Ckestovný ruch zahŕňa všetky formy cestovania, doma aj v zahraničí za účelom oddychu, rekreácie, poznávania, zábavou, kultúrou a športom, pričom pobyt návštevníka sa odráža na hospodárskom živote navštíveného miesta. Podľa definície AIEST: "CR je súbor všetkých javov a vzťahov, kt. vyplývajú z cestovania a pobytu osôb mimo obvyklého bydliska a pracoviska a nie je motivované trvalou zárobkovou činnosťou alebo usadením"

Cestovný ruch ako odvetvie hospodárstva predstavuje kombináciu rôznych služieb spojenú do komplexného produktu, ktorý zodpovedá požiadavkám jednotlivých segmentov účastníkov cestovného ruchu a uspokojuje ich potreby. Dôležitým prvkom cestovného ruchu je, ako už vyplýva zo samotného názvu zmena miesta spotreby služieb, ku ktorej dochádza mimo miesta trvalého bydliska, a preto doprava a priestorový aspekt hrajú významnú úlohu v celom procese.

Samotný cestovný ruch sa sformoval ako odozva rozvinutejšej spoločnosti s cieľom efektívne využívať voľný čas. Tento priestor vznikol ako prienik medzi finančnými prostriedkami disponibilnými k ľubovoľnému využitiu po uhradení všetkých nevyhnutných výdavkov spojených so základnými životnými potrebami na jednej strane a s množstvom voľného času na strane druhej. A aj keď hovoríme o uspokojovaní potrieb prostredníctvom služieb tvoriacich cestovný ruch, motivácie jednotlivých účastníkov môžu byť rôzne.

Na základe priestoru, kde k realizácii cestovného ruchu dochádza môžeme hovoriť o domácom a zahraničnom cestovnom ruchu. Realizácia domáceho cestovného ruchu spočíva v poskytovaní služieb pre domáceho účastníka na území vlastného štátu, teda v našich podmienkach pre občanov Slovenskej republiky na Slovensku.

Druhy cestovného ruchu

  • Podľa miesta realizácie (domáci, zahraničný)
  • Príchod návštevníkov (aktávny, pasívny)
  • Podľa dĺžky pobytu (krátkodobý, dlhodobý, strednodobý)
  • S pobytom alebo bez pobytu
  • Trvalý/Sezónny (jednosezónny, dvojsezónny)
  • Podľa počtu zúčastnených (individuálny, hromadný)
  • Z hľadiska organizovania (voľný, viazaný)

Funkcie a význam cestovného ruchu

  • Rekreačno-zdravotná (regenerácia, športy, ...)
  • Ekonomický význam cestovného ruchu (CR je producentom služieb, platobná bilancia, devízy, príjmy zo zahr. CR, ...)
  • Sociálna funkcia
  • Cestovný ruch je výrazom politiky štátu (utužuje mier ...)

Predmet a úloha geografie cestovného ruchu

Geografia cestovného ruchu patrí do socioekonomickej geografie. Jej hlavnou úlohou je prieskum oblastí a miest cestovného ruchu s podrobnou analýzou územia, vzájomných vzťahov a priestorových javov. Hlavnou úlohou geografie cestovného ruchu je:

  1. hodnotenie prírodných predpokladov pre cestovný ruch
  2. hodnotenie umelo vytvorených predpokladov pre cestovný ruch
  3. hodnotenie potenciálnych možností krajiny pre potreby cestovného ruchu s prihliadnutím na požiadavky ochrany prírody
  4. hodnotenie vplyvu cestovného ruchu na štrukturálne zmeny a zmeny v rozmiestnení hosp. v oblastiach cestovného ruchu
  5. vymedzenie a optimalizácia priestorových foriem a štruktúry cestovného ruchu
  6. analýza spoločensko-ekonom. migrácií v rámci cestovného ruchu
  7. vymedzenie oblastí cestovného ruchu (rajonizácia)

Vplyv cestovného ruchu na životné prostredie:

  • Pozitívny vplyv – na sídla, obyvateľstvo, poľnohosp., výrobu, dopravu a okolitú krajinu, často sú tieto zmeny značné; zvýšená návštevnosť stredísk vyvoláva dopyt po ubyt. stravovovacích zariadeniach, obchodoch, doprave a službách – mení sa zamestnanecká štruktúra, zvyšuje sa zamestnanosť; podobne aj poľnohosp. výroba sa viac orientuje na produkty rastlinnej a živ. výroby; rozvíja sa značne doprava
  • Negatívny vplyv – narušenie krajiny, nadmerná návštevnosť, chatárenie, odpady, dopravné problémy, emisie a exhaláty, ... -> musia sa stanoviť hraničné prahy najvyššej únosnej kapacity územiaň

