Referáty

Ckestovný ruch zahŕňa všetky formy cestovania, doma aj v zahraničí za účelom oddychu, rekreácie, poznávania, zábavou, kultúrou a športom, pričom pobyt návštevníka sa odráža na hospodárskom živote navštíveného miesta. Podľa definície AIEST: "CR je súbor všetkých javov a vzťahov, kt. vyplývajú z cestovania a pobytu osôb mimo obvyklého bydliska a pracoviska a nie je motivované trvalou zárobkovou činnosťou alebo usadením"

NOTOGEA – Austrálska oblasť: ježura austrálska, vtákopysk divný, koala medvedíkovitá, papagájec vlnkovaný (andulka), nestor kea, varan komodský, diabol medveďovitý, pes dingo, tajpan nebezpečný, kivi veľký, emu hnedý, kengura červená, kakadu žltolíci, hatéria bodkovaná, pytón zelený, vombat medveďovitý, ...

Agát biely: svetlomilná, pomerne nenáročná drevina zo Sev. Ameriky, introdukovaná 1630

  • bez problémov aklimatizoval v Európe
  • v minulosti vysádzaný ako okrasný, pôdoochranný, medonosný strom, s tvrdým odolným drevom
  • šíri sa sám v prirodzených a človekom ovplyvnených spoločenstvách, dodáva veľké množstvo dusíka(N) do pôdy z hľúz a tým likviduje ostatné dreviny a tvorí agátiny

Reprodukcia obyvateľstva je stála obnova obyvateľov na určitom území. Uskutočňuje sa striedaním generácií (zomierajúcich a novorodencov). Ovplyvňujú ju aj ďalšie populačné javy a procesy. Reprodukcia obyvateľstva v biologickom zmysle zahŕňa procesy rodenia a umierania, ktoré sú základom existencie obyvateľstva.

Hlavné horotvorné pochody prebiehali koncom druhohôr a v treťohorách. Na stavbe vnútornej časti Západných Karpát sa však zúčastňujú aj staršie horninové komplexy.

Stomatológia je medicínsky vedný odbor, ktorý sa zaoberá anatómiou, fyziológiou, patológiou mliečneho a dospelého chrupu, tiež prevenciou, diagnostikou a liečbou chrupu, tkanív ústnej dutiny a orgánov s ňou súvisiacimi. Úzko spolupracuje s ďalšími lekárskymi odborníkmi ako je otorinolaryngológia, chirurgia, vnútorné lekárstvo, onkológia, pediatria, dermatovenerológia.

V súčasnej dobe patrí sociálne poznávanie k popredným témam sociálnej psychológie. Okrem termínu sociálne poznávanie sa využívajú aj iné termíny ako napríklad, sociálne vnímanie, sociálna percepcia, poznávanie človeka človekom a podobne. Niekedy sa označuje ako štúdium toho, ako si človek utvára dojmy o črtách a charakteristikách iných ľudí, ako vníma ich emócie a ako interpretuje ich správanie. Je to aj štúdium toho, ako človek poznáva svoj sociálny svet a vzťahy, ktoré v ňom prebiehajú. Je to poznávanie ľudí, to ako človek vníma človeka (interpersonálne vnímanie), vzťahy medzi ľuďmi a situácie medzi ľuďmi.

História nemrznúcich zmesí nie je taká bohatá ako história iných priemyselných výrobkov či potravín, ktoré sú bežne dostupné na slovenskom trhu. Dátum, kedy bola vyrobená prvá nemrznúca zmes, sa v literatúrach presne neuvádza, môžeme však predpokladať, že úzko súvisí s rokmi, kedy sa vyrobil etylénglykol, denaturovaný lieh a automobil.

