Problém definície a vymedzenia miest na Slovensku resp. ich odlíšenie od vidieckych sídiel nie je jednoznačne vyriešený ani v priestore ani v čase. Všeobecne sa najčastejšie používajú kritéria historicko-právne, štatistické a fyziognomické.

Historicko-právne kritérium

Historicko-právne kritérium nazývane v súčasnosti administratívno-správne kritérium. Mestá dostávali mestské privilégia od kráľov a veľmožov. Mestský štatút dostávajú mesta dodnes.

Štatistické (veľkostné) kritérium

Na medzinárodnom štatistickom kongrese vo Viedni (1887), bol prijatý počet obyvateľov 2000 ako hraničný medi mestom a vidieckym sídlom (za predpokladu, že tých 2000 obyv. býva v jadre a že najviac 25 % pracuje v poľnohospodárstve). Po 2. sv. vojne bola hranica u mnohých štátoch zvýšená na 500 obyvateľov.

Fyziognomické (komlpexné) kritérium

Fyziognomické kritérium vypracovala komisia pri Federálnom štatistickom úrade a bolo použité pri sčítaní v roku 1961 a spresnené v roku 1970. Podľa tejto klasifikácie sa rozoznávali tri druhy mestských sídiel:

  • mesto: za mesto bola považovaná každá obec, ktorá mala viac ako 500 obyv., z nich najviac 10 % ekonomicky aktívnych pracovalo v poľnohospodárstve, hustota obyv. musela byť vyššia ako 100 obyv./ha zastavanej plochy, časť obce musela mať vodovod a kanalizáciu, v obci musela byť poliklinika alebo 5 stálych lekárskych miest, musela sa v obci nachádzať stredná odborná škola alebo gymnázium...
  • malé mesto: bolo vymedzené na základe veľkostného kritéria viac ako 2000 obyvateľov, pričom muselo spĺňať o niečo nižšie kritéria ako mesto.
  • aglomerovaná obec: musela spĺňať veľkostné kritérium viac ako 2000 obyv. a museli spĺňať o niečo nižšie kritéria ako aglomerovaná obec.

Poloha miest

Hodnotenie geografickej polohy sídla patrí medzi základné oblasti výskumu urbánnej geografie. Polohe priznávajú dôležitú úlohu pri vzniku a rozvoji sídla všetci autori, ktorí sa zaoberajú touto problematikou. Poloha miest je relatívny jav a môžeme ju určovať z rozličných hľadísk.

Poloha miest vzhľadom na veľkosť priestoru

Vzhľadom na veľkosť priestoru rozlišujeme tri druhy polohy:

  1. O makropolohe má význam hovoriť len pri väčších mestách, ktorých väzby siahajú so značných vzdialeností. Príkladom je Bratislava, ktorá leží na rozhraní veľkých prírodných celkov (Karpaty, alpy, Viedenská kotlina, Dunajská kotlina), na jednej z najväčších európskych riek (Dunaj), zhruba v strede Európy a neďaleko veľkých európskych miest (Viedeň, Budapešť, Brno).
  2. Mezopolohu môžeme uviesť na príklade Bratislay v rámci Slovenska, ktorá má nevýhodnú polohu v juhozápadnom kúte štátu.
  3. Pri mikropolohe si všímame vzťah mesta k najbližším javom , s ktorými mesto bezprostredne prichádza do styku.

Pri retrospektívnom pohľade na vývoj Bratislavy pozorujeme stály vplyv troch momentov mikropolohy: poloha na juhovýchodných svahoch Malých Karpát, zasahovanie a susedstvo rovinatej Podunajskej nížiny na východe a prítomnosť európskeho veľtoku rieky Dunaj.

