Väčšie pohyby obyvateľstva nastali na našom území v druhej polovici 19. storočia. V tom čase poľnohospodárstvo bolo hlavnou obživou obyvateľstva, ktoré už nestačilo uživiť miestne obyvateľstvo, čo podmienilo rozsiahlu emigráciu.

Prvé vlny vysťahovalectva začali už v 18. storočí a v prvej polovici 19. storočia. Najskôr smerovali prúdy vysťahovalcov na ,,dolnú zem“. V druhej polovici 19. storočia a začiatkom 20. st. smerovali vysťahovalci najskôr najmä do hlavných miest – Viedne., Budapešti. Odhaduje sa, že do Budapešti sa odsťahovalo asi 150 tis. obyvateľov Slovenska. Neskôr sa vysťahovali Slováci aj do iných oblastí Maďarska, Rakúska, Juhoslávie a Česka. Ďalší vysťahovalci už odchádzali do USA. Masové vysťahovalectvo bolo najmä v období od roku 1900 do prvej svetovej vojny.

Cieľovými územiami slovenských vysťahovalcov sa neskôr stali aj Kanada , Argentína, Francúzsko a Belgicko. Do týchto krajín sa začiatkom 20. storočia odsťahovalo asi 0,5 mil. osôb. Prevahu medzi vysťahovalcami predstavovali schudobneli roľníci a poľnohospodársky robotníci. Najviac ich bolo z východného Slovenska.

Po vzniku Československa najmä v dôsledku protiimigračných opatrení USA, sa emigranti orientovali najmä na Európu, hlavne na Belgicko a Francúzsko. Najviac Slovákov smerovalo do Prahy a okolia Brna, ale aj do iných priemyselných oblastí severných a východných Čiech, Zlína a severnej Moravy.

Najviac Slovákov žije v USA (1 900 tis. ), Česku (315 tis. ), Maďarsku (120 tis) a Kanade (85 tis).

V rámci Slovenska sa obyvatelia sťahovali najmä do veľkých miest – Bratislavy, Košíc, Prešova, Žiliny, ale aj Popradu. Vnútroštátna migrácia sa zintenzívnila najmä po II. Svetovej vojne. Česi vysťahovali z pohraničia 2,5 mil. Nemcov a na ich miesta , do domov a hospodárstiev sa za výhodných podmienok nasťahovalo ja veľa obyvateľov Slovenska.

Po roku 1989 nastávajú v migrácií výrazné zmeny. V rámci medzinárodných migrácií sa nesplnili veľké obavy bývalej komunistickej vlády, že po otvorení hraníc sa vysťahuje do vyspelejšieho zahraničia veľké množstvo obyvateľov. Od polovice 90. rokov minulého storočia je saldo migrácie priaznivé pre Slovensko a predstavuje hodnotu 1 tis. – 2 tis. obyvateľov ročne.

V roku 2002 sa na Slovensko prisťahovalo 2 312 a zo Slovenska vysťahovalo 1 411 obyvateľov. V roku 2003 sa migračné saldo zvýšilo na 1 409 obyvateľov, čo je v prepočte na 1000 obyvateľov 0,3 ‰.

Najviac imigrantov prichádza z Európy, potom nasleduje Ázia a Amerika. Zo štátov sú to najmä ČR, Juhoslávia, Ukrajina, USA a Vietnam.. Najviac ľudí emigruje zo Slovenska do iných štátov Európy a Ameriky. Zo štátov sú to Česká republika, Nemecko, Rakúsko, Kanada a USA.

V rámci vnútroštátneho sťahovania sa zoslabilo sťahovanie z vidieka do miest. Zapríčinilo to viacero faktorov. V dôsledku recesie priemyslu sa znížil počet pracovných príležitostí v mestách a výrazne bola pribrzdená výstavba bytov.

Od roku 2000 mení ročne svoje bydlisko z kraja do kraja 17 tis. – 21 tis. obyvateľov, z okresu do okresu 24 tis. – 28 tis. obyvateľov, v rámci okresu 35 tis. – 42 tis., a celkove z obce do obce 75 tis. – 90 tis. obyvateľov.
Prírastok sťahovaním získali len kraje Trnavský (3,4 ‰), Bratislavský (1,1 %o) a Nitriansky (1,0 ‰). Najväčší úbytok sťahovaním zaznamenali kraje Prešovský (-1,4 ‰). Trenčiansky (-0,4 ‰), Žilinský (-0,3 ‰) a Banskobystrický (-0,3 ‰).

Najväčší prírastok sťahovaním získali okresy Senec (14,8 ‰), Malacky(8,5 ‰), Dunajská Streda(6,8 ‰), Pezinok (5,7 ‰). K ostatným okresom s vysokou emigráciou patrí okres Medzilaborce (-5,2 ‰), Poprad (-3,5 ‰), Svidník (-2,9 ‰) a iné.