Hlavné priemyselné odvetvia a charakteristika vybraných podnikov počas obdobia priemyselnej industrializácie v južnej časti Stredného Považia

Strojársky priemysel

Strojársky priemysel bol v období najvýraznejšej priemyselnej industrializácie reprezentovaný viacerými významnými podnikmi, z ktorých mnohé pretrvali až dodnes.

Jedným z nich boli Továrne strojárskej techniky (známe aj pod skratkou TOS Trenčín). TOS boli v roku 1985 druhým najväčším strojárskym podnikom vo vtedajšom okrese a monopolným výrobcom sústruhov v ČSSR. Jeho základy sa položili v roku 1937 , keď sa tam začali vyrábať letecké motory, základy strojárskej výroby sa datujú rokom 1947.

Ďalším predstaviteľom bol podnik Chirana Stará Turá založený v roku 1935. Od roku 1945 bol jeho výrobný program zameraný na výrobu zdravotníckej techniky: jednorázová a klasická injekčná technika, lekárska elektronika, dýchacia a narkotizačná technika, dentálna technika. Podnik vyrábal aj vodomery, plynomery, manometre a potravinárske prietokomery.

V roku 1985 bol najväčším výrobcom nástrojov a prístrojov pre zdravotníctvo v ČSSR a jedným z najväčších v Európe. Od roku 1976 bol koncernovým podnikom, patrilo k nemu 6 závodov.

K predstaviteľom strojárstva patrili v Novom Meste nad Váhom Vzduchotechnika, Strojstav a Obal.

Závod Vzduchotechnika (známy aj ako Závody na výrobu vzduchotechnického zariadenia) bol založený v roku 1903, kedy sa tu vyrábali prevažne výrobky potrebné v poľnohospodárstve. Nový výrobný program dostal podnik v roku 1953. Odvtedy vyrábal vzduchotechnické výrobky : filtre pre jadrové elektrárne, klimatizačné jednotky, lunové ventilátory, sušiarne pre poľnohospodárstvo a priemysel.

Strojstav Nové Mesto and Váhom, bol založený v roku 1948 a vznikol z centrálnych dielní, ktoré boli určené pre výstavbu hydrocentrály v roku 1942. V roku 1985 vyrábal stroje pre mechanizáciu stavebníctva, zabezpečoval generálne opravy stavebných stojov, vyrábal náhradné diely a uskutočňoval renováciu.

Závod Obal vznikol z bývalého závodu Techna, založeného v roku 1936, vyrábal filtre a puzdrá na masky pre armádu, neskôr škatuľky na krémy a plechové obaly. Po roku 1945 sa prestali vyrábať masky a začali sa vyrábať plechové obaly pre chemický a konzervársky priemysel.

Textilný a odevný priemysel

Textilný a odevný priemysel mal už v tomto regióne hlboké korene. Vtedy najvýznamnejším predstaviteľom boli vlnárske závody Merina sídliace v meste Trenčín.

Zameriavali sa na výrobu vlnárskych tkanín a pletenín, výrobu priadze a pranej vlny pre vlastnú potrebu a potrebu ostatných vlnárskych podnikov ČSSR. Merina bola v polovici osemdesiatych rokov jediným výrobcom oblekových a kostýmových látok, česanej priadze a vlnárskych úpletov na Slovensku. Továreň bola založená v roku 1907 francúzskym koncernom Tibergien a fils, názov Merina, vlnárske závody vznikol 4. 9. 1949.

Odevné závody (Odeva) Trenčín boli založené v roku 1940. Počas oslobodzovacích bojov v apríli 1945 ustupujúca nemecká armáda továreň zapálila, takže sa musel vybudovať nový závod takmer od základu. Odevné závody boli od roku 1948 významným podnikom odevného priemyslu na Slovensku. Výroba sa zameriavala najmä na pánsku konfekciu. Odevné závody mali pobočný závod v Novom Meste nad Váhom, kde vyrábali zvrchné odevy, vlnené obleky a šponovky Odevné závody a Merina boli hlavnými organizátormi dodnes známej výstavy „Trenčín – mesto módy“.

K obdobiu do roku 1989 neodmysliteľne patria aj Bavlnárske závody V. I. Lenina v Trenčíne, ktoré vznikli v roku 1944.

Pobočkou Holíčskej centrály boli Ľanárske a konopárske závody Nové Mesto nad Váhom vybudované na Považí v roku 1928.

Potravinársky priemysel

Ďalším typickým odvetvím riešeného územia bol aj potravinársky priemysel. Dodnes je jedným z najvýznamnejších predstaviteľov tohto odvetvia Považský cukrovar v Trenčianskej Teplej, ktorý vznikol v roku 1900. V roku 1984 bol najväčšou prevádzkou potravinárskeho priemyslu v okrese. Už v tej dobe vyrábala rafinovaný cukor, melasu a čerstvé rezky, okrem toho aj tepelnú a elektrickú energiu. Podnik patril k typicky sezónno-kampaňovým podnikom s nepretržitou prevádzkou v jesennom a prípadne i v zimnom období.