Na vlastné použitie v reálnych teplonosných sústavách sa nemrznúca zmes riedi vodou tak, aby tvorila spravidla 20 až 60 %-ný roztok s dobrými teplonosnými vlastnosťami vykazujúci minimálne korózne účinky na konštrukčné materiály teplonosnej sústavy. Nemrznúce zmesi sú vhodné na používanie v chladiacich sústavách nielen automobilových motorov, ale aj iných teplovýmenných aparátov.

Etylénglykol (HO – CH2 – CH2 – OH) patrí medzi dioly. Sumárny je C2H6O2. Jeho hustota je 1,1132 g.cm-3 a teplota varu je –197,3  °C. S vodou je neobmedzene miešateľný. Vznieti sa pri teplote 410 °C. V čistej forme je to nezapáchajúca, bezfarebná kvapalina. Napriek sladkej chuti je jedovatý a jeho užitie môže spôsobiť smrť.

Glycerol, alebo glycerín, systematickým názvom propán-1,2,3-triol, je hygroskopická bezfarebná viskózna kvapalina bez zápachu, sladkej chuti. Je dôležitou biogénnou organickou zlúčeninou, lebo je vo forme svojich esterov súčasťou tukov. Glycerol je trojsýtny alkohol. Jeho oxidáciou vzniká celý rad látok.

Denaturovaný lieh (CH3-CH2-OH) je vo vode rozpustná látka, ktorá je riediteľná v každom pomere, pričom vzniká objemová kontrakcia a roztok sa zahrieva, zmenšuje svoj objem. Je veľmi horľavý, dráždi, odmasťuje a vysušuje sliznice. Pri odparovaní vzniká nebezpečenstvo výbuchu pár. Používa sa v priemysle. Je to bezfarebná tekutina (pri teplote 20 °C). Denaturovaný lieh je etanol, ktorý má prídavné látky, aby bol zapáchajúci a nechutný, a teda nevhodný na pitie. V niektorých prípadoch môže byť aj farbený

Chladením sa má udržiavať správna prevádzková teplota motora. Odvádza sa ním teplo, ktoré sa uvoľňuje pri spaľovaní a nevyužije sa na mechanickú prácu alebo sa neodvedie sálaním a výfukom.

V súčasnosti sú používané prakticky tri druhy nízkotuhnúcich zmesí:

V minulosti sa už podarilo identifikovať rad látok, vďaka ktorým rôzne organizmy odolávajú silnému mrazu. Niektoré druhy hmyzu tak dokážu čeliť teplotám na úrovni –60 °C. No ani jedna z látok nebola taká, aby umožnila prežiť úplné zamrznutie. Ide pritom o vec prvoradého významu aj pre kryoprezerváciu čiže zachovávanie zmrazených tkanív a orgánov, napríklad v medicíne.

V pracovnom režime podlieha nízkotuhnúca zmes rôznym premenám, preto je účelné zabezpečiť jej výmenu podľa odporúčania výrobcu, najčastejšie v intervale troch rokov. Vplyvom zvýšenej teploty a katalytickým účinkom kovových iónov dochádza k interakcii zložiek nízkotuhnúcej zmesi a ďalším následným reakciám, mení sa hodnota pH. Takúto nízkotuhnúcu zmes je potrebné vymeniť a likvidovať spálením alebo na čističke odpadových vôd.

Droga je prirodzená alebo syntetická, chemická látka, ktorá keď sa dostane do ľudského organizmu, môže vyvolať zmenu jednej alebo viacerých telesných funkcií. Rýchly a výrazný účinok má aj na psychiku. Drogy sa často rozdeľujú na „tvrdé" a „mäkké" drogy. Pod „tvrdými" sa zväčša rozumejú drogy, ktorých účinok je silný a rýchly, a na ktoré obyčajne rýchlo vzniká fyzická závislosť. Sem nemusí patriť len heroín alebo kokaín, ale niekedy sa sem zaraďuje aj alkohol. Pod „mäkkými drogami" sa tradične rozumie marihuana a hašiš, hoci toto zľahčovanie je diskutabilné. Tiež pod nimi možno rozumieť nikotín a kofeín. Používa sa taktiež formulácia: mäkká droga „nasadá" na osobnosť, tvrdá ju mení.

