Doprava patrí k najvýznamnejším činiteľom rozvoja regiónov i celej krajiny. Na základe kvality a hustoty jej infraštruktúry možno hodnotiť význam jednotlivých regiónov nielen z hľadiska dopravného, ale i hospodárskeho. Rozvoj dopravnej siete je sprevádzaný i rozvojom v ostatných odvetviach, priemysel nevynímajúc. Práve priemysel má veľmi silné väzby na technickú infraštruktúru a jeho budovanie vždy bolo a ostalo na nej závislé. Riešené územie južnej časti stredného Považia je bezpochyby územím s výbornou dostupnosťou, dostatočným technickým stavom i hustotou dopravných komunikácií.

Dopravné línie v regiónoch odzrkadľujú prirodzené členenie územia Slovenska odvodené od intenzity sídelných, regionálnych a hospodárskych väzieb. V priestore medzi Bratislavou a Žilinou, teda aj na území okresov Nové Mesto nad Váhom a Trenčín, sa nachádza najintenzívnejšie osídlený koridor Slovenska, ktorý je zároveň súčasťou siete dopravných koridorov TEN-T. V úseku Nové Mesto nad Váhom – Žilina ide o priame spádovanie komunikácií menšieho významu z priestoru Bielych Karpát.

Cestná doprava

Údolie Váhu je súvisle osídlený priestor, v ktorom je situovaný intermodálny koridor TEN-T č. Va. Považím, ako i našim riešeným územím je vedená diaľnica D1, predstavujúca najvýznamnejšiu cestnú komunikáciu. Súbežne s ňou prebiehajú ťahy prvej triedy I/61 a I/57, I/54 a I/50 ako i viaceré komunikácie menšieho významu.

Obidvomi okresmi prechádza významná ľavobrežná cesta druhej triedy II/507, ktorá tvorí dopravnú os obcí ležiacich na ľavom brehu Váhu. Severným smerom sa však jej poloha vzhľadom k riečnej osi mení. V meste Trenčín mostne prechádza rieku Váh a spája obce na jej pravom brehu. Okresom Nové Mesto nad Váhom prechádza aj cesta druhej triedy s označením II/504, prechádzajúca pravobrežnými intravilánmi obcí. Na ňu gravituje pri obci Čachtice v smere k okresnému sídlu sieť ciest III. triedy obsluhujúca obce západnej časti okresu. Cesta druhej triedy II/581 spája Nové Mesto nad Váhom a Starú Turú. V okrese Trenčín prechádza mestom Trenčianske Teplice cesta druhej triedy II/516, ktorá spája severnú časť okresu s južnou časťou cez východný okraj okresu.

Riešené územie je vďaka svojej polohe typické aj viacerými hraničnými priechodmi. Cestné hraničné prechody sú celkom štyri a nachádzajú sa v Hornom Srní, Drietome, Novej Bošáci a Moravskom Lieskovom. Železničný prechod sa nachádza v Hornom Srní.

Takmer 30 % diaľnic Trenčianskeho kraja prechádza okresom Nové Mesto nad Váhom a okresom Trenčín až necelých 35 %. Čiže spolu až 65 %.

V širšej súvislosti treba uviesť, že plynulosť cestnej dopravy v úseku Bratislava – Žilina je ešte stále obmedzená dostavbou diaľnice na území intravilánu mesta Považská Bystrica, ktorá je súčasnej dobe v štádiu intenzívnej výstavby. Zaujímavé je i porovnanie hustoty cestnej siete vzhľadom na rozlohu územia, kde je zrejmá vedúca pozícia okresu Trenčín. Vzhľadom na 1000 obyvateľov má však lepšie výsledky okres Nové Mesto nad Váhom, avšak oba zaostávajú za priemerom kraja.

V porovnaní hustoty cestnej siete s celoslovenským priemerom, ktorý bol 0,36 km/km2 , vykazujú oba okresy výrazne vyššie hodnoty a možno teda povedať, že majú výrazne hustejšiu cestnú sieť ako Slovensko.

Stav cestnej infraštruktúry riešeného územia k 1.1.2006

Okres/kraj

Cestná infraštruktúra (km)

Medzinárodná infraštruktúra (km)

Hustota cestnej siete

Diaľnice

DP

Cesty I.tr.

Cesty II.tr.

Cesty III.tr.