Vývoj cestovného ruchu:

Prvé známky cestovného ruchu možno badať už staroveku, motívom bol obchod, liečenia, objavné cesty, náboženstvo, atď.. Rimania začali stavať kúpele, ktoré podnietili rozvoj tejto formy cestovného ruchu. Rimanov pokladáme za tvorcov cestovného ruchu v Európe. Neskôr v stredoveku pokračoval rozvoj kúpeľných miest, ostatné formy cestovného ruchu prichádzajú až neskôr. Počiatky horskej turistiky zaznamenávame v Alpách v 18. a 19. stor., v 19. stor. začali vznikať prvé cestovné kancelárie. Koncom 19. st. bol zaznamenaný stúpajúci cestovný ruch vo Švajčiarsku., Rakúsko-Uhorsku., Dánsku, atď.. Najväčší rozmach cestovného ruchu však nastal po 2. sv. vojne, prelomový bol rok 1950. Od roku 1960 ďalší rast medzinárodného a domáceho cestovného ruchu, rozvoj zimných športov, atď.

Lokalizačné predpoklady cestovného ruchu:

Pri lokalizácii a priestorovom šírení foriem cestovného ruchu pôsobí a rozhoduje celý komplex prírodných, sociálno-ekonomických, umelo vytvorených a realizačných predpokladov. Atraktívnosť priestoru podmieňuje predovšetkým jeho vlastná potencia.

Prírodné predpoklady cestovného ruchu

Pri lokalizácii cestovného ruchu zohrávajú prírodné predpoklady najvýznamnejšiu úlohu.

  • Jedným z hlavných prírodných predpokladov je klíma (teplota, zrážky, počet slnečných dní, počet dní so sneh. pokrývkou a pod.), ďalej reliéf (pohoria sú viac vyhľadávané ako nížiny),
  • Hydrologické podmienky - voda je významnou atrakciou v cestovnom ruchu, najmä moria, jazerá a umelé vodné plochy, rieky (vodopády, kaňony,...), podzemné vody (minerálne a termálne vody) –> kúpeľné mestá
  • Rastlinstvo a živočíšstvo – rastlinná pokrývka pridáva na atraktívnosti miest, vertikálna zonálnosť rastlinstva a živočíšstva. Najviac je využívané lesné pásmo, národné parky, rezervácie, ...

Kultúrnohistorické atraktivity cestovného ruchu

Patria medzi umelo vytvorené podmienky v cestovnom ruchu. Majú veľký význam, priťahujú značné množstvo turistov, najväčší význam majú hrady, zámky, kostoly, historické jadrá miest a pod.. V Európe: antické umenie v Grécku, ranokresťanské a byzantské umenie (Solún), románske umenie (Pisa), gotické umenie (Notre Dame), renesancia (Versailles); patrí sem aj ľudové umenie (architektúra, folklór), organizované akcie, festivaly, slávnosti, Bierfest, MS vo futbale, hokeji, ...

Realizačné predpoklady v cestovnom ruchu

Najvýznamnejším realizačným predpokladom cestovného ruchu je doprava. Doprava umožňuje realizovať cestovný ruch tým, že zaisťuje prepravu účastníkov cestovného ruchu. Cestovný ruch kladie na dopravu vysoké požiadavky ako kapacita, bezpečnosť, rýchlosť. V cestovnom ruchu sa uplatňuje cestná, železničná, letecká a vodná doprava. Materiálno-technická základňa cestovného ruchu vytvára predpoklady na všestranné zabezpečenie pobytu účastníka cestovného ruchu, zahŕňa ubytovacie, stravovacie zariadenia, sieť obchodov a služieb, požičovne, osobné horské dopravné zariadenia, športovo-technickú a kultúrnu vybavenosť, špec. zariadenia a iné

Kategorizácia oblastí cestovného ruchu na Slovensku

1. kategória cestovného ruchu

Oblasti, ktoré zlučujú najkvalitnejšie podmienky a funkcie. Majú väčšinou medzinárodný význam a širokú časovú využiteľnosť