Osobnostný, emocionálny a sociálny vývin je názov seminárnej práce, ktorú som si vybrala spolu so svojimi spolužiačkami. Tému sme si vybrali najmä kvôli jej aktuálnosti, vzhľadom k tomu, že je to obdobie, ktorým práve teraz prechádzame a sú to zmeny, ktoré momentálne prežívame.

Doprava patrí k najvýznamnejším činiteľom rozvoja regiónov i celej krajiny. Na základe kvality a hustoty jej infraštruktúry možno hodnotiť význam jednotlivých regiónov nielen z hľadiska dopravného, ale i hospodárskeho. Rozvoj dopravnej siete je sprevádzaný i rozvojom v ostatných odvetviach, priemysel nevynímajúc. Práve priemysel má veľmi silné väzby na technickú infraštruktúru a jeho budovanie vždy bolo a ostalo na nej závislé. Riešené územie južnej časti stredného Považia je bezpochyby územím s výbornou dostupnosťou, dostatočným technickým stavom i hustotou dopravných komunikácií.

Slovenský priemysel zaznamenal v rokoch vojny konjunktúru, ktorá sa prejavovala značnými prírastkami vo výrobe i zamestnanosti. Analogický vývoj môžme pozorovať aj na Považí. Cez druhú svetovú vojnu pribudol priemysel odevný, strojársky, mliekárenský. Povojnová industrializačná vlna svoju základňu ďalej rozširovala a kompletizovala. Preto typickým javom povojnových desaťročí nie sú pre Trenčín ani tak nové továrne, i keď tiež vznikli, ale nadstavba na staršiu priemyselnú základňu v podobe početných ústavov a podnikov projekčných, výskumných, či obchodných. Mnohé boli umelým a dočasným produktom, ale i tak po desaťročia spoluvytvárali hospodársku tvár mesta i okresu Trenčín a prispievali k zvýšeniu kvalifikácie obyvateľstva.

Mesto Trenčín bolo od nepamäti významným strediskom remeselnej výroby a obchodu na Považí. Už v 9. storočí, bol známy ako veľkomoravské sídlo a významnú časť jeho obyvateľstva tvorili remeselníci, ktorí sa združovali do cechov. V rokoch 1476-1526 sa v Trenčíne stretávame už so štrnástimi remeselníckymi špecializáciami.

„Priemyselný park je podľa zákona č.193/2002 Z. z. o dotácii na zriadenie priemyselných parkov a o doplnení zákona NR SR č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov definovaný ako ,,Územie vymedzené územným plánom obce alebo územným plánom zóny, na ktorom sa vykonáva alebo má vykonávať priemyselná výroba alebo služby jedného podnikateľa alebo viacerých podnikateľov.“ Priemyselný park podľa tohto zákona zriaďuje obec. Takéto územie musí byť vybavené základnou technickou infraštruktúrou, musí byť majetkovo vysporiadané a zbavené starej záťaže“.

Priemysel je oddávna hnacím motorom slovenskej ekonomiky a ostalo tomu tak až do dnešných dní. Jedným z najvýznamnejších priemyselných regiónov Slovenska je aj stredné Považie, ktoré si, aj napriek zmenám v odvetvovej štruktúre, neustále udržiava svoju pozíciu. Trenčiansky kraj sa v roku 2007 podieľal na tržbách slovenskej ekonomiky v rámci odvetvia priemyslu takmer 9 %-ami. Vyše 12,5 %-ný podiel celkových tržieb kraja produkoval okres Trenčín a až necelých 20 % okres Nové Mesto nad Váhom, ktorý zaznamenal celkovo najvyšší predaj spomedzi všetkých okresov kraja.

