Jazerá sú prírodné zníženiny (jazerné panvy), vyplnené vodou (zo zrážok, ľadovca ...) Vznikajú len v zníženinách, do ktorých pritečie viac vody ako sa odparí alebo odtečie.

Rozdelenie jazier

Rozdelenie jazier podľa spôsobu vzniku jazernej panvy

  • Hrádzové (hradené): vznikli zahataním údolia zosuvom, nánosom, morénou, lávovým prúdom. Špeciálne hradené vlastným sedimentom (travertín), hradené priehradou.
  • Kotlinové (vyhĺbené): vznikli vyplnením prirodzenej zníženiny vodou.
  • Zmiešané: vznikli spolupôsobením viacerých činiteľov alebo preformovaním niektorého z jazier predošlého typu vplyvom ďalších činiteľov.

Rozdelenie jazier podľa síl, vytvárajúcich jazero

Jazerá vzniknuté činnosťou ľadovca: vznikli ako výsledok činnosti ľadovca v zníženinách (ľadovcových korytách) uzavretých morénami, ktoré zostali po ústupe ľadovcov (morénové, výtopiskové j.), sú okrúhle alebo nepravidelné, s mnohými zálivmi, prípadne ostrovmi, alebo sú to horské jazerá v skalných kotloch okrúhleho tvaru ľadovcového pôvodu, v tzv. karoch (karové j.), vyznačujúce sa značnou hĺbkou, nezávislou od výšky dna nad hladinou mora. Sú najpočetnejším typom jazier na Zemi, pretože vznikli relatívne nedávno po ústupe ľadovcov počas posledného zaľadnenia. Prevažná časť našich jazier sú ľadovcové (všetky tatranské plesá). Najznámejšie sú - Ženevské jazero, Bodamské jazero, Lago di Garda.

Jazerá vzniknuté eróziou: výsledkom eróznej činnosti tečúcej vody sú údolné jazerá. Vytvorili ich rieky nahrnutím mocnej hrádze splavenín, ktorými zahatali údolie, alebo vzniklo inudačné jazero v zahataných, mŕtvych ramenách rieky, ktorá ho napája podzemnými vodami. Také sú jazerá pri mohutných tokoch, ako Mississipi, Dunaj a pod. Erózneho pôvodu sú aj krasové jazerá, ktoré vznikli chemickým pôsobením povrchových aj podzemných vôd, odnášaním častíc a tvorením prázdnych priestorov, ktoré prepadnutím vytvorili zníženinu. Typické jazerá tohto druhu sú v Dinárskom krase, u nás je ich niekoľko v juhoslovenskom krase.

Jazerá vzniknuté tektonickou činnosťou: tektonické jazerá sú rozsiahle, pretiahle a veľmi hlboké jazerá v synklinálach alebo v priekopových prepadlinách - Mŕtve more, Tanganika (h=1435 m), Albertovo jazero, Issyk-Kuľ, Bajkalské jazero (h=1741 m).

Jazerá vzniknuté vulkanickou činnosťou: vulkanického pôvodu sú kalderové jazerá (vypĺňajú kaldery, sú hlboké), jazerá vzniknuté zahradením údolia lávovým prúdom a jazerá v explozívnych kráteroch – maarové j. (Crater Lake, Morské oko(Vihorlat)).

Jazerá vzniknuté činnosťou mora: pobrežné j. vznikajú napr. oddelením zálivov piesčito-hlinitími nánosmi sa vytvorili lagúny alebo väčšie limany, alebo ústupom mora sa jeho priehlbiny stali jazernou panvou.

Jazerá vzniknuté eolickou činnosťou: vznikli vyviatím jazernej panvy vetrom a vyplnením týchto plytkých zníženín vodou po veľkých dažďoch alebo po topení snehu v horách (napr. oázy Líbyjskej púšte). Sú veľmi plytké a malé. Vodou bývajú vyplnené len periodicky počas vysokých prietokov, ktoré v nich končia. Voda prináša rozpustené soli, ktoré sa po odparení vody menia na soľné kôry a slané močiare.

Rozdelenie jazier podľa hydrologickej povahy

Odtokové jazerá: sa napĺňajú povrchovou alebo podzemnou vodou, ktorá z nich odteká v najnižšom mieste hrádze, alebo aj presakovaním. Tak je to napr. pri Štrbskom plese, to sú jazerá s podzemným odtokom. Ak trvá odtok po celý rok, hovoríme o jazerách so stálym odtokom, iné jazerá majú občasný odtok (napr. Čadské jazero v Afrike). Podľa toho, či v jazere ústi zjavný povrchový prítok a či má zjavný odtok, rozoznávame jazerá bez prítokov, jazerá s prítokom a jazerá s prítokom i odtokom. Keď má tok, ktorý zjazera vyteká, rovnaký stupeň ako tok vtekajúci, hovoríme o jazere prietočnom (napr. Cudské jazero v SSSR). Sú prevažne sladkovodné. Rozkyv ich hladín nie je veľký. Pôsobia ako retenčné, prípadne ako akumulačné nádrže, ktoré zadržiavajú veľké vody a vyrovnávajú odtok.

Bezodtokové jazerá: spotrebujú prítok na výpar, lebo priesak je minimálny kvôli minerálnym a organickým usadeninám. Bez väčších prítokov sú uzavreté, slepé, s väčšími prítokmi sú konečné j. (Aralské j.). Výparom sa v nich kondenzujú soli.

Rozdelenie jazier podľa teploty

  • Teplé: pri teplých jazerách sa vyskytuje PTS počas celého roka.
  • Chladné: pri chladných jazerách sa vyskytuje v teplej časti roka PTS, v chladnej časti roka NTS.
  • Studené: NTS počas celého roka, pri roztopení ľadu sa teplota vody zvyšuje a pri konvekcii znižuje pričom sa t=4°C v celej hĺbke – jazero dosiahne homotermiu.

*priama teplotná stratifikácia (PTS) – teplota vody na hladine nad 4°C, v hĺbke 4°C
*nepriama teplotná stratifikácia (NTS) – teplota vody na hladine menšia ako 4°C, v hĺbke 4°C

Na základe teplotných rozdielov sa profil jazera delí na 3 časti:

  • Epilimnion – počas PTS sa z jari do leta zvyšuje a z leta do jesene znižuje (pokles teploty s hĺbkou: 0,5°C na 1 m).
  • Metalimnion – skočná vrstva, t sa prudko znižuje 2°C na 1 m hĺbky.
  • Hypolimnion – pokles teploty sa opäť spomaľuje na 0,1°C na 1 m.

Rozdelenie jazier podľa chemického zloženia

  • Sladkovodné jazerá
  • Soľné jazerá (sodné, chloridové, sulfátové)
  • Zmiešané jazerá
    • Holomiktické – s úplným premiešaním vody v celom rozsahu
    • Meromiktické – s obmedzeným premiešaním vody