  1. Bratislava (Bratislavská, Záhorská, Malokarpatská, Senecká);
  2. Piešťansko-trenčianska (Piešťanská, Novomestská, Trenčianska);
  3. Malofatranská (Terchovská, Krivánska);
  4. Nízkotatranská (Bansko Bystrická, Horehronská, Ružomberská, Liptovsko-mikulášska, Lipt. Teplička);
  5. Vysokotatranská (Vysoké Tatry, Západné Tatry., Magursko-pieninská);
  6. Slovenský raj (Hrabušická, Dobšinská)

2. kategória cestovného ruchu

Oblasti, ktorých podmienky sú veľmi kvalitné a sčasti majú medzinárodný význam. Prevažne však celoštátna funkcia

  1. Podunajská (Dunajskostredská, Gabčíkovská, Komárňanská)
  2. Žilinská (Vršatecká, Javornícka, Strážovská)
  3. Kysucká (Makovská, Čadčianska)
  4. Oravská (Kubínska, Roháčska, Orav. pr.)
  5. Turčianska (Lučanská, Sklabinská)
  6. Štiavnicko-kremnická (Novobanská, Kremnická, Štiavnická)
  7. Slovenský kras (Silická, Rožňavská)
  8. Gemerská (Tisovská, Muránska)
  9. Košická (Kojčovská, Hornádska, Slanská)
  10. Vihorlatská (Zempl. Šírava, Bukovská)
  11. Poľanská (Sliačská, Zvolenská, Čiernobalocká)

3. kategória cestovného ruchu

Oblasti s obmedzenými podmienkami na rekreáciu a s funkciiou významu oblastného a celoštátneho

  1. Hornonitrianska (Inovecká, Tríbečská, Prievidzská)
  2. Spišská (Ihlianska, Levočská)
  3. Prešovská (Čergovská, Šarišská, Duklianska)

4. Kategória cestovného ruchu

Sú to oblasti vhodné pre rekreáciu, s nižšími základnými hodnotami podmienok pre cestovný ruch

  1. Senická (Skalická, Myjavská)
  2. Levická (Želiezovská, Pukanská)
  3. Juhoslovenská ( Krupinská, Krtíšska, Lučenecká, Rim.sobotská)
  4. Laborecká (Domašská, Beskydská)

Kategorizácia kúpeľných miest na Slovensku

  1. Sídla s prírodnými liečebnými kúpeľmi medzininárodného významu: Bardejovské kúpele, Dudince, Piešťany, Sliač, Trenčianske Teplice, Vysoké Tatry
  2. Sídla s prírodnými liečebnými kúpeľmi celoštátneho významu: Bojnice, Brusno, Korytnica, Ľubochňa, Lúčky, Turčianske Teplice, Štós, Číž, Vyšné Ružbachy
  3. Potenciálne strediská pre rozvoj cestovného ruchu na báze minerálnych a termálnych vôd: Belušské Slatiny, Červený Kláštor, DS, Herľany, Gánovce, Lipt. Ján, Patince, Podhájska, Santovka, Topoľníky, Veľký Meder, atď...

Slovenské sídla vo vzťahu k cestovnému ruchu

Z hľadiska atraktivity, vybavenosti a funkcie, ktorú sídla plnia pri realizácii rekreácie a cestovného ruchu, sa vyčleňujú kategórie:

  • I. Kategória miest s vysokou celoročnou návštevnosťou: Banská Bystrica, Košice, Liptovský Mikuláš, Martin, Nitra, Poprad, Prešov, Trnava, Zvolen, Žilina, Trenčín
  • II. Kategória miest s nižšou návštevnosťou: Brezno, Čadca, Dolný Kubín, Dunajská Streda, HN, Kežmarok, Levoča, Lipt. Hrádok, Lučenec, Michalovce, Partizánske, Považska Bystrica, Prievidza, Rimavská Sobota, Rožňava, Ružomberok, Senica, Spišská Nová Ves, Stará Ľubovňa, Topoľčany, Veľký Krtíš, Galanta, Nové Zámky
  • III. Kategória miest – ostatné sídla mestského typu s malým uplatnením v cestovnom ruchu, napr.: Bánovce nad Bebravou, Bytča, Čalovo, Detva, Myjava, Svidník, Tisovec, Snina, Revúca, atdˇ.