Kvasný a konzervárenský priemysel reprezentoval závod Slovlik so sídlom v Trenčíne i Novom Meste nad Váhom. Pôvodne bol známy aj ako Západoslovenské konzervárne a liehovary a patril z významným zamestnávateľom vo vtedajšom okrese. Pôvodná továreň vznikla v Trenčíne v roku 1886, keď vyrábala droždie a droždiarenský lieh, neskoršie rafinovaný lieh, liehoviny a značkové druhy liehovín od roku 1964 vyrába aj torulu (živočíšna bielkovina v prášku, využívaná na výrobu kŕmnych zmesí). V polovici osemdesiatych rokov bola výroba zameraná na fermentačnú výrobu (droždie, torula), výrobu liehovín, ovocných destilátov, vín a štiav a nealko nápojov.

Závod v Novom Meste nad Váhom bol založený omnoho neskôr, v roku 1949 a venoval sa spracovaniu a konzervovaniu ovocia a zeleniny (po roku 1989 ho nahradilo NOKO -Novomestské konzervárne).

Závod Palma Nové Mesto nad Váhom bol založený v roku 1933 a v tom čase vyrábal rastlinné jedlé tuky. Prvé mydlové výrobky sa začali vyrábať po roku 1940. V roku 1959 bol závod ešte zväčšený, avšak výroba jedlých tukov sa presunula do Bratislavy. K najväčšej zmene výrobného programu prišlo v roku 1964, kedy sa do závodu Palma sústredila výroba pracích mydiel a saponátových pracích prostriedkov a od roku 1973 sa začalo s výrobou toaletných mydiel. V roku 1984 zameraný len na výrobu saponátových pracích prostriedkov, toaletných, jadrových a priemyselných mydiel a saponátových čistiacich prostriedkov pre celé Slovensko.

Na poľnohospodársku výrobu nadväzoval Západoslovenský mäsový priemysel, závod Trenčín, založený v roku 1949. Základným zameraním bol nákup jatočných zvierat a ich spracovanie na mäso a mäsové výrobky.

Západoslovenské mliekárne – Milex boli zastúpené v polovici osemdesiatych rokov dvoma závodmi v mestách Trenčín a Nové Mesto nad Váhom.

K poľnohospodárskym podnikom patrili Agrovýkrm, špecializujúci sa na výrobu bravčového mäsa a Spoločný družstevný hydinársky podnik so sídlom vo Veľkých Bierovciach.

Priemysel stavebných hmôt

Najvýznamnejším predstaviteľom priemyslu stavebných hmôt bola Hornosrnianska cementáreň v nachádzajúca sa katastri obce Horné Srnie bola založená v roku 1929, kedy bola daná do prevádzky aj prvá šachtová pec. Orientoval sa na výrobu cementu a vápencovej múčky pre poľnohospodárske účely. V roku 1962 sa uskutočnila rekonštrukcia závodu a v roku 1984 bola výroba rozšírená na päť pecí.

K Hornosrnianskej cementárni patril aj závod Vápenka Nové Mesto nad Váhom, ktorý bol založený v roku 1905, no významný rozvoj nastáva až po februári 1948. Závod dodával materiál na výstavbu vážskych hydrocentrál. V polovici osemdesiatych rokov zásoboval vápencom i stavebným vápnom stavby takmer na celom Považí. V roku 1953 boli zastaralé pece nahradené novými o vyššej kapacite a v roku 1957 bola postavená mlynica na mletie vápna.

K podnikom vyrábajúcim stavebné dielce patrila Prefa Veľké Leváre so závodom v Novom Meste nad Váhom. Prefa bola založená v roku 1974. K jej otvoreniu prispelo to, že hlavná surovina na výrobu panelov – štrkopiesok – má bohaté nálezisko na neďalekej Zelenej vode.

K predstaviteľom priemyslu stavebných hmôt radíme aj Západoslovenské kameňolomy a štrkopiesky Bratislava so závodom Nové Mesto nad Váhom založeným v roku 1958.

Na sieť závodov tohto druhu nadväzovali aj mnohé stavebné podniky, z ktorých najvýznamnejším bol Hydrostav sídliaci v Trenčianskych Bohuslaviciach.

Sklársky priemysel

Najvýznamnejším predstaviteľom tradičného sklárskeho priemyslu je mesto Nemšová a skláreň v tom čase nazývaná Skloobal. V Nemšovej sa začalo sklo prvý raz vyrábať v roku 1902. Prvou výrobnou náplňou bolo ušľachtilé sklo. Po roku 1948 sa dobudovala výrobná hala s plnoautomatickými sklárskymi strojmi na výrobu obalového skla pre konzervárenský a farmaceutický priemysel. V roku 1961 došlo k veľkej rekonštrukcii závodu v dôsledku stále sa zvyšujúceho dopytu po obalovom skle. V roku 1984 bola výroba zameraná na obalové sklo úžitkového charakteru bežnej spotreby.