Vplyv prírodných podmienok na rozvoj priemyslu v okrese Trenčín a Nové Mesto nad Váhom.

Vplyv humánno-geografických podmienok na rozvoj priemyslu v okrese Trenčín a Nové Mesto nad Váhom

Hlavné priemyselné odvetvia a charakteristika vybraných podnikov počas obdobia priemyselnej industrializácie v južnej časti Stredného Považia

Hlavné priemyselné odvetvia a charakteristika vybraných podnikov v južnej časti Stredného Považia

Azda najzákladnejšou silnou stránkou rozvoja priemyslu v okresoch Nové Mesto nad Váhom a Trenčín je ich výborná geografická poloha, ktorá má strategický charakter najmä z hľadiska dopravnej infraštruktúry. Práve tá bola nesporne dôležitá pre zahraničných investorov. Ich investičnému rozhodnutiu o etablovanie sa v tomto regióne nasledovala intenzívna výstavba nových výrobných hál, priemyselných parkov, logistických centier a taktiež aj viacerých centier s obslužnou funkciou.

V období po roku 1989 nastali výrazné zmeny v odvetviach hospodárstva a ani priemysel nebol výnimkou. Intenzívnu industrializáciu vystriedali značné zmeny ako na poli vlastníctva, tak aj v odvetvovej štruktúre i zamestnanosti. Mnohé podniky znižovali stavy zamestnancov, i objem výroby, boli sprivatizované a neskôr prešli aj do zahraničného vlastníctva. Privatizačná vlna výrazne ovplyvnila štruktúru a výkonnosť priemyslu nielen Slovenska, ale aj Považia.

Mojou dnešnou úlohou je oboznámiť vás s detskou kresbou, jej vývinom, významom  a diagnostikou. Pre naše budúce povolanie je dôležité poznať aspoň základy tejto problematiky a v prípade potreby využiť tieto poznatky aj v praxi

Bratislavský kraj s 2052 km2 je najmenším krajom SR s podielom 4,2 % z rozlohy Slovenskej republiky. Leží v juhozápadnej časti SR, kde vytvára spoločnú hranicu s Rakúskou a Maďarskou republikou.

Banskobystrický kraj sa rozprestiera v južnej časti stredného Slovenska, pričom na juhu hraničí s Maďarskou republikou, na východe s Košickým krajom, na severe s Trenčianskym a Žilinským krajom a na západe s Nitrianskym krajom.

Rumunsko, ešte pred necelým storočím etnicky pestrá krajina, sa po období nacionalizmu a porušovania práv menšín, stalo pomerne homogénnym národným štátom. Rumuni tvoria 90 % populácie, pričom v Moldavsku a Valašsku sa ich podiel blíži 100 %. Názory na pôvod rumunského národa sa rôznia. Rumunská verzia je, že národ Rumunov pochádza z rímskych osadníkov a pôvodných Dákov, ktorí vytvorili zmiešanú kultúru.

Rumunsko dneška je krajinou hlbokých, priam zásadných zmien. Krajina, ktorá zažívala desiatky rokov autoritatívneho režimu, kultu osobnosti, byrokracie, umelo kontrolovanej reprodukcie, násilného premiestňovania vidieckeho obyvateľstva do miest, nezmyselných technokratických projektov, prídelového systému potravín, masívnej industrializácie, to všetko pod rúškom stalinisticko-nacionalisticko-monarchistického systému vládnutia Nicola Ceausescua so svojou manželkou Elenou, je v období výraznej transformácie politického systému, ekonomiky aj spoločnosti.

Rumunsko je najväčšou krajinou juhovýchodnej Európy s rozlohou 238 391 km2. Nachádza sa v severovýchodnej časti Balkánskeho polostrova a za typickú balkánsku krajinu sa vo všeobecnosti aj považuje. Napriek tomu Karpatský oblúk oddeľuje dve relatívne odlišné kultúrne oblasti, z ktorých iba jedna sa môže považovať za rýdzo balkánsku. O tomto však pojednávam neskôr, v šiestom priblížení.

