Chod a rozloženie podnebných prvkov na Slovensku

- najväčší vplyv má reliéf prostredníctvom nadmorskej výšky, aj expozícia reliéfu, menej oceanita a kontinentalita, lesná pokrývka, väčšie vodné plochy a človek, v prvom rade však slnečná radiácia a atmosférické procesy


- teplota ovzdušia: teplotný gradient 0,52 (v júli 0,63 a v januári 0,33); inverzia – obrátené zvrstvenie vzduchu, najmä v zime pri A; najteplejšie územia – Podunajská nížina (Štúrovo 10,2 a Bratislava-letisko 9,7) a Východoslovenská nížina (Trebišov 8,9 a Somotor 9,4); najchladnejšie územia – Tatry (Lomnický štít –3,9) a N. Tatry (Chopok –1,2); najchladnejší mesiac – január (pod –10 N. Tatry a Tatry, Lomnický štít –11,3, Podunajská a Záhorská nížina –1 až –2, Východoslovenská nížina –3 až -4); najteplejší mesiac – júl (Podunajská a Východoslovenská nížina cez 20, Štúrovo 20,4, Lomnický štít 3,8 a Chopok 6,9); jeseň teplejšia (menšie teplotné výkyvy) ako jar

- atmosférické zrážky: najväčší vplyv má reliéf cez nadmorskú výšku, aj expozíciu strání, vlahonosné vzduchové hmoty prúdia predovšetkým od Z; pohoria stojace naprieč prúdeniu majú viac zrážok (náveterné strany), rovnako vysoké priečne pohorie má viac zrážok ako pozdĺžne, nižšie priečne toľko ako vyššie pozdĺžne, osamotené prevetrávané hrebene majú menej zrážok ako pri nich ležiace masívne svahy a plošiny; najsuchšia oblasť – Podunajská nížina (zrážkový tieň M. Karpát a predhoria Álp) a J Východoslovenskej nížiny (Slanské vrchy), menej ako 550 mm zrážok ročne; najviac zrážok – Vysoké Tatry, Zbojnícka chata (cez 2 000 mm); prevládajú letné zrážky nad zimnými, najdaždivejší je jún alebo júl (nastupuje európsky monzún – Medardova kvapka), najsuchší január alebo február
- vietor: závislý od reliéfu a premenlivosti počasia; na Záhorskej nížine prevláda JV vietor nad SZ, v Podunajskej nížine prevláda SZ vietor, na strednom Považí, na Ponitrí a V SVK S vietor; ovplyvňované smermi dolín a kotlín; najveternejšie územia – Podunajská a Východoslovenská nížina, Bratislava (dýzový efekt Lamačskej a Devínskej brány, jedno z najveternejších miest Európy), vrcholy hôr; najveternejší mesiac – február a marec; najmenej veterný – september
- oblačnosť: najväčšia – v lete popoludní, v zime ráno a dopoludnia; najoblačnejší mesiac – december; najmenej oblačný – august alebo september; inverzné situácie
- slnečný svit: nepriamo závisí od oblačnosti, lebo efekt rozdielov geografickej šírky sa u nás neprejavuje, dôležitý je reliéf pôsobiaci ako horská prekážka – doliny dostávajú menej svitu ako roviny; najviac svitu – Podunajská nížina, vysoké pohoria; najmenej svitu – doliny severnej Oravy

Oblačnosť na Slovensku

Oblačnosť na Slovensku je veľmi premenlivá. Určuje ráz počasia a je veľmi citlivá na orograficky členitý terén. V priebehu dňa pozorujeme dva režimy. Letný, charakterizovaný najväčšou oblačnosťou popoludní s minimom nad ránom, čo súvisí s konvekčným prúdením, a zimný typ s veľkou oblačnosťou ráno a v dopoludňajších hodinách, s minimom k večeru, ktorý sa vyskytuje od októbra do marca.

V ročnom chode v priemere najväčšia oblačnosť je v decembri a najmenšia v auguste až v septembri, pričom vo vysokých polohách je veľa slnečného svitu aj v zimnom období, keď sa veľmi často v nížinách a dolinách vytvárajú inverzie teploty a s nimi spojená nízka, vrstevnatá oblačnosť.

Veterné pomery na Slovensku

Veterné pomery sú tiež veľmi komplikované vzhľadom na reliéf Slovenska, ale aj na premenlivosť počasia. V ročnom priemere na Záhorí prevláda juhovýchodný vietor nad severozápadným. V Podunajskej nížine je to práve naopak. Na strednom Považí a na Ponitrí prevláda, tak ako na východnom Slovensku, severné prúdenie.