Fyzickogeografická poloha miest

Pri fyzickogeografickej polohe vzhľadom na veľkú členitosť reliéfu Slovenska, rozoznávame nasledovné polohy:

  • poloha na nížine – Trnava, Nové Zámky
  • poloha v kotline – Zvolen, Liptovský Mikuláš, Poprad
  • poloha v doline – Hňúšťa, Revúca
  • poloha na rozhraní medzi horskými celkami a nížinami – Modra, Pezinok, Nitra
  • poloha na rozhraní kotliny a pohoria – Košice, Prešov
  • poloha brodová – Bratislava. Komárno. Košice
  • poloha pod priesmykmi – Bardejov, Stará Ľubovňa
  • poloha na prielomoch medzi kotlinami – Žilina, Vrútky

Zaraďujeme sem aj polohu vzhľadom na nerastné suroviny – Banská Štiavnica, Kremnica, Handlová.
Socio-ekonomická poloha sa určuje vzhľadom na humánno-geografické celky, ako najväčšie okolité sídla, hlavné priemyselné oblasti, dopravné ťahy –cesty a železnice atď.

Význam a funkcia mesta

Z hľadiska významu sa funkcie miest rozdeľujú na mestotvorné a mestoobslužné.

  • Mestotovorné funkcie sú také činnosti, ktoré vyrábajú produkty alebo poskytujú služby pre obyvateľstvo mimo mesta. Poskytujú mestu príjmy, vďaka ktorým mesto rastie. Takými činnosťami sú najčastejšie priemysel, veda, obchod, školstvo, služby ...
  • Mestoobslužné funkcie sú také činnosti a zariadenia, ktoré zabezpečuje uspokojovanie potrieb obyvateľov bývajúcich a pracujúcich v meste. Zaraďujeme sem priemyselné odvetvia ako potravinársky p., polygrafický p., ďalej mestská doprava a rozličné služby.

Pri určovaní funkcie miest sa berú do úvahy konkrétne funkcie. Vtedy je vhodné určiť či má mesto vlastnú ekonomickú základňu, alebo nie. Ak nemá, tak takéto mesto má obytnú funkciu (Svätý Jur, Nová Dubnica..).

Mestá s vlastnou ekonomickou základňou

Mestá s vlastnou ekonomickou základňou delíme na polyfunkionálne mestá, ktoré vykonávajú viac dôležitých funkcií, napr. dopravnú, službovú apod. Každé väčšie mesto na Slovensku je polyfunkcionálne. Monofunkcionálne mestá, sú také v ktorých jednoznačne prevažuje jedna funkcia. Na Slovensku možno rozlíšiť nasledovné monofunkcionálne mestá:

  • Mestá s priemyselnou funkciou – sú prevažne mestá do ktorých bol priemysel lokalizovaný v 20. storočí a väčšina obyvateľov pracuje v priemysle. Za takéto mestá možno považovať Starú Turú, Jelšavu, Kolárovo, Nemšovú
  • Mestá s dopravnou funkciou – vznikli na dôležitých dopravných križovatkách, pričom veľmi nevzrastali a nestali sa polyfunkcionálnymi, ako napr. Žilina, Trnava. Typickým príkladom je Čierna nad Tisou.
  • Liečebno-rekreačné mestá – vznikli n a miestach s kvalitnými prírodnými podmienkami, obyčajne v horskom prostredí, ako Vysoké Tatry, Bojnice
  • Kúpeľné mestá – sú menšie mestá, ktoré vznikli pri žriedlach termálnych a minerálnych vôd. V niektorých prípadoch sa stali polyfunkcionálnymi ako Piešťany. Mestá s kúpeľnou funkciou sú Dudince, Trenčianske Teplice, Rajecké Teplice..
  • Mestá administratívy a služieb – sú menšie mestá, ktoré v minulosti tvorili oblastné strediská a nebol v nich umiestnený priemysel, ako Revúca, Ilava, Spišské Vlachy...

Počty obyvateľov miest (2002)

  • 1) Bratislava 428 000
  • 2) Košice 236 000
  • 3) Prešov 93 000
  • 4) Nitra 87 000
  • 5) Žilina 85 000
  • 6) Banská Bystrica 83 000
  • 7) Trnava 70 000
  • 8) Martin 60 000
  • 9) Trenčín 58 000
  • 10) Poprad 56 000
  • 11) Prievidza 53 000
  • 138) Dudince 1 500
  • 139) Modrý Kameň 1 416