvorená na ílovcových horninách inverzná Podbeskydská brázda.

Reliéf bradlového pásma

Erózno-denudačný typ reliéfu s výraznými rozdielmi medzi odolnými vápencami (jadro vrás) a plastickými horninami (púchovské sliene, obal). Úzka výrazná erózna brázda s vystupujúcimi tvrdými vápencami tvoriacimi osamotené kryhy, hrebene (kozie chrbty) alebo bloky niekoľko 10 m veľké, bradlá (Vršatecké bradlá), kozie chrbty (Klapy, Veľký a Malý Manín), epigenetické doliny (Záskalský potok), bradlové tvrdoše v okolí Veličnej, Dlehej, Nižnej, Trstenej, Oravský zámok, tiesňavy (Dunajec – Pieniny), jaskyňa Aksamitka, kaňon Jarabinského potoka v okolí Jarabiny

Reliéf na vnútrokarpatskom flyši

Nachádzajú sa tu pieskovce, ílovce, súľovské zlepence. Dochádza k inverzii reliéfu (Skorušinské vrchy, Spišská Magura), rady vrstvových chrbtov a vrchov na okraji jadrových pohorí vytvorené odolnými horninami uloženými na menej odolných horninách (S strana Tatier a Čiernej hory), dlhé erózne brázdy na širokých prahoch ílovcového flyšu (Podtatranská, Podchočská v Oravskej vrchovine, Spišsko-šarišské medzihorie, Šarišská vrchovina), inverzný reliéf na krátkych vrásach (Súľovská kotlina), brachyvrásový reliéf nie inverzný (Domanižská a Mojtínska kotlina v Strážovských vrchoch), zosuvy (Kubínska hoľa, Vefľká Rača, Javorina).

Reliéf na kryštaliniku

Jadrové pohoria a rozsiahle plochy v Slovenskom rudohorí, na zlomových líniách na chrbtoch vyerodované sedlá, dolinové zárezy, úvaliny spomedzi ktorých vyčnievajú neporušené kopce lemované skalkami a skupinami balvanov, zvyšky zarovnaného povrchu (echtplén, Malé Karpaty nad Sv. Jurom, okolie Javorníkov a Zochovej chaty, Slovenské rudohorie v okolí Detvianskej Huty, ohyb Hornádu S od Košíc, a v Žiari), hrebene, skalné veže a žľaby (Tatry, Nízke Tatry), skalné stupne, skalky (prevažná časť Slovenského rudohoria, Považský Inovec, masív Suchého v Strážovských vrchoch, masív Razdiela v Tribči.

Reliéf na permských a druhohorných sedimentárnych horninách

Jadrové pohoria, Slovenské rudohorie; pestré zloženie hornín; tatridná jednotka – na kryštalickom podloží kremité pieskovce, zlepence, kremence (kozie chrbty, kvesty); skalné hrebene, kozie chrbty, skalné hrady (M. Karpaty – Hrubá dolina nad Pezinkom, Tri jazdce, Kukla, Píla, Sklený vrch - Dolné Orešany), naklonené vrstvové vrchy (Tribeč) + skalné hrady (V. Tatry od Širokej po Stežky, Z úbočie M.Fatry v okolí Kuneradu), na hlinitých bridliciach erózno-denudačné brázdy príp. kotinky, skalné vrhcy z vápencov a dolomitov, steny, bralá, tiesňavy (Strážovské vrchy – Kňaží stôl, Rokoš, Žihľavník, Vápeč, Maleník, Z úbočie V. Fatry – Tlstá, Drienok, okolie Demänovských jaskýň, Belianske Tatry – Bujačí vrch); krížňanský príkrov – hladké svahy, sedlá, širšie doliny; chočský príkrov – úzke doliny, tiesňavy (Jánošíkove diery, tiesňavy v Malej Fatre, Prosiecka a Kvačianska dolina v Chočských vrchoch, Veľká Fatra – Gaderská dolina), príkrovové trosky (Strážov, Kľak, Veľký a Malý Choč, Veľký a Malý Rozsutec a i.)

Krasový reliéf

Karbonátové horniny; stredoeurópsky kras mierneho pásma – horský – planinový (planiny, krasové jamy – závrty, škrapy, priepasti, jaskyne, vyvieračky, slepé doliny v Slovenskom krase, Slovenskom raji a na Muránskej planine), rozčlenený kras masívnych chrbtov, hrastí a kombinovaných vrásovo-zlomových štruktúr (plošne najviac zastúpený, takmer vo všetkých jadrových pohoriach, Malé Karpaty (Plavecký, Čachtický, Smolenický, Dobrovodský a i.), Považský Inovec, Strážovské vrchy, Súľovské vrchy, Veľká a Malá Fatra, Tibeč, Starohorské vrchy, Čierna hora, V časť N. Tatier, Kozie chrbty – Važecký kras), rozčlenený kras monoklinálnych hrebeňov, kras bradlovej štruktúry, kras travertínových kôp a kaskád, kotlinový – kras izolovaných krýh a tvrdošov, kras úpätných plošín a terás; vysokohorský kras – najvyššie polohy vysokých pohorí, slabšie vyvinuté povrchové tvary, jaskyne, priepasti, menšie škrapy a závrty (Nízke Tatry, Belianske Tatry, Západné Tatry)

Reliéf na neogénnych sopečných horninách

Stupňoviny na rozrušovaných kryhách stratovulkánov, podhorské a medzihorské tabule, vypreparované intruzívne telesá (pne, výplne komínov a trhlín), tvary rozrušovaných propylitizovaných a prekremenených obvodov, zvyšky lávových pokrovov; skalné hrady, stratovulkán s kalderou (Poľana), zvyšky sopečných tabúl (Krupinská planina), vypreparované sopúchy (Cerová vrchovina, okolie Handlovej), skalné piliere a kancle, skalné čiapky (Sitno, Vihorlat) atď.

Reliéf na neogénnych usadených horninách

Nízke hladko modelované chrbty a plytké doliny, úvaliny, výmole (Nitrianska, Žitavská, Hronská pahorkatina), stolové plošiny (úbočie Devínskej Kobyly, Stupava – Marianka)