Smer dolín a kotlín značne ovplyvňuje smer prúdenia. Najveternejšími sú Podunajská a Východoslovenská nížina. Bratislava patrí k najveternejším mestám strednej Európy, čo spôsobuje Devínska brána. Mimoriadne silné prúdenie je aj na vrcholoch našich najvyšších hôr.
Rýchlosť vetra má výrazný denný chod. Najsilnejší vietor je v priemere medzi 14 až 16 hod. v lete a medzi 12 až 14 hod. v zime. V ročnom priemere najsilnejší vietor je vo februári a marci, ale aj v novembri. September je v priemere najmenej veterný.

Atmosférické zrážky na Slovensku

Atmosférické zrážky pokladáme za druhý najdôležitejší klimatický činiteľ. Patria k najpremenlivejším meteorologickým prvkom ako priestorovo, tak aj časovo. Na Slovensku priemerný úhrn zrážok kolíše od 520 mm (v Podunajskej nížine obec Hoste, Palárikovo 524 mm) do 2 000 mm vo Vysokých Tatrách (Zbojnícka chata 2 130 mm).

Relatívne nízke úhrny zrážok sú v tzv. dažďovom tieni pohorí, pomerne suché sú spišské kotliny, chránené od Z Vysokými Tatrami a od J Slovenským rudohorím a Nízkymi Tatrami. Tu miestami spadne priemerne menej ako 600 mm. Množstvo atmosférických zrážok pribúda s nadmorskou výškou. Výškový, zrážkový gradient je 50-60 mm na každých 100 m výšky. Počas roka na leto pripadá približne 40 %, na jar 25 %, na jeseň 20 % a na zimu 15 %. Zreteľná prevaha zrážok je v letnom období. Najdaždivejší mesiac býva jún a júl a najmenej zrážok je v januári a vo februári. Veľká premenlivosť zrážok v stredných zemepisných šírkach je typickým znakom aj našej klímy. Denný chod zrážok je u nás dvojakého typu. Letný typ je charakterizovaný tým, že maximum zrážok pripadá na popoludňajšie hodiny, čo zvýrazňujú početné búrky a lejaky, a minimum sa dostavuje v ranných hodinách. Zimný typ sa vyznačuje tým, Že maximum zrážok je v dopoludňajších hodinách, čo spôsobuje mrholenie a slabé zrážky z hmiel alebo oblačnosti z hmly, ktorá sa spravidla vytvára v tomto období cez noc a nad ránom. Minimum zrážok sa potom dostavuje vo večerných hodinách.
Veľká premenlivosť zrážok spôsobuje najmä v nížinách časté a niekedy dlhotrvajúce suchá. Podunajská nížina patrí k najsuchším oblastiam Slovenska, a to jednak tým, že sú tu najmenšie úhrny (520-550 mm za rok), ale najmä tým, že je to najteplejšia a najveternejšia oblasť, v dôsledku čoho je tu najväčší výpar. Najväčší denný úhrn zrážok namerali v Salke na Ipli pri miestnej búrke, kde popoludňajší mimoriadne silný búrkový lejak 12. 7.1957 vydal za 65 minút 228,5 mm. K nim pribudlo ešte 3,4 mm, a tak celodenný úhrn zrážok bol 231,9 mm (na Skalnatom plese je celodenný úhrn 170 mm). Pri týchto silných lejakoch buď miestneho, alebo krajinského charakteru spravidla vystúpia rieky a potoky z korýt a zaplavujú celé oblasti.
Jednou z charakteristík zrážkových pomerov je aj počet dní s rôznou výdatnosťou. Počet dní so vážkami s vyšším úhrnom je menší ako počet dní s malým úhrnom. Preto aj ročný chod počtu dní so zrážkami 0,1 mm a viac je najväčší v novembri a decembri, keď sú častejšie málo výdatné zrážky najmä z mrholenia. Počet dní so zrážkami 10,0 mm a viac má výrazné maximum v júni alebo v júli. V letnom polroku sú charakteristické búrky, pri ktorých zväčša spadne veľké množstvo zrážok. Najväčší počet dní s búrkou je na horách, v dolinách a kotlinách. Tu ich je v priemere 30-35 dní do roka. Najmenej ich býva v nížinách.
V zimnom období padá veľká časť zrážok - najmä vo vyšších polohách - vo forme snehu. Preto sa osobitne uvádza aj počet dní so snežením. Sneženie zaznamenávame v nížinách od októbra až po apríl a v polohách nad 1 000 m nad morom po celý rok, teda aj v letných mesiacoch.
K charakteristike snehových pomerov patrí nástup a koniec snehovej pokrývky, jej trvanie, priemerná, resp. maximálna výška. Priemerný dátum prvého dňa so snehovou pokrývkou pripadá v našich nížinách na začiatok decembra, v horských dolinách po 10. novembri a v horských oblastiach nad 1 300 m n. m. je snehová pokrývka možná po celý rok. Priemerné trvanie snehovej pokrývky je na južnom Slovensku menej ako 40 dní, kým vo Východoslovenskej nížine, ktorá je kontinentálnejšia, je trvanie viac ako 50 dní. S nadmorskou výškou sa počet dní zväčšuje približne o 9 na každých 100 m. Výška snehovej pokrývky v polohách nad 1 300 m n. m. je viac ako 100 cm. Prirodzene, tak ako u tekutých zrážok, aj pri tuhých sú značné nielen vertikálne, ale aj horizontále rozdiely, závislé najmä od náveternej a záveternej strany pohorí.
Pri snehovej pokrývke sa určuje vodná hodnota, t. j. výška vody v nej nahromadená. Čerstvo napadnutý sneh má približne 1 mm vody na 1 cm snehu; koncom zimy sa však hodnota starého snehu zväčšuje až na 3 mm na 1 cm snehu.

