Priemysel je hlavnou zložkou národného hospodárstva Slovenska. Na tvorbe národného dôchodku sa podieľa jednou tretinou. Jeho súčasný stav, odvetvová štruktúra a priestorové rozloženie sú výsledkom vývoja minulosti. Priemyselná výroba na Slovensku sa rozbiehala od začiatku 19.stor. Remeselné dielne a manufaktúry sa pomaly menili na továrne, pričom súčasne vznikali aj nové továrne. Podstatou vzniku tovární bolo zavádzanie strojovej výroby. V roku 1832 dali do prevádzky parný stroj v súkenke v Haliči pri Lučenci. Strojová technika prenikala aj do iných odvetví a podmienila ich rozvoj. Rozvíjali sa tradičné priemyselné odvetvia, ako ťažobný priemysel, železiarstvo, drevársky, textilný, sklársky, garbiarsky a papiernický priemysel.

V nížinatých oblastiach poľnohospodárske výrobky spracúval potravinársky priemysel, predovšetkým mlyny, cukrovary, sladovne, pivovary. Rozvinula sa aj výroba cukríkov a čokolády.

Koncom 19.stor. sa začal rozmáhať aj chemický priemysel. V Bratislave, kde sa zabezpečoval dovoz surovín po Dunaji, vznikla rafinéria ropy (Apollo) a výroba dynamitu (Nobel). Zavádzanie strojov do výroby a silný rozvoj železničnej dopravy podmienili vznik strojárskych opravárenských podnikov. Najväčším z nich bola Železničná opravárenská dielňa vo Vrútkach.

Pred vznikom ČSR bolo Slovensko (nerátajúc hl. mesto Budapešť) najpriemyselnejšou oblasťou Uhorska. No i tak zaostávalo za poprednými európskymi krajinami, ako Anglicko, Nemecko, Francúzsko, ale i Rakúsko a Česko. Zapríčinili to vládnuci feudáli, ktorí nevenovali rozvoju priemyslu dostatočnú pozornosť.
Po vzniku ČSR sa situácia nezlepšila. Českí podnikatelia využívali Slovensko najmä na produkciu surovín a poľnohos. produktov. V období hospodárskej krízy sa snažili utlmiť činnosť konkurenčných podnikov na Slovensku. V tomto období vzniklo pomerne málo nových tovární. Z nich mali najväčší význam zbrojárske závody.

Po skončení 2.s.v. sa pomerne rýchlo podarilo odstrániť vojnové škody. Priemyselná výroba bola plánovaná a jednotlivé odvetvia sa rozvíjali v závislosti od potrieb celého Česko-Slovenska, ako aj ostatných socialistických krajín. Rozvíjalo sa najmä ťažké strojárstvo, hutníctvo, chemický priemysel a výroba stavebných materiálov. V dôsledku deľby práce nebolo treba obstáť v konkurencii s inými výrobcami. Preto sa znížila kvalita výrobkov, zaostal rozvoj technológií a spomalilo sa prenikanie výsledkov vedy a techniky do výroby. Jednotlivé závody boli zlúčené do veľkých podnikov, ktoré boli často nepružné.

Prechod na trhové hospodárstvo v toku 1989 sa odzrkadlil aj v priemysle. Viaceré továrne prechádzajú zo štátneho vlastníctva do vlastníctva súkromného a akciových spoločností. Dochádza k zmenám výrobných programov tak, aby výrobky nestali na skladoch, ale obstáli v konkurencii na domácom a zahraničnom trhu. Mnohé veľké podniky sa rozdelili na menšie závody, ktoré môžu pružnejšie reagovať na dopyt trhu. Zmenšila sa aj priemerná veľkosť podnikov a počet ich pracovníkov.

V odvetvovej štruktúre prevláda spracovateľský priemysel. Po 2.s.v. zaujal prvenstvo strojársky priemysel zameraný na výrobu strojov, prístrojov, elektrotechniky a dopravných prostriedkov.

Novodobé problémy spočívajú hlavne v existencii regionálnych disparít. Na ich odstránenie by mali slúžiť priemyselné parky. Priemyselný park označuje územie, ktoré je dobre koncepčne založené a funguje ako jeden celok, pričom podniky využívajú spoločné služby, poskytované predovšetkým firmou spravujúcou park na trhovom princípe. Priemyselný park sa vyznačuje zásadami, ktoré ho odlišujú od bežných priemyselných zón. Parky sa vyznačujú jednotnou koncepciou, osobitným usporiadaním, voľbou výrobných jednotiek a všestrannou starostlivosťou o stanovište. Spoločné znaky parkov sú nasledovné:

  • pozemky, na ktorých je založený, sú právne vysporiadané a technicky presne definované
  • fungovanie parku zabezpečuje hospodárska spoločnosť, ktorá ponúka pre usídlených podnikateľov v parku súbor služieb (účtovníctvo, marketing, pomoc pri získaní úverov, právne poradenstvo)
  • ponúka pozemky, ktoré sú vybavené pre výrobu nevyhnutnou infraštruktúrou, na odkúpenie, lízing a na prenájom pre podnikateľské subjekty
  • vytvára pre malé a stredná podnikanie vhodné podmienky na ich rozvoj, na aplikovanie moderných technológií vo výrobe, na výrobu špičkových produktov
  • podporuje inováciu
  • podporuje rozvoj domácich vedecko- výskumných aktivít a pomáha aplikácii ich výsledkov vo výrobe
  • podporuje rast exportu
  • na území parku prebieha proces vytvárania hodnôt (nemusí to byť výlučne priemys.výroba)

Priemyselné parky u nás: Senica, Humenné, Devínska Nová Ves, Sládkovičovo, Vráble atď.