Rumunsko je krajinou, ktorá v celoeurópskom meradle vyniká mimoriadnou pestrosťou ekosystémov, ako aj ich značnou zachovalosťou. Nachádza sa tu všetkých 17 hlavných terestrických ekosystémov Európy. Odhliadnuc od toho, že environmentálne normy, ale najmä ich praktické dodržiavanie je zatiaľ nedostatočné, karpatské lesy sú stále divoké a málo porušené (Rumunsko má najmenej poškodených a premenených lesov v Európe – len 38 %) a plné divej zveri. Žije tu 40 % celkovej populácie vlka európskeho a 60 % populácie medveďa hnedého. Podobne, takmer polovica z európskej populácie rysa ostrovida žije práve tu.

Za jednu z najperspektívnejších ciest k trvalo udržateľnému rozvoju väčšinou podrozvinutých prihraničných oblastí sa dnes považuje zakladanie cezhraničných regiónov. Význam cezhraničných regiónov v Európe narastá a reálna spolupráca medzi pôvodne marginálnymi oblasťami jednotlivých krajín prináša v rámci nich dobré výsledky. Rumunsko v cezhraničnej spolupráci istý potenciál má, avšak len za splnenia istých predpokladov. Limitujúcim faktorom v tvorbe euroregiónov je samotná poloha Rumunska a komplikované vzťahy s viacerými susednými štátmi.

Vzhľadom na plánovaný vstup Rumunska do EÚ v roku 2007 už aj tu začali prípravy na implementáciu európskej sústavy chránených území NATURA 2000, ktorá má za cieľ najmä ochranu biodiverzity v rámci európskeho priestoru. Nejde len o akúsi zbierku národných parkov, ktoré sú založené z rôznych dôvodov ochrany, ale je to vedecky podložená štúdia, ktorá má komplexne chrániť reprezentatívnu vzorku ohrozených živočíchov v rámci .

V problematike ochrany životného prostredia majú podstatný význam medzinárodné environmentálne mimovládne organizácie, ktorých potenciál spočíva predovšetkým v šírke pôsobenia, finančnej nezávislosti, iniciatívnych ľudských zdrojoch a možnosti spolupráce s inými uznávanými inštitúciami. Pri vhodnej koordinácií s miestnymi samosprávami a občianskymi združeniami majú pre rozvoj regiónu veľký význam a takéto projekty často vykazujú veľmi dobré výsledky.

Jedným z inštitucionálnych predpokladov ochrany kultúrno-historických a prírodných hodnôt, ale aj znakom ich výnimočného postavenia v celosvetovom meradle, je nepochybne štatút Svetového dedičstva pod záštitou UNESCO. Množstvo udelených štatútov objektom v Rumunsku je dôkazom kultúrneho bohatstva tejto krajiny, ktoré treba chrániť (www.unesco.org). Maľované kláštory v Moldavsku z 15. a 16. storočia plné farebných fresiek sú majstrovskými dielami byzantského umenia.

Rumunsko malo dlho povesť divokej, tajomnej a málo prebádanej krajiny, kde kočovné kmene prepadávajú pocestných, hory sú plné divokej zveri a v tajomných hradoch straší. Preto Rumunsko bolo v povedomí verejnosti civilizovanej Európy dobrodružnou destináciou len pre najotrlejších kdesi na východe a tak po dlhý čas neobjavené.

Prehľad vybraných migračných problémov v niektorých krajinách Európskej únie.

Bezprostredne po skončení druhej svetovej vojny boli koloniálne mocnosti konfrontované s imigráciou zo svojich bývalých kolónií. V rokoch 1940 – 1975 prišlo do Európy z kolónií asi 7 miliónov osôb európskeho pôvodu. O prisťahovalectve etnických menšín chýbajú presné údaje, navyše tu z časti narážame na silné premiešanie európskych a neeurópskych skupín. Isté je však že európski migranti mali početnú prevahu.

Analýza ich rozsahu a charakteru naráža na ťažkosti zapríčinené množstvom vstupných parametrov – napr. počet imigrantov, ich vek, pohlavie, právny štatút, rozdielne mzdy migrantov, ich kvalifikácia, úroveň vzdelania, vzorce osídlenia a i.

V prípade ekonomických efektov na emigračné krajiny je na prvom mieste pravdepodobne prílev príjmov z časti zárobkov, posielaných migrantmi domov (tzv. remitencie, remittances). Ich celková suma dosiahla v celosvetovom meradle v r. 2003 viac než 115 miliárd US dolárov. Vďaka remitencií môže byť táto suma u niektorých krajín nečakane vysoká, dokonca prevyšujúca celkový export štátu.

Migranti z Latinskej Ameriky a Karibiku odoslali v roku 2005 svojim rodinám 53,6 miliardy dolárov. Je to o 17% viac v porovnaní s rokom 2004. Tento nárast, prezentovaný Americkou rozvojovou bankou, stavia Latinskú Ameriku ako príjemcu finančných prostriedkov od krajanov v zahraničí na prvé miesto na svete. Peniaze emigrantov poslaných v období 2003 až 2005 ďaleko prevýšili súčet všetkých zahraničných investícií a zahraničnej pomoci v regióne.

Zdroje zámorskej migrácie v 19. storočí ležali – okrem Francúzska, ktorého sa masové emigrácie takmer nedotkli – až do konca osemdesiatych rokov v regiónoch, ktoré mali pri svojom smerovaní do priemyselného veku výrazný náskok. Hromadné zámorské vysťahovanie však vychádzalo v oblastiach západnej, strednej a severnej Európy len v nepatrnej miere z vlastných priemyselných centier, ktoré boli sami cieľom migrácie. Vysťahovalci pochádzali najmä z okrajových zón.

Termínom „migračná politika“ označujeme politiky smerujúce k priamej či nepriamej regulácii a koordinácii pohybu ľudí cez medzinárodné hranice (V prípade Európskej únie sa to týka jej vonkajších hraníc) a ich pobyte na území štátov, ktorými nie sú občanmi. Na migračnú politiku sa tiež vzťahuje regulácia a usmerňovanie legálnej migrácie, tak i riešenie problémov a prevencia voči nelegálnej migrácii (1). Imigračná politika predstavuje súbor migračných politík. Sú to politiky, ktorých cieľom je stanoviť, ktorí cudzinci a za akých podmienok sa môžu dlhodobo či trvalo usadiť v hostiteľskej krajine.

Niektoré prístupy skúmajú efekty zahraničnej migrácie osobitne aj na jednotlivca, t. j. faktického aktéra migračného pohybu. Okrem vyššie načrtnutých dôsledkov na makroúrovni tak zvlášť a detailne akcentujú napr. ekonomické vplyvy na mikroúrovni, individuálne psychologické účinky, kultúrne procesy spojené s integráciou migranta do spoločnosti, problém sociálnej exklúzie a diskriminácie atď. Uvedený pohľad je demonštrovaný v tabuľke takže špeciálne sa už dopadmi zahraničnej migrácie na jednotlivca nebudeme zaoberať.

Fenomén zahraničnej migrácie je na počiatku 21. storočia typickým prejavom globalizačných procesov vo svete. Navyše význam zahraničnej migrácie evidentne rastie, rozmanitosť migračných tokov sa zvyšuje, migračné vzorce sa modifikujú, manažment migrácie a migračné politiky sa stále viac zdokonaľujú. Už dnes je jasné, že zahraničnú migráciu nemožno zastaviť, ale pri správnej a efektívnej regulácii prispieva k prosperite migrantov, zdrojových i cieľových krajín.