Teplota vzduchu na Slovensku

Teplota vzduchu patrí k hlavným klimatickým činiteľom, ktorá spolu s atmosférickými zrážkami určuje ráz jednotlivých oblastí. Najteplejšie miesto je v okolí Štúrova, ktorého priemerná ročná teplota je 10,4 °C (1931-1960), potom nasleduje Bratislava s priemernou teplotou 10,3 °C. Najvyššiu okamžitú teplotu namerali v Komárne, až 39,8 °C.Naproti tomu na Lomnickom štíte je ročný priemer teploty len - 3,7 °C. Z toho vidieť, že teplota s výškou ubúda. Teplotný gradient na 100 m je počas roka rozdielny. V priemere dosahuje podľa A. Gregora 0,61 °C/100 m, najväčší je v máji 0,76 °C/100 m, najmenší v januári 0,33 °C/100 m. Teplotný gradient veľmi závisí od typu počasia. Najmenšie teplotné gradienty sú najčastejšie v zimnom období, keď vznikajú často teplotné inverzie. Pri nich je často záporný teplotný gradient, lebo studený vzduch sa udržuje v dolinách a kotlinách. Preto aj najchladnejšie miesto je v uzatvorených kotlinách a dolinách, keď napríklad v povestnej zime r. 1929 11. februára namerali vo Vígľaši-Pstruši (-41 °C).

