Ohrozenie záujmov ľudskej spoločnosti zo strany určitých vlastností a procesov prebiehajúcich v prírode je v súčasnosti vnímané cez limity využitia krajiny, ktoré určujú hranicu uspokojovania potrieb spoločnosti. Ľudská spoločnosť sa stáva čoraz zraniteľnejšia, preto je potrebné vyhodnotenie prírodných hrozieb a následné technické a organizačné opatrenia.

Negatívny vplyv prírodného prostredia na spoločnosť vnímame ako súbor väzieb: Prvá časť je zameraná na hodnotenie nežiadúcich procesov a ich následkov. Druhá časť reťazca je zameraná na využitie získaných informácií v priestorovom plánovaní. Prírodnými procesmi sa zaoberá geografia a vzťah prírody a spoločnosti by mala skúmať totálna komplexná geografia.

Prírodné hrozby (v cudzine hazardy) sú výsledkom pôsobenia iniciálneho prírodného procesu v prírodnej krajine. Veľkosť vyjadrujeme vo fyzikálnych jednotkách (výška, frekvencia). Riziko vyjadruje vplyv hrozby (hazardu) na záujmy spoločnosti (ekonomické straty). Platí rovnica: Riziko = hrozba + citlivosť + zraniteľnosť.

Charakteristika a hodnotenie prírodných hrozieb

Náčrt jednoduchých spôsobov približného vyhodnotenia prírodných hrozieb.

Hrozba urýchlenej veternej erózie

Veterná erózia je odnos jemných povrchových častíc pôdy vetrom, pričom sa znižuje úrodnosť pôdy a zvyšujú poľnohospodárske náklady. Vyhodnotenie hrozby je v podobe mapy a vychádza z pomeru potenciálneho odnosu pôdy E(t/ha.rok) a prípustného odnosu pôdy Ep(t/ha.rok). Vypočítame pomer a dostávame:
Ak:

  • E/Ep < 0,8 - bez proti eróznych opatrení
  • E/Ep = 1 - menšie proti erózne opatrenia (limitovaný rozvoj)
  • E/Ep > 1,5 - náročné proti erózne opatrenia (vylúčenie z fondu ornej pôdy)

Rýchli odhad veľkosti hrozby veternej erózie sa urobí na základe rovnice:

E = (T+R+S+O+B).P.V.U

E - relatívna hodnota hazardu urýchlenej veternej erózie; T - faktor polohy; R - faktor relatívnej výška a hĺbka; S - faktor sklonu; O - faktor orientácie reliéfu voči prevládajúcim vetrom; B - faktor bariérneho efektu kolmých prekážok na smer vetra; P - faktor erodovateľnosti pôdneho druhu; V - faktor nameranej vlhkosti; U - faktor využitia zeme.

Hrozba výmoľovej erózie

Výmoľová erózia vznikla pôsobením zrážkovej vody sústredenej do línií. Výstup je v podobe mapy ohrozenia, ktorá zobrazuje náchylnosť na eróziu. Pre nechránený povrch platí rovnica: V = S.D / L V -relatívna hodnota hrozby; S - faktor sklonu svahu; L - faktor odolnosti hornín; D - dĺžka svahu

Seizmická hrozba

Otrasy narúšajú technické diela a vyvolávajú sprievodné procesy. Výstup je v podobe mapy seizmickej hrozby. Seizmická hrozby je vyjadrená ako maximálne očakávaná sila zemetrasenia: M = I+P+L.H+V+T+S

M je odhadnutá hodnota maximálnej intenzity zemetrasenia MCS; I - základná seizmicita územia; P - faktor kritickej formy; L - faktor seizmickej citlivosti hornín; H - faktor hrúbky pripovrchových sedimentov; V - faktor zvodnenia sedimentov; T - faktor tektonickej stavby; S - faktor sklonu svahu.

Hrozba gravitačných deformácií

Svahové deformácie sú procesy pri ktorých sa narúša stabilita hornín a dochádza k pohybu hornín po svahu. Výsledkom je mapa hrozby svahových deformácii. Hrozba svahových deformácii sa nedá vždy technicky odstrániť. Odhad urobíme porovnaním jestvujúcich deformácií a hrozbotvorných parametrov nenarušených svahov.

G = E+S+D+F+Z+M+V+A

E -aktivizácia najbližšej postihnutej oblasti; S -faktor sklonu; D - faktor veľkosti svahu; F - faktor mohutnosti geometrickej formy; Z - faktor miestnej eróznej bázy sklonu; M - faktor seizmickej aktivity svahu; V - faktor zamokrenia svahu; A - faktor urýchlenej akumulácie.

Povodňová hrozba

Vyjadruje pravdepodobnosť ohrozenia územia blízkym vodným tokom záplavami. Mapa zachytí územie postihnuté N ročnými povodňami. Táto hrozba vylučuje rôzne stavebné a hospodárske činnosti v závislosti na 10 ročnej, 100 ročnej, 1000 ročnej povodni. Algoritmus vyhodnotenia spočíva:

  • zmeriame profil a vypočítame prietok a výšku hladiny rieky po vyliatí z koryta
  • úseky profilov priradíme k jednotlivým základným formám reliéfu zobrazených v mape

Hrozba zamokrenia

Zamokrenie limituje intenzitu hospodárenia v krajine. Význam má najmä v poľnohospodárstve, stavebníctve, ochrane životného prostredia a pri plánovaní. Zamokrenie sledujeme v dnách dolín, bezodtokových preliačinách, úpätných polohách, predbariérnych antropogénnych oblastiach (násypy). Platí vzťah:

Z = (A+B+C+D).E

A - forma georeliéfu (plošiny, svahy, dná, kúžele, bezodtokové preliačiny, nivy); B - poloha (predbariérová, iná); C - dodatočný príjem povrchovej vody; D - vsakovacia schopnosť pôdy (pôdy ílovité, hlinité, piesočnaté); E - melioračné opatrenia (nie sú, neúčinné, málo účinné, účinné)

Hrozba zvýšenej akumulácie materiálu

K hromadeniu materiálu dochádza na miestach spomaľovania prirodzených látkových tokov v krajine. Postupne sa zanášajú vodné nádrže, kanály, cesty, polia. Zvýšené hromadenie je pred bariérami, bezodtokových preliačinách a úpätiach. Platí vzťah:

K = A+B+C

  • A - forma georeliéfu (plošiny, svahy, dná, kúžele, bezodtokové preliačiny, nivy)
  • B - poloha (predbariérová, iná)
  • C - nadmerná dotácia materiálu z príspevkovej plochy

Prírodné hrozby a z nich plynúce riziká pre ľudskú činnosť v krajine predstavujú výrazné environmentálne limity využívania potenciálu krajiny. Ich poznanie nám umožňuje zmenšovať ich možné vplyvy na ľudskú činnosť a rešpektovať regulatíva v krajine.