Energetický priemysel

Energetický priemysel zastupovali Vodné elektrárne Trenčín, založené v roku 1936, kedy bola vybudovaná prvá elektráreň, v roku 1949 boli vybudované ďalšie tri. Rozvod zabezpečovali Západoslovenské energetické závody Trenčín založené v roku 1937. (Kúdelka et al., 1985)

Naftový a plynárenský priemysel

Naftový a plynárenský priemysel reprezentovali Západoslovenské plynárenské závody Nové Mesto nad Váhom, založené v roku 1906. Spočiatku sa orientoval na výrobu svietiplynu, neskôr rozvodu plynu, prevádzke a údržbe.

Drevospracujúci priemysel

Drevospracujúci priemysel bol v tomto období zastúpený Západoslovenskými nábytkárskymi závodmi v Trenčíne. Založenie prvých dielní sa datuje koncom 19. storočia (1896), závod vznikol 1953. Do roku 1979 bola výroba zameraná na čalúnnickeho nábytku, následne začala i výroba skrinkového nábytku.

V Novom Meste nad Váhom bol v roku 1950 založený podnik Drevina, orientoval sa na výrobu okien a dverí.

Kožušnícky a obuvnícky priemysel

Kožušnícky a obuvnícky priemysel si drží stále miesto v meste Trenčín až dodnes. V roku 1942 tu vznikol závod Kara, odborový podnik Trutnov s konfekčným závodom v Trenčíne, odčlenením od Odevných závodov Trenčín. Vyrábal plášte z rôznych druhov kožušín a koží, ako aj poťahy do áut.

V obci Moravské Lieskové mali pobočku Závody 29. augusta Partizánske, ktorá vznikla zo súkromného závodu, ktorý bol znárodnený v roku 1949.

Mesto Trenčín, známe ako sídlo armádnych inštitúcií, má silnú tradíciu aj v opravárenských podnikoch. Letecké opravovne Trenčín boli budované v rokoch 1938-1940, kedy sa začali do Trenčianskych Biskupíc premiestňovať letecké dielne z Nitry. Činnosť leteckých dielní bola však za II. svetovej vojny prispôsobená vojnovým podmienkam. V roku 1945 bola započatá činnosť v zničenom závode a od roku 1953 opravoval závod výlučne vojenskú techniku.

Podobným príkladom je aj Automobilový opravárenský závod Trenčín – Zlatovce. Tento závod patrí medzi najstaršie priemyselné závody vojenskej správy. Vznikol na sklonku roku 1918 ako autoopravárenská dielňa k zabezpečeniu nutných opráv vojenských automobilov.

K ostatným priemyselným podnikom patril aj Zlatokov Trenčín, založený v roku 1957 zameraný na výrobu zlatého a strieborného tovaru.

Podporou priemyslu boli mnohé výrobné družstvá (Nitratex, Ľudotex, Svojpomoc) ako aj výskumné ústavy. K najznámejším v tomto období patrili Keramoprojekt, Konštrukta a Výskumný ústav mechanizácie a automatizácie, prvá továreň v Novom Meste nad Váhom po 1. svetovej vojne. Založili ju americkí Slováci, nebola však rentabilná a v roku 1932 došlo k úplnej likvidácii. V roku 1934 sa tu začalo s výrobou protiplynových masiek a podnik dostal súčasne názov Techna. V roku 1940 prešiel podnik na výrobu rádiosúčiastok a žiarovkového príslušenstva. V roku 1945, keď zariadenie bolo odvezené, vznikli z objektov „Kovorobné a strojné závody“. V roku 1953 však bola vytvorená nová forma organizácie pod názvom VÚMA, teda Výskumný ústav mechanizácie a automatizácie. Náplň tohto ústavu bola predovšetkým v oblasti výskumu, vývoja a výroby prostriedkov pre mechanizáciu a automatizáciu hromadných strojárenských výrob obzvlášť v odbore elektrotechniky, presnej mechaniky, prostriedkov pre využitie elektroerózie a ultrazvuku.

Použitá literatúra

  • Rexa, A. et al. (1968) : 1918 – 1948 – 1968, 50 rokov sociálno-ekonomického rozvoja okresu Trenčín. Trenčín 1968, pp. 1-36; prílohy. Č.j. OK-574/1968, 121 p.
  • Kúdelka, J. et al. (1985) : Rozvoj a výroba v závodoch okresu Trenčín. Vydalo Okresné pedagogické stredisko v Trenčíne so súhlasom Odboru kultúry ONV v Trenčíne zo dňa 30.1.1985, č.j. 130-456/10-1985, Trenčín 1985, pp. 1-60, 60 p.
  • Krasňanová, M. (2009): Rozvoj a transformácia priemyslu južnej časti Stredného Považia, Bratislava 2009
  • www.slovlik.szm.sk, 13.3. 2009
  • www.palma.sk/profil.php?kapitola=historia, 13.3.2009
  • www.milexnmnv.sk, 14.3.2009
  • www.cemmac.sk, 14.3.2009
  • http://firma.infobanka.sk/lom-cementaren-vapenka-werk-7-spol-s-ro-v-konkurze-nove-mesto-nad-vahom/profil-31423761.html, 15.3.2009
  • www.vetropack.sk/htm/geschichte_4.htm, 15.3.2009
  • www.kara.sk, 15.3.2009
  • www.zlatokov.sk, 09.3.2009