Územie Slovenska leží v miernom klimatickom pásme s pravidelným striedaním ročných období, čo je typickým znakom stredných zemepisných šírok. Atlantický oceán, Stredozemné i Baltické more sú od nás približne rovnako vzdialené. To ovplyvňuje aj počasie u nás.

Oveľa viac ako zemepisná šírka a dĺžka ovplyvňujú počasie nadmorská výška a členitosť terénu. Horské pásma, najmä vysoké, tvoria klimatické priehrady a spolu s členitým terénom podstatne ovplyvňujú jednotlivé klimatické prvky najmä zrážky, oblačnosť, teplotu vzduchu, veterné pomery atď. Preto klimaticky odlišný charakter majú nížiny, doliny, kotliny, svahy a hrebene hôr. Aj väčšia vzdialenosť východného a západného Slovenska sa prejavuje v rozdielnych teplotných a zrážkových pomeroch.

Na územie Slovenskej Republiky sa najčastejšie dostáva vzduchová hmota polárna (miernych šírok), ale niekedy aj arktická a tropická, ich kombináciou vzniká 6 druhov vzduchových hmôt, ktoré rozlične ovplyvňujú počasie:

  • kontinentálna arktická vzduchová hmota: vzniká nad ľadom Arktídy, prichádza od SV prevažne v zime, veľké ochladenie, najstudenšia vzduchová hmota, pri A za jasného počasia veľké mrazy (-20 až –30) najmä v kotlinách a dolinách
  • morská arktická: medzi Grónskom a Špicbergami, od SZ, teplejšia ako kontinentálna, lebo je ohrievaná oceánom (Golfský prúd), vlhký vzduch s oblačnosťou, na jar prehánky
  • kontinentálna polárna: nad kontinentom v miernych šírkach, od V, extrémne teploty, leto – horúčavy, zima – veľké mrazy, neprináša zrážky, v lete miestne búrky
  • morská polárna: v miernych šírkach nad Atlantikom, od Z, najčastejšia, zmiernenie teplôt a zrážky v lete aj zime
  • kontinentálna tropická: nad J Ruskej federácie a nad Malou Áziou, z JV, v lete extrémne horúčavy (nad 30)
  • morská tropická: v subtropických oblastiach nad Atlantikom alebo nad Stredozemným morom, od J a JZ, v zime zamračené a veľké oteplenie (až 10) s topením snehu, v lete zriedkavejšia, oteplenie s búrkami

Počasie ovplyvňujú aj stále tlakové útvary: azorská V, islandská N, sibírska V (v zime), N nad JV Európy (v lete)

Slovensko sa nachádza na rozhraní polárnych (na severe) a subtropických (na juhu) vzduchových hmôt = polárny front, mieša sa teplý a chladný vzduch a vznikajú tlakové poruchy:

  • cyklóna – daždivé počasie, v zime sneženie, v lete ochladenie, v zime oteplenie, typická je v júni (Medardova kvapka)
  • anticyklóna – jasno, bez zrážok, v lete horúčavy, v zime silné mrazy, typická na začiatku jesene (babie leto)

Najčastejšie poveternostné situácie na Slovensku

  • Bc – brázda nízkeho tlaku vzduchu nad strednou Európou - spája tlakovú níž (N) nad Severným (Nórskym) morom a nad Stredozemným morom, oddeľuje oblasti tlakovej výše (V) na západe a východe; pri jej presune zo Z na V na jej prednej strane prúdi od J až JV teplý vzduch, na zadnej strane od S až SZ chladný vzduch, veľa zrážok
  • Wc - západná cyklonálna situácia – tlaková výš nad Azorskými ostrovmi a níž nad Islandom a Škandináviou. Po polárnom fronte od Z postupujú cyklonálne poruchy, výrazný oceánický charakter; najčastejšie v zime, morský vzduch od JZ prináša oteplenie a zrážky
  • SWc – juhozápadná cyklonálna situácia – Tlaková níž nad Anglickom, tlaková výš nad JV Európou. Tlakové poruchy postupujú od JZ, teplé oblačné počasie so zrážkami.
  • A – anticyklóna nad strednou Európou – A nad strednou Európou, N nad Islandom; slabé prúdenie, zriedkavo zrážky, jasno (najväčšie výkyvy teplôt, babie leto), na jeseň a v zime vznikajú teplotné inverzie
  • Wa – západná anticyklonálna situácia – V nad Z Európou, SVK na jej SV okraji, N v oblasti Islandu a SZ Nórska. SZ prúdenie, najmä v lete - málo zrážok, slnečno s priemernými teplotami

