Európske hospodárske spoločenstvo (EHS) bolo založené Rímskou zmluvou v r. 1957, od r. 1993 - EÚ. Zahraničný obchod sa považuje za jednu z najúspešnejších oblastí činnosti EHS/EÚ, vďaka dohodám s EZVO vznikla v 70. rokoch rozsiahla oblasť slobodného obchodu s priemyselným tovarom. Najväčší podiel na zahraničnom obchode EHS/EÚ má Nemecko, potom Francúzsko, Veľká Británia, Talianksko, Holandsko.

Najvyšší podiel na dovoze krajín EÚ majú palivoenergetické suroviny, stroje, dopravné prostriedky a iné hotové výrobky. V exporte prevažujú stroje, strojné zariadenia, dopravné prostriedky, priemyselné výrobky a chemické výrobky.

Nemecko (SRN) je v zahraničnom obchode na druhom mieste za USA.

  • Export: podstatnú časť exportu Nemecka predstavuje priemyselný tovar, strojárske výrobky, automobily, a pod. Ďalej textilný tovar a obuv, potraviny, športový tovar, elektrické prístroje pre dom., poľnohospodárske produkty.
  • Import: v importe do SRN prevažujú palivá, poľnohospodárske výrobky, výrobky spracovovateľsého priemyslu, strojárske a elektrotechnické výrobky, chemické, gumárenské, textilné výrobky a obuv.


Zahraničný obchod Slovenska

Ekonomika Slovenska je do veľkej miery závislá od zahraničného obchodu. Náš štát nemá dostatok nerastných surovín. Zahraničný obchod sa dynamicky rozvíja a rýchlo mení. Zmenila sa orientácia z trhov RVHP na trhy EÚ a ostatných krajín sveta.

  • Export: automobily, železiarske a oceliarske výrobky, strojné a elektrotechnické zariadenia, chemické, textilné a obuvnícke výrobky, drevo, sklárske výrobky a potraviny. Export smeruje do krajín SRN, Rakúsko, Českej republiky, Maďarska, Poľska, Ameriky, Ázie atď. Na vývoze sa podľa jednotlivých odvetví NH najviac podieľali: priemysel (82%), lesné hosp. (8,4%), poľnohosp. (7%) a stavebníctvo (2,6%).
  • Import: nerastné suroviny (ropa, z. plyn, žel. ruda), bauxit, strojárske výrobky, rôzny spotrebný tovar, poľnohospodárske produkty a pod. Import smeruje z krajín: Ruská federácia, SRN, Česká republika, Rakúsko, Taliansko, atď.

Najvýznamnejšími obchodnými partnermi Slovenska sú: ČR, Nemecko, Ruská federácia, Rakúsko, Taliansko, Maďarsko, Poľsko, Francúzsko, Holandsko, VB, Kanada, Ukrajina, atď.

Zahraničný obchod rozvojových štátov

V r. 1986 19,5% svetového obchodu pripadalo na rozvojové štáty. Rozvojové štáty majú viac ako 2 mld. obyv, avšak príjem na jedného obyv. je až 11-krát nižší než vo vyspelých štátoch. Výnimkou sú ropné rozvojové štáty – žijú z exportu ropy a z. plynu.

Mnohé rozvojové krajiny sú odkázané na export nerastných surovín alebo na export poľnohospodárskych plodín. Dovážajú potom hotové potraviny a priemyselné výrobky. Na zahraničnom obchode rozvojových štátov sa najviac podieľajú ázijské rozvojové štáty (65%), potom americké rozvojové štáty a najmenej africké rozvojové štáty.

Väčšina exportu rozvojových štátov pripadá na: ropu, zemný plyn, železné a neželezné kovy, poľnohospodárske a potravinárske produkty (káva, kakao, čaj, ovocie, atď.). Značným problémom rozvoj. štátov je ich zadĺženosť.

Medzinárodný obchod so službami

Predmetom zahraničného obchodu nie je len tovar, ale aj rôzne kategórie služieb, ako: doprava, poistné, bankové služby, cestovný ruch, poplatky, dôchodky z investícií, vládne príjmy a výdaje inde neuvedené a ostatné služby.

Tempo rozširovania objemu obchodu so službami značne rastie, najmä v posledných rokoch, keď kupujúci sa snažia získať nielen výrobok, ale ja celú technológiu, a pod.

Významnou položkou pre mnohé krajiny je cestovný ruch, obsahuje príjmy a výdaje z aktívneho a pasívneho cestovného ruchu. Príjmy z cestovného ruchu znamenajú pre niektoré krajiny (Rakúsko, Švajčiarsko) významnú položku príjmov, ktorou kryjú pasívum svojej obchodnej bilancie.

Do medzinárodného obchodu služieb patria aj dopravné služby - zahŕňa príjmy a výdaje z poskytovania a prijímania dopravných služieb, náklady na opravy, prístavné poplatky a pod. Ďalej do medzinárodného obchodu so službami patria inkasá z rozličných titulov, ako napríklad autorské práva, filmové práva, inzercia, prohibície, patenty, licencie atď.