Ročný chod teploty nám charakterizuje tabuľka, v ktorej sú uvedené priemerné mesačné a ročné teploty z vybraných staníc. Z nej môžeme dobre vidieť, že v priemere najchladnejší mesiac je január a najteplejší júl. Vzhľadom na premenlivosť počasia v stredných zemepisných šírkach nemusí každý rok pripadnúť najvyšší mesačný priemer na júl. Štatistické hodnotenia ukazujú, že každý štvrtý rok býva najteplejší mesiac august, každý desiaty až pätnásty rok dokonca jún. Taká istá premenlivosť v mesačných priemeroch je aj v zime, a tak pomerne často je najchladnejší február, zriedkakedy december.
Hoci v celej strednej a západnej Európe stálym striedaním vzduchových hmôt panuje
premenlivý charakter počasia, čo má vplyv na priebeh meteorologických prvkov, v dlhodobom režime predsa len pozorujeme ich určitú pravidelnosť, ktorú nazývame teplotnými singularitami:
1) Približne desaťdenné prerušenie stúpania teplôt v prvej dekáde februára, sa prejavuje prenikaním chladnejších vzduchových hmôt a zosilneným nočným ochladením zmenšenej oblačnosti (najmä keď je snehová pokrývka), a tým zosilneným vyžarovaním tepla.
2) Na konci prvej dekády v apríli sa prejavuje kratšie zníženie teplôt.
3) Májové návraty chladného počasia (tzv.- zmrznutí svätí) sa vyskytujú pomerne nepravidelne.
4) Najvýraznejšou pravidelnejšou singularitou v ročnom chode teploty je júnové ochladenie na rozhraní prvej a druhej dekády, čo je vyvolané preskupením celkovej poveternostnej situácie (posunom riadiacich tlakových centier - Azorskej tlakovej vyše a Islandskej tlakovej niže - viac na S) a prenikaním chladného vzduchu z vyšších zemepisných šírok od Atlantického oceánu po predchádzajúcom silnejšom zohrievaní vnútrozemia. Túto teplotnú singularitu označujeme často tzv. - európskym monzúnom (Medardova kvapka). Po prienikoch chladného vzduchu okolo 8.-10. júna nastáva opäť otepľovanie, ktoré je znova narušované okolo 10. júla. Je to tzv. druhá vlna európskeho monzúnu, po ktorej celkový vývoj počasia u nás nadobúda stále ustálenejší charakter a tvorí postupne prechod k najustálenejšiemu počasiu koncom leta a počiatkom jesene.
5) Koncom septembra a začiatkom októbra sa vyskytuje ďalšia singularita, pri ktorej sa prejavuje zastavenie poklesu denných teplôt, resp. ich mierne zvýšenie („babie leto", keď nad strednou Európou zotrváva tlaková výš, ktorá podmieňuje pekné, slnečné počasie). Tá sa neskôr posúva na V a JV, čím podmieňuje prílev teplého vzduchu od JV
6) Posledná singularita - vianočný odmäk - sa v dlhodobom priemere prejavuje medzi 21. až 26. decembrom zvýšením teplôt, čo má častejšie za následok v nížinách daždivé počasie a na horách odmäk.
Charakteristické obdobia teplôt v našich pomeroch sa vymedzujú v päť stupňovom rozpätí, pričom obdobie s priemernými teplotami pod 0 °C sa označuje ako zima. Táto sa v Podunajskej nížine začína po 20. decembri a končí v polovici februára. Na Východoslovenskej nížine prichádza skôr, už okolo 10. decembra, a koná neskôr, po 25. februári. V Popradskej kotline prichádza už okolo 25. novembra a končí okolo 15. marca. Vo Vysokých a Nízkych Tatrách sa začína zimné obdobie pred 1. novembrom a končí po 20. máji.
Hlavné vegetačné obdobie s priemernou teplotou 10 °C a vyššou nastupuje na južnom a východnom Slovensku do 21. apríla a končí po 11. októbri; v stredných polohách do 5. mája a končí koncom septembra. Vo vysokých polohách Tatier sa prakticky tieto teploty nevyskytujú. Podľa A. Gregora sa vegetačné obdobie skracuje na každých 100 m nadmorskej výšky o 8 až 9 dní zhruba do nadmorskej výšky 1 000 m. Nad touto hranicou sa skracuje dvojnásobne. Vegetačné leto, t. j. obdobie s priemernou teplotou nad 15 °C, sa začína opäť najskôr na južnom a východnom Slovensku — okolo 15. mája, a končí pred 20. septembrom. V najteplejších oblastiach v priemere trvá viac ako 120 dní. Vo Vysokých a Nízkych Tatrách, vo Veľkej a Malej Fatre ani v Slovenskom rudohorí sa už v priemere nevyskytuje. Tu musíme pripomenúť premenlivosť počasia v našej oblasti, v dôsledku čoho treba uvedené priemerné nástupy a konce teplôt chápať tak, že charakterizujú celkovú tendenciu priebehu teplôt.
Pomocou extrémnych teplôt môžeme bližšie charakterizovať teplotné pomery našej oblasti. Počet letných dní (ked maximálna teplota dosiahla 25 °C a viac) sa vyskytuje v našich južných oblastiach každoročne, v priemere nad 50 dní zhruba do nadmorskej výšky 350 m. Napríklad Hurbanovo má takýchto dní v priemere 74, Lučenec 78, Sliač 64, Trebišov 68. Vo výškach nad 1000 m sa letný deň v priemere už nevyskytuje.
Výskyt mrazov, charakterizovaný mrazovými dňami (keď teplota poklesne v meteorologickej búdke pod 0 °C), je tak isto v našej oblasti veľmi rozdielny. V okolí Bratislavy je takýchto dní v priemere okolo 90, v Podunajskej nížine do 100, vo Východoslovenskej nad 110, v kotlinách pod Tatrami nad 160.
Z denného chodu teploty dobre vidieť, že najvyššia teplota cez deň sa dostavuje popoludní, a to v lete medzi 14 a 15 hod. a v zime okolo 13 hod. Minimálna teplota býva tesne pri východe Slnka, a to z toho dôvodu, že vzduch sa zohrieva od zemského povrchu. Rozdiel medzi minimálnou a maximálnou teplotou voláme dennou amplitúdou teploty. Tá sa mení najmä podľa oblačnosti; čím je väčšia oblačnosť, tým je menšia amplitúda. Ďalej závisí od nadmorskej výšky, lebo s ňou sa zmenšuje. Veľmi závisí od členitosti terénu. V údoliach a v kotlinách je najväčšia, najmä v dôsledku častých inverzií, na svahoch je menšia a najmenšia na vrcholoch.