Kombináciou teplotných kritérií, zrážkových úhrnov, indexu zavlažovania, ale aj fenologických ukazovateľov bola vypracovaná (autori: V. Karský, M. Konček, Š. Petrovič a F. Rein) mapa klimatických oblastí Československa. Je rozdelená na tri klimatické oblasti:

  • A - teplá oblasť — počet letných dní v roku nad 50, začiatok žatvy ozimnej raži pred 15. júlom. Má 6 podoblastí podľa indexu zavlaženia a priemernej januárovej teploty^
  • B - mierne teplá oblasť - počet letných dní pod 50, začiatok žatvy ozimnej raži po 15. júli, horná hranica je júlová izoterma 16 °C. Má desať podoblastí podľa indexu zavlaženia, nadmorskej výšky, januárovej teploty aj geomorfologického charakteru.
  • C - chladná oblasť - priemerná teplota júla je pod 16 °C. Má 3 podoblastí:
  • Cj - mierne chladná - júlová teplota 12—16 °C,
  • Cj - chladná - júlová teplota 10-12 °C,
  • C3 - studená, horská - júlová teplota pod 10 °C.

Podľa fenologických pomerov zatriedila Slovensko do viacerých oblastí M. Kurpelová. Podľa klimaticko-geografických pomerov K. Tarábek.

Klimatické oblasti na Slovensku

Alisovova klasifikácia: mierne klimatické pásmo, kontinentálno-európska časť

Köppenova klasifikácia: rozhranie mierneho podnebia (C) bez pravidelenej snehovej pokrývky a lesného (boreálneho) podnebia (D) s pravidelnou snehovou pokrývkou v zime. Najvyššie horské polohy nad 1 650 m.n.m. patria do snehového tundrového podnebia (ET), kde má najteplejší mesiac 10-0 stupňov. Z Slovenska do 400 m.n.m. tvorí oblasť bukovej klímy (Cfb), f = celoročné rozdelenie zrážok, b = aspoň 4 mesiace je viac ako 10 stupňov. Podunajská nížina – Cfbx (kukuričná klíma), x = teplé leto s maximom zrážok na jeho začiatku (koniec mája - začiatok júna), po ktorom nasleduje suché leto; V SVK a horské oblasti – Dfb (buková klíma) a Dfc (brezová klíma), boreálna klíma s chladnou zimou (januárový priemer pod –3), letné obdobie má aspoň 4 mesiace (najmenej 1 mesiac) nad 10 stupňov

Končekovo členenie: kombinácia teplotných kritérií, zrážkových úhrnov, indexu zavlaženia a fenologických ukazovateľov

  • teplá oblasť – viac ako 50 letných dní ročne a začiatok žatvy raži ozimnej je pred 15. júlom, nížinné oblasti SVK, doliny a nízke kotliny pozdĺž riek, do 400 m.n.m., podoblasti: suchá (okrsok teplý, suchý s miernou zimou s dlhším slnečným svitom), mierne suchá (okrsky: teplý, mierne suchý s miernou zimou a teplý, mierne suchý s chladnou zimou), mierne vlhká (okrsky: teplý, mierne vlhký s miernou zimou a teplý, mierne vlhký s chladnou zimou)
  • mierne teplá – menej ako 50 letných dní, nižšie pohoria, úpätia vysokých pohorí, vnútrokarpatské kotliny, priemer v júli viac ako 16 stupňov, podoblasti: mierne vlhká (okrsky: pahorkatinový, mierne teplý, mierne vlhký s miernou zimou, dolinový, mierne teplý, mierne vlhký so studenou zimou, vrchovinový, mierne teplý, mierne vlhký), vlhká (okrsky: pahorkatinový a rovinový, mierne teplý, vlhký s miernou zimou, dolinový, mierne teplý, vlhký s chladnou alebo studenou zimou, vrchovinový, miene teplý, vlhký), veľmi vlhká (okrsok vrchovinový, mierne teplý, veľmi vlhký)
  • chladná oblasť – priemer v júli menej ako 16 stupňov, najvyššie časti pohorí (nad 700 m.n.m.), veľa zrážok, okrsky: mierne chladný, chladný horský, studený horský

Tarábkovo členenie:

  • nížinná klíma – suchá až mierne suchá, mierna inverzia teplôt, subtypy: teplá, prevažne teplá
  • kotlinová – mierne suchá až vlhká, veľká inverzia teplôt, subtypy: teplá, mierne teplá, mierne chladná, chladná;
  • horská – vlhká až veľmi vlhká, malá inverzia teplôt, subtypy: teplá, mierne teplá, mierne chladná, chladná, studená, veľmi studená