Na základe obsahu organických a minerálnych látok, charakteru a veľkosti zrnitostných častíc (skeletu – štrk, kameň, balvan) a podľa jednotlivých frakcií jemnozeme (piesok, prach, íl) sa delia pôdy na: organické zeminy a organo-minerálne (minerálne) zeminy.
Organické zeminy
Histická – fibrická (viac ako 70 % organického podielu tvoria nerozložené organické látky), mezická (30-70 %), saprická (menej ako 30 %)
Minerálne zeminy
Minerálne zeminy (organo-minerálne) zeminy: psefitická, ľahká, stredne ťažká, ťažká
Psefitická
Štrkovitá – na aluviálnych usadeninách riečnych nív, na terasách, niektorých proluviálnych usadeninách, pozdĺž väčších riek, na neogénnych štrkoch a zlepencoch v miestach, kde vystupujú na povrch (Podunajská nížina), na zvetrávajúcich zlepencoch vonkajšieho i vnútrokarpatského flyša (Súľovské vrchy).
Kamenitá – na svahoch pohorí v dôsledku zvetrávania hornín, flyš (odolnejšie pieskovce), bradlo (jurské a spodnokriedové vápence), centrálne pásmo (vyvreté – granity, granodiority, metamorfované – fylity, ruly, svory, metamorfity, usadené – vápence, dolomity, kremence), sopečné pásmo (andezity, ryolity, bazalty)
Balvanitá – na veľmi odolných horninách jadrových pohorí, Slovenského rudohoria, neovulkanických pohorí, morénových uloženinách (Vysoké Tatry), glacifluviálnych uloženinách (Podtatranská kotlina), kamenných moriach, úsypoch, hrubých zvetralinách (Tatry, Nízke Tatry, Malá a Veľká Fatra, Kremnické a Štiavnické vrchy, Tríbeč, Malé Karpaty, Vihorlat a inde)
Ľahká
Piesčitá – viate piesky Záhorskej nížiny, menej na Podunajskej nížine, riečne nánosy (Dunaj), Východoslovenská nížina (menšie plochy na J)
Hlinito-piesčitá – granity, granodiority, ruly, svory, fylity; veľmi vzdušné, ľahký prienik vody (vyplavovanie živín), vysychavé, menej úrodné, silno podliehajúce veternej erózii; Veporské a Stolické vrchy, Revúcka vrchovina, Južná časť Nízkych Tatier a Malých Karpát, ostrovy v Považskom Inovci, Strážovských vrchoch, Lúčanskej Fatre, Tatrách, Kremnických vrchoch, na pieskovcoch v Levočských vrchoch a Čergove
Stredne ťažká
Najlepšia pre obrábanie a úrodnosť, primerane prevzdušnená, priaznivý vodný režim umožňujúci rastlinám čerpať živiny.
piesčito-hlinitá – podobne ako hlinito-piesčitá, väčšie plochy v jadrových, sopečných a flyšových pohoriach (V Slovenského rudohoria, Považský Inovec, Strážovské vrchy, Malá Fatra, Kremnické a Štiavnické vrchy, Poľana, Vihorlatské vrchy, Čergov a i.); hlinitá – spraš, Podunajská a Východoslovenská pahorkatina, Chvojnická pahorkatina, Košická a Juhoslovenská kotlina, andezit a bazalt (Krupinská planina, Štiavnické vrchy, Javorie, Slanské vrchy)
ílovito-hlinitá – flyš v ílovcovom vývoji (Vonkajšie Karpaty), bradlo (sliene), centrálne Karpaty (vápence, dolomity, permské a verfénske bridlice), íly, fluviálne sedimenty, sprašové hliny (nížiny, kotliny); Strážovské vrchy, Malá a Veľká Fatra, Chočské vrchy, Nízke Tatry, Slovenský a Spišsko-gemerský kras, Východoslovenská, Podunajská, Záhorská nížina, Turčianska, Podtatranská a Hornádska kotlina
prachovito-hlinitá, prachovitá, piesčito-ílovito-hlinitá
Ťažká
ílovitá – íly, ílovce, sliene, ťažšie aluviálne sedimenty. Za sucha zmenšujú objem, tvrdnú, vytvárajú sa v nich pukliny, za vlhka zväčšujú objem, zliepajú sa, ťažko sa obrábajú, nepriaznivý vodný a vzdušný režim, zúrodňujú sa hlbokým a častým kyprením; neogénne kotliny, paleogénne flyšové horniny, bradlové pásmo; Podunajská nížina (dolný Váh), Východoslovenská nížina, Košická a Juhoslovenská kotlina
piesčito-ílovitá, prachovito-ílovitá