Riečna niva sa vyskytuje pozdĺž koryta rieky obojstranne alebo asymetricky, je sklonená v smere vodného toku. Počas povodní je zaplavovaná sčasti alebo v celom rozsahu. Riečna niva môže vznikať počas rôznych dynamických fáz rieky – eróznej, akumulačnej a fázy dynamickej rovnováhy; najlepšie podmienky pre formovanie riečnej nivy sú počas fázy dynamickej rovnováhy, kedy je pozdĺžny profil rieky relatívne stabilný vo vertikálnom smere.

Riečna niva sa formuje bočnou eróziou rieky spojenou s meandrovaním, kedy sa ukladá alúvium normálnej mocnosti – perstratívne alúvium (norm.mocnosť a.- rozdiel medzi najväčšou hĺbkou rieky v koryte a priemernou výškou povodňových hladín)

Prvé náznaky utvárania nivy sa prejavujú:

  • striedavo uložené útržky alúvia po stranách mierne zvlneného koryta – toto rozloženie alúvia dokladá priečnu cirkuláciu vody, ktorá je dobre vyvinutá v meandrových oblúkoch koryta
  • striedavé podmývanie pravého a ľavého brehu: v ohyboch koryta naráža vodný tok na vonkajší nárazový výsepný breh, klesá ku dnu a smeruje šikmo po prúde k vnútornému nánosovému brehu, kde vystupuje a smeruje späť k nárazovému brehu – vzniká valcovito-špirálovitá cirkulácia
  • nárazový breh sa eróziou rozrušuje a ustupuje
  • najhrubšie alúvium sa ukladá pod výsepným brehom v priehlbni a smerom k vonkajšiemu nánosovému brehu sa ukladajú postupne menšie a menšie častice alúvia, okruhliaky a nakoniec piesok
  • nánosový breh sa posúva za migrujúcim nárazovým brehom → takto sa koryto presúva a formuje sa na dne doliny riečna niva
  • vznik riečnej nivy je výsledkom sťahovania meandrov naprieč a v smere sklonu doliny; jej šírka zodpovedá šírke meandrového pásu rieky; generálne sa rozširuje so vzrastom prietoku po rieke
  • korytová fácia alúvia - s horizontálnym presúvaním koryta sa zrnitostne triedi alúvium vo vertikálnom smere (na najskôr uložených hrubých štrkoch pod nárazovým brehom sa prisťahovaní koryta hromadia najprv drobnejšie okruhliaky a na nich piesky)
  • piesčité prikorytové valy – ak rieky prenášajú veľa piesku a po stranách koryta je hustejšia korytová vegetácia (povodňové vody ukladajú piesčitý materiál v dôsledku náhleho zväčšenia trenia pozdĺž koryta a tým zníženia transportačnej schopnosti)
  • povodňová fácia (jemnopiesčité hliny) – tvoria ju naplaveniny, ktoré sa ukladajú na korytovej fácii počas povodní. Postupným ukladaním vrstvičiek povodňovej fácie vzniká jej jemná laminácia alebo slabo zvlnená vrstevnatosť a niva rastie do výšky → preto výška riečnej nivy závisí od úrovne povodňových hladín; na výšku nivy však vplýva aj reliéf – priečne profily doliny, na zúžených úsekoch sa výška zväčšuje a na rozšírených zmenšuj
  • riečne nivy nie sú stabilné – sťahovaním meandrov sa nivné alúvium opakovane rozrušuje, prekladá sa na dne doliny a v prípade spolupôsobenia vertikálnej eróznej zložky sa nánosy postupne ukladajú na nižších úrovniach – takto vzniká stupňovitá niva; dvojstupňová niva pozdĺž našich riek a jej vznik sa spája s rôznou úrovňou bežných a extrémnych povodní

Typy nivného alúvia :

  • perstraktívne – ukladanie počas dynamickej fázy rovnováhy
  • instratívne – počas eróznej fázy; pri horizontálnom presúvaní  koryta pôsobí aj hĺbková erózia, alúvium preto býva menšej mocnosti a hrubšieho zrna
  • konstratívne – počas akumulačnej fázy; alúvium je preto veľkej  mocnosti a zasahuje pod dno koryta; v profile – striedanie povodňovej a korytovej fácie a fácie mŕtvych ramien; na tektonicky poklesávajúcich územiach

Riečne nivy môžu vznikať aj laterálnou eróziou spojenou s akumulačnou fázou rieky a s furkáciou – vetvením koryta na ramená. V tomto prípade je alúvium zrnitostne netriedené, čo poukazuje na náhlu akumuláciu v dôsledku rýchleho poklesu transportačnej schopnosti rieky. Prenos materiálu sa viaže na zväčšené prietoky keď sa v koryte vyskytuje prevažne hrubý materiál, lebo prietoky veľmi výrazne kolíšu. Takéto podmienky bývajú na horných úsekoch v pohoriach, u nás napr. vo flyšových

Vznik nivy furkáciou v koryte: tvorenie štrkových lavíc, ostrovov, pričom dochádza k štiepeniu rieky na ramená – divočeniu → opakovaným tvorením ostrovov, vetvením rieky na ramená a ich zanášaním sa formuje riečna niva – často ma slabú fáciu alebo jej povodňová fácia chýba

Na územiach ktoré tektonicky poklesávajú, rieky trvalo agradujú a formujú konstratívne alúvium vznikajú agradačné valy. Ich povrch nie je rovný, ale dvíha sa od zamokrených okrajov smerom k stredu valov k hlavnému korytu , kde lemujú ramená; výška valu závisí od prietoku a množstva materiálu

Riečne terasy

Riečne terasy sa tvoria na stráňach dolín v podobe stupňov v rôznych výškach. Sú erózne rozčlenené na rôzne staré riečne nivy. Ich povrch zodpovedá povrchu pôvodnej nivy aj s jej akumuláciou – na nej bývajú uložené napr. spraše, deluviálne nivy atď.. Stupeň terasy vzniká s hĺbkovou eróziou, počas ktorej rieka môže rozčleniť nielen akumuláciu, ale prehĺbiť dolinu až do skalného podložia.

Vznik riečnych terás je výsledok faktorov, ktoré spôsobujú poruchy rovnovážneho profilu rieky – zmeny podnebia, zmeny eróznej bázy (pokles) a tektonické pohyby → najčastejšie výsledok spolupôsobenia viacerých faktorov, napr. tektonických pohybov a klimatických zmien.

Podľa následnosti základných fáz, či činnosti rieky (eróznej a akumul.), podľa ktorých sa vytvára laterálnou eróziou povrch nivy (povrch budúcej terasy) delíme terasy na erózne, akumulačné a zlozené riečne terasy.