Spolu

"E" ťahy

TEN-T

(km/km2)

NM

21,46

0,28

35,81

54,10

151,66

263,30

21,46

21,46

0,45

TN

25,63

2,18

69,26

55,42

175,82

328,30

58,93

25,63

0,49

TN kraj

74,44

2,45

182,44

250,31

789,28

1298,93

121,13

87,83

0,47

Poznámka : DP - diaľničný privádzač

Železničná doprava

Najvýznamnejším železničným ťahom riešeného územia je železničná trať č. 120 Bratislava -Žilina – Košice, ktorá má severojužnú orientáciu a je súčasťou transeurópskeho železničného koridoru. Na tejto trati v poslednom období prebehli viaceré rekonštrukčné a modernizačné práce, ktoré ešte prebiehajú a v budúcnosti ešte budú pokračovať. Významnou zmenou má prejsť aj úsek v zázemí mesta Trenčín, kde má byť kompletne zmodernizovaná železničná stanica ako aj mostná časť a mestský úsek trate. Cieľom modernizácie je zvýšiť traťovú rýchlosť na 140-160 km/h, čím sa jej dopravný význam aj z medzinárodného podhľadu zvýši. Je veľmi potrebná, nakoľko ide o trať, ktorá je zaradená do zoznamu medzinárodných železničných magistrál a najdôležitejších trás medzinárodnej kombinovanej dopravy podľa dohôd AGC a AGTC.

Na území okresu Trenčín nachádza aj železničná trať č. 123 v úseku hranice Českej a Slovenskej republiky (ČR/SR) a uzla v Trenčianskej Teplej. Je neelektrifikovaná, prechádza cez Horné Srnie a Nemšovú nachádza na nej jediný železničný hraničný prechod pre osobnú dopravu Horné Srnie (Nemšová) – Vlársky priesmyk (ČR). Neelektrifikovaná je aj trať č. 143 Trenčín – Chynorany (okres Partizánske). Miestna trať č. 122 Trenčianska Teplá – Trenčianske Teplice je trať úzkokoľajová, elektrifikovaná a plní v prevažnej miere funkciu prepravy rekreačnej, pričom spája kúpele s ostatným okolím. O jej zmene sa neuvažuje.

V okrese Nové Mesto nad Váhom sa nachádza neelektrifikovaná trať č. 121 v úseku hranice ČR/SR – Stará Turá – Nové Mesto nad Váhom rovnakého významu. Tieto trate spolutvoria železničný dopravný systém spájajúci Moravu so stredným Slovenskom. Predpokladá sa, že charakter týchto tratí sa (po modernizácii) výrazne zmení v prospech charakteru trate nadregionálneho významu.

Ostatné druhy dopravy

V meste Trenčín je vybudované letisko, ktoré bolo pôvodne vybudované iba pre vojenské účely, má dve vzletové a pristávacie dráhy. Spojenie s diaľnicou je zabezpečené prostredníctvom diaľničného privádzača. V súčasnosti je už čiastočne civilné a vykonáva sa tu nepravidelná vnútroštátna a medzinárodná doprava, letecké práce a výcvik leteckého personálu.

Významnou dopravnou komunikáciou riešeného územia, by mala byť aj Vážska vodná cesta, resp. jej predĺženie až po Žilinu, o vybudovaní ktorej je čoraz intenzívnejšia diskusia. Tvorí súčasť multimodálneho dopravného koridoru č. V. Napojenie na túto vodnú cestu bude umožnené prostredníctvom navrhovanej siete verejných prístavov umiestnených pozdĺž celého toku rieky Váh aj v lokalitách Trenčín a Nové Mesto nad Váhom, pričom by malo ísť o obchodný typ prístavu. Je však nutné zdôrazniť, že časti vodnej cesty sú v súčasnej dobe využívané pre energetické účely a nie sú pre takýto spôsob dopravy vyhovujúce. Perspektívne sa na riešenom území uvažuje aj o vybudovaní terminálu kombinovanej dopravy, zatiaľ sa tu však nenachádza.

Použitá Literatúra

  • Krumpolcová, M. et al. (2006) : Dopravná infraštruktúra. In : Urbanistická štúdia slovensko-českého prihraničného územia. Vydal AŽ PROJEKT s.r.o. pre Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Bratislava 2006, pp.27-43, 62 p. www.tsk.sk/buxus/docs//uzemneplanovanie/US_SKCZ.pdf
  • PHSR - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Trenčianskeho samosprávneho kraja (2003). Spracoval Úrad Trenčianskeho samosprávneho kraja, Trenčín 2003, pp, 5-98, 158 p. www.tsk.sk/buxus/docs//content/PHSR_TSK.pdf
  • VKÚ (2002) : Autoatlas – Slovenská republika. 1 : 100 000. Vydal VKÚ a.s., Harmanec 2002, pp. 61 - 63, 40-41, ISBN 80-8042-343-1, 176 p.
  • Krasňanová, M. (2009): Rozvoj a transformácia priemyslu južnej časti Stredného Považia, Bratislava 2009
  • http://czso.cz/kraje/zl/publ/2004/137234/hranicniprechody.htm, 13.12.2008
  • www.ssc.sk/en/Basic-data.ssc, 13.12.2008