Osobnostný, emocionálny a sociálny vývin je názov seminárnej práce, ktorú som si vybrala spolu so svojimi spolužiačkami. Tému sme si vybrali najmä kvôli jej aktuálnosti, vzhľadom k tomu, že je to obdobie, ktorým práve teraz prechádzame a sú to zmeny, ktoré momentálne prežívame.

Dohodli sme sa na tom, že si túto našu seminárnu prácu rozdelíme na tri časti. Každá z nás si vybrala jednu časť, ktorá ju najviac zaujala. Vzťahy sú podľa mňa veľmi dôležité v každom jednom období a hlavne ich správne využitie, a preto som si vybrala spracovať sociálny vývin v období adolescencie.

Sociálny vývin

Příhoda rozdelil autonómiu adolescentov na behaviorálnu autonómiu (potreba a právo adolescenta samostatne rozhodovať o otázkach, ktoré sa ho osobne týkajú), emocionálnu autonómiu (potreba a právo mať vlastné záľuby, ktoré sú vybrané bez ohľadu na rodičov) a morálnu/hodnotovú autonómiu (potreba a právo na vlastné názory a ich faktickú existenciu).

Adolescent je viac akceptovaný ako dospelý a zároveň sa od neho očakáva správanie, ktoré zodpovedá dospelosti. Adolescent je spôsobilý k právnym úkonom, ktoré ho robia oveľa viac slobodnejším. Môže o sebe rozhodovať, uzavrieť manželstvo, rôzne zmluvy a podobne. Niektorí adolescenti sa pri situáciách, kde musia podpísať rôzne zmluvy alebo vybaviť rôzne dôležité materiály, stretnú s vnútornou otázkou „Kde je môj rodič, ktorý tieto veci za mňa vybavoval?" Bola som zvedavá, či sa s takouto otázkou stretli aj moji spolužiaci a na moje prekvapenie skoro väčšina odpovedala, že sa s takouto otázkou nestretli. Ja osobne som si na začiatku adolescencie takúto otázku položila pri vybavovaní rôznych dôležitých vecí a pocítila som zodpovednosť za to, čo spravím. Väčšina povedala, že takéto veci brali skôr ako isté osamostatnenie sa od rodičov a prevzatie zodpovednosti za seba.

Na začiatku tohto obdobia je dôležitá zmena školy, respektíve skupiny spolužiakov. Na konci adolescentného veku predstavuje významný medzník nástup do zamestnania, respektíve vstup do vekovo rôznorodej skupiny spolupracovníkov. Dospievajúci sa dostáva do nových sociálnych situácii, ktorým sa musí prispôsobiť a správať sa podľa príslušných pravidiel.

Rodina zostáva osobne významným sociálnym zázemím, do ktorého sa adolescent rád vracia, aj keď sa z tesnejšej viazanosti odpútal..

Dospievajúci odmietajú niektoré hodnoty a varianty pri riešení problémov len preto, že sa im zdajú byť staré. Potreba nového vedie k odpútaniu sa od rodiny a k fixácii sa na vrstovníkov, ktorých spájajú rovnaké problémy a potreby.

Rodičia predstavujú pre adolescenta model určitého spôsobu života v dospelosti, ktorý by ho mal čakať v budúcnosti, resp. je jednou z možností. Adolescent je kritický k hodnotám, názorom, správaniu a celkovému životnému štýlu rodičov. Porovnáva to s ideálom, ktorý si vytvoril a vytvára si presnejšiu predstavu vlastného budúceho štýlu života a svojej identity. Pri tejto časti sme mali debatu o tom, že je pravda, že adolescent pozoruje správanie svojich rodičov a niekedy kritizuje toto správanie, ale všetko je to skôr tým štýlom, že sa s rodičmi neháda, ale sám pre seba si hovorí, že keď ja budem mať svoju rodinu, tak v takejto situácii sa určite takto nezachovám a podobne. Spoločne sme dospeli k názoru, že adolescentom sa veľmi ľahko takto kritizuje rodičov, ale určite sa zachovajú v rovnakej situácii trošku inakšie než v tom momente, keď tú situáciu vidia. Je ľahké byť pozorovateľom a správne radiť než aktérom a správne konať.

Adolescenti často neberú do úvahy potreby svojich rodičov. Ich bezohľadnosť vyplýva z adolescentného egocentrizmu, ktorý sa zaoberá len tým, čo sa jeho týka alebo čo jeho zaujíma. Domov berie ak samozrejmý zdroj služieb a pohodlia a nenapadne ho, že telefón stojí peniaze, že sa riad neumyje sám, že sa izby neupracú samé a pod.

Priateľstvo medzi adolescentmi vyrastá z potreby mať niekoho, kto vie úplne pochopiť, pomôcť a kto vie byť láskavý. Priateľstvo adolescentov je omnoho stabilnejšie a hlavne hlbšie než u pubescentov. Adolescent má potrebu „vyliať si dušu" a podeliť sa o svoje zážitky. Názory kamarátov začínajú byť dôležitejšie ako názory rodičov (môže ísť o spôsob obliekania sa alebo využitie voľného času). Práve u kamarátov nachádza adolescent mnoho z toho, čo prv nachádzal u rodičov: výmenu názorov, rozhovory o plánoch do budúcnosti a porozumenie. Adolescenti si navzájom robia modely, napodobňujú sa, sú napodobňovaní, skúšajú rolu súpera alebo spoluhráča. Ide predovšetkým o ich vlastné zhodnotenie, vedomie príslušnosti do určitej skupiny, prijatie seba samého a akceptovanie skupinou i samým sebou.

Ku koncu adolescencie sa vzťah k vrstovníkom mení. Už nejde o nekritický obdiv a prijímanie všetkého, čo skupina vyžaduje. Odpútava sa zo závislosti na vrstovníckej skupiny a spolieha sa na svoj vlastný názor a dokáže vyjadriť nesúhlas nielen rodičom, ale i skupine kamarátov.

Pri vzťahu adolescenta s vrstovníkmi som mala pripravenú otázku „Čo si myslíte, je pre chlapca a dievča jednoduché byť len dobrými kamarátmi alebo môže sa vytvoriť kamarátsky vzťah medzi osobami opačného pohlavia v tomto období? Bola som zvedavá na ich názory, ale kvôli časovej tiesni som túto otázku nestihla položiť. Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že je možné takýto vzťah mať.

Záver

Sociálny vývin v období adolescencie je veľmi zaujímavá téma. Je tu strašne veľa možnosti, o ktorých by sa dalo diskutovať. Adolescenti majú oproti pubescentom kľudnejšie obdobie, ale vytváranie si vzťahov je už dôležitejšie, pretože je to akási predpríprava na dospelosť. Je veľmi dôležité si vytvoriť v tomto období pevné vzťahy nielen s rodičmi, ale aj s vrstovníkmi. Je dobré, ak si vytvoríme silné priateľské vzťahy, ktoré budeme v dospelosti len upevňovať. Vzťahy nám pomôžu lepšie sa adaptovať na dospelosť a lepšie sa vyrovnať s problémami, ktoré nás len čakajú.

Zoznam použitej literatúry

  • KURIC, J. et al., Ontogenetická psychologie. 1. vyd. Praha: Státní pedagogické nakladatelství, 1986. 264 s. ISBN 14-409-86
  • PŘÍHODA, V. , Otogeneze lidské psychiky II. – Vývoj člověka od patnácti do třiceti let. 3. vyd. Praha: Státní pedagogické naladatelství, 1983. 232 s. ISBN 14-204-83
  • VÁGNEROVÁ, M. , Vývojová psychologie I. Dětství a dospívaní. 1. vyd. Praha: Karolinum, 2008. 467 s. ISBN 978